údaj

informácia lat.

indikácia lat. odb.

dáta (údaje, napr. životopisné; údaje určené pre počítačové spracovanie) lat. pomn.

input (vstupné dáta, vstup údajov) angl. výp. tech.

output (výstupné dáta, výstup údajov) angl. výp. tech.

databanka (súbor údajov k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang.

databáza lat. + gréc. inform. slang.

báza (súbor údajov v logickom vzťahu) gréc.

reálie (súbor údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

paket (súbor údajov prenášaných sieťou v celku) angl. výp. tech.

nacionálie

personálie (osobné údaje) lat.

generálie (všeobecné osobné údaje) lat. kniž.

nativita (údaje o čase a mieste narodenia, kt. sú východiskom pre zostavenie horoskopu) lat. astrol.

adresa (ú. o mieste bydliska al. pôsobenia; ú. na liste al. zásielke obsahujúci meno a miesto určenia, bydlisko príjemcu) franc.

domicil (ú. o mieste a čase opisovannej udalosti v záhlaví článku) lat. žurn.

dátum (ú. o čase, deň, mesiac, rok) lat.

datácia

datovanie (ú. na listine o dobe a mieste jej vydania) lat.

impressum lat.

tiráž (povinné údaje v časopise, novinách, knihe, o vydavateľovi, redakcii, tlačiarni, miestne vydania a pod.) franc. polygr.

aparát (pomocné informatívne údaje vo vedeckej práci, napr. registre) lat. odb.

explicit (údaje za ukončením textu o vzniku diela, meno autora, dátum napísania) lat. lit.

kolofón (údaje v rukopisných alebo najstarších tlačených knihách o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi v závere textu) gréc.

kóta (ú. o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

uviesť

uviesť 1 (povedať, poskytnúť údaj)

citovať (doslovne u. cudzí výrok z knihy a pod.) lat.

alegovať (citovať z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.

justifikovať (u. nutné a dostatočné dôvody na uznanie pravdivosti určitého tvrdenia) lat. log.

datovať (u. na listine údaj o dobe a mieste jej vydania) lat.

postdatovať (u. neskorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat.

antedatovať lat.

retrodatovať (u. skorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat. zried.

uvádzať

uvádzať 1 (hovoriť, poskytovať údaj)

citovať (doslovne u. cudzí výrok z knihy a pod.) lat.

alegovať (citovať z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.

argumentovať

operovať (u. dôvody, dokazovať, zdôvodňovať, odôvodňovať, dôvodiť, využívať niečo ako dôkaz) lat.

justifikovať (u. nutné a dostatočné dôvody na uznanie pravdivosti určitého tvrdenia) lat. log.

datovať (u. na listine údaj o dobe a mieste jej vydania) lat.

postdatovať (u. neskorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat.

antedatovať lat.

retrodatovať (u. skorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat. zried.

číslo

číslo 1 (presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia)

numero lat.-tal. hovor. expr.

hausnumero (vymyslené, nepresné, nesprávne, nepravidvé č. vydávané za správne) nem. slang.

terno (tri č., trojčíslie) tal. zastar.

exponent (č., kt. sa odmocňuje al umocňuje, mocniteľ al. odmocniteľ) lat. mat.

logarizmus (č., kt. treba umocniť základ, aby sme dostali dané číslo) gréc. mat.

nula lat.-tal. mat.

zero (č. medzi kladnými a zápornými číslami) arab.-franc. zastar.

konštanta (č. s pevnou hodnotou v danej úlohe) lat. mat.

kvocient (č. udávajúce pomer dvoch hodnôt) lat. odb.

multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.

derivácia (číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku krivke, grafu funkcie v danom bode) lat. mat.

koordináta (č. al. skupina čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore, súradnica) lat. geom.

Ludolfovo č. (č. udávajúce pomer obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14...) vl. m.

exhibit (podacie č. zapísané do podacieho protokolu, potvrdenie o tom) lat. zastar. admin.

take /tejk/ (poradové č. pri nakrúcaní určitého záberu) angl. film. slang.

epakta (č. potrebné na výpočet dátumu Veľkonočnej nedele v cirk. kalendári) gréc. cirk.

indikcia (v cirk. kalendári označujúce poradie roka v pätnásťročných cykloch) lat. hist.

abraxas (zaklínacie č. u gnostikov, prívržencov raného kresťanstva, 365) lat. + gréc.

kóta (č., údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

inzularita (č. udávajúce ostrovnú členitosť pevniny) lat. geogr.

kvantil (číselná hodnota, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.

kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.

decil (10-percentný kvantil) lat. štat.

milión (tisíc tisícov, 106) tal.

miliarda (tisíc miliónov, 109) franc.

bilión (milión miliónov, 1012; tisíc miliónov v USA a bývalom ZSSR, 109) lat. mat.

biliarda (tisíc biliónov, 1015) lat. mat.

trilión (milión biliónov, 1018; bilión v USA a bývalom ZSSR, 1012) lat. mat.

kvadrilión (milión triliónov, bilión biliónov, 1024; tisíc biliónov v USA a bývalom ZSSR, 1015) lat. mat.

verš

verš lat.

refrén franc.

tornáda (v., kt. sa pravidelne opakuje, pravidelne sa opakujúca časť básne al. piesne) špan. lit.

epóda (v. opakovaný na konci strofy ako refrén) gréc. lit.

monostich (osamotený, ojedinelý, začlenený v próze) gréc. lit.

vers libre /vér libr/ (voľný v.) franc. lit.

diverbium (hovorený v.) lat. lit.

palindróm (v., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel) gréc. odb.

chronostich(on) (v. obsahujúci skyrytý časový údaj, letopočet) gréc. lit.

logaedy (verše s pravidelným striedaním rôznych stôp) gréc. lit.

katalektický v. (v. zakončený neúplnou, prerušenou stopou) gréc.

antilabé (v. tvorený prejavom aspoň dvoch postáv vo veršovanej dráme) gréc. lit.

ája (v. kapitoly, súry v koráne) arab. lit. náb.

oktosylab (osemslabičný v.) gréc. lit.

hendekasylab (jedenásťslabičný v.) gréc. lit.

alexandrín (dvanásťslabičný, šesťstopový v. s rozlukou po šiestej slabike, tretej stope) vl. m. lit.

monopódia (jednostopový v.) gréc. lit.

trimeter

tripódia (trojstopový v.) gréc. lit.

tetrameter (antický štvorstopový v.) gréc. lit.

pentameter (päťstopový v.) gréc. lit.

blankvers (päťstopový jambický v bez rýmu) angl. lit.

hexameter (antický šesťstopový v.) gréc. lit.

senár (antický šesťstopový jambický v.) lat. lit.

choliamb (šesťstopový jambický v., v kt. šiesta stopa je spondej al. trochej) gréc.

heptameter (sedemstopový v.) gréc. lit.

septenár (sedemstopový v. v starorím. poézii) lat.

oktonár (osemstopový v. v starorím. poézii a dráme) gréc. lit.

hemistich (polverš) gréc. lit.

stav

stav 3 (údaj o akosti al. množstve v určitom čase)

kvalita (súhrn vlastností, schopností výrobku, tovaru, služby na plnenie určených funkcií, akosť, hodnota) lat. porovnaj akosť

skóre (výsledok al. s. šport. zápasu vyjadrený pomerom gólov, bodov) angl. šport. porovnaj výsledok

saprobita (s. vody stanovený podľa prítomnosti al. neprítomnosti organizmov žijúcich v znečistenej vode) gréc. biol.

katarobia (čistá, pramenitá, zdravotne neškodná voda) gréc.

oligosaprobia

oligosaprobita (čistá voda horských jazier a vodných tokov) gréc.

betamezosaprobia (priemerne čistá voda) gréc.

alfamezosaprobia (voda pochybnej akosti) gréc.

polysaprobia

polysaprobita (nevyhovujúca, znečistená voda) gréc.

hypersaprobia (nebezpečná voda) gréc.

antisaprobia (zhubná, znečistená voda s obsahom jedov) gréc.

výška

hypso- gréc. v zlož. sl.

kóta (údaj o nadmorskej výške bodu, vzdialenosť bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, hladiny mora) franc. geod.

altitúda (v. bodu zemského povrchu nad hladinou oceána) lat. odb.

vzdialenosť

dištancia lat.

dištanc (odstup) lat. hovor.

akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.

kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.

interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.

marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.

menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.

v. od základného tónu, interval dvoch tónov

prima (prvý tón)

sekunda (druhý tón)

tercia (tretí tón)

kvarta (štvrtý tón)

kvinta (piaty tón)

sexta (šiesty tón)

septima (siedmy tón)

oktáva (ôsmy tón)

nóna (deviaty tón)

decima (desiaty tón)

undecima (jedenásty tón)

duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

Výsledky vyhľadávania