tkanivo

tkanivo 1 (súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)

histo- gréc. v zlož. sl.

blastém (zárodočné t., zárodočný list) gréc. biol.

prozenchým (základné t. rastlín) gréc. bot.

epiderma (ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek) gréc. bot.

parenchým (t. rastlín z tenkostenných buniek) gréc. bot.

sklerenchým (t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami) gréc. bot.

pulpa (t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň) lat. bot.

nucellus (t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro) lat. bot.

fibra lat. lek.

fibro- lat. v zlož. sl.

ino- (mäkké spojivové t., väzivo) gréc. v zlož. sl.

granulácia (väzivové t. novoutvorené v období hojenia) lat. lek.

cikatríza (väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva) lat. lek.

kalus (novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny) lat. lek.

pulpa lat. anat.

pulpo- (bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň) lat. v zlož. sl.

medulla

medula lat. anat.

medullo-

medulo- (dreň orgánov, kostí) lat. v zlož. sl.

myelo-

-myelia (dreň) gréc. v zlož. sl.

špik (kostná dreň) nem. hovor.

osteoid (nespevnené kostné t.) gréc. biol.

spongióza (hubovité kostné t.) gréc.-lat. anat.

retikulum (sieťovité t.) lat. biol.

epitel (t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka) gréc. anat.

dentín (zvápenatelé zubné t., zubovina) lat. lek.

parodont (t. v okolí zubov) gréc. anat.

gangréna (odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť) gréc. lek.

mumifikácia (suchá sneť) arab.-perz. + lat. lek.

sfacelus (vlhká sneť) lat. lek.

emfyzematózna sneť (plynatá sneť) gréc. lek.

sekvester (odumreté t., odumretá časť tkaniva) lat. lek.

dekubit

dekubitus (odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina) lat. lek.

transplantát (t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.

implantát (t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme) lat. lek.

embolus (tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.

trativod

drén (podzemné odvodňovacie vedenie, trúbka, rúrka) angl.-franc.

drenáž (sústava podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

hadička

bužírka (izolačná h., obal z plastickej látky na drôty) franc.-nem. eltech.

drén (rúrka na odvádzanie výlučkov, hnisu a pod. z rany al. telovej dutiny) angl.-franc.

katéter (tenká rúrka zavádzaná do dutých orgánov tela, cievkovač) gréc. lek.

dreň

dreň pozri tkanivo 1

vedenie

vedenie 2 (vymedzovanie smer pohybu, rozvádzanie)

kondukcia (v. tepla) lat. fyz.

magistrála (diaľkové v. vysokého napätia) lat. eltech.

drén (podzemné odvodňovacie v., trúbka, rúrka, trativod) angl.-franc.

kondukcia (v. nervového podráždenia) lat. biol. porovnaj kanál 1

kanál

kanál 1 (potrubie na odvádzanie al. privádzanie vody, plynov a pod.) lat.-franc.

drén (podzemné odvodňovacie vedenie, trúbka, rúrka, trativod) angl.-franc.

dýza (zužujúci sa k., zariadenie na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, hubica) rom.-nem. tech.

kloaka (stoka) lat.

ovidukt (trubička na zostup vajíčka z vaječníka do maternice al. z tela von, vajcovod) lat. zool.

salpinx gréc. anat.

salpingo- gréc. v zlož. sl.

tuba lat. anat.

tubo- (párový k., vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.

ductus /duk-/

dukt

duktus lat. lek.

ducto- /duk-/ (k. na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica, vedenie) lat. v zlož. sl.

fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.

ovariola (vaječná trubica hmyzu) lat. zool. porovnaj rúrka

rúrka

rúrka nem.

tuba (valcovitá, rúrkovitá schránka na lieky, na tabletky a pod.) lat.-franc.

byreta (kalibrovaná sklená nádoba, trubica na meranie kvapaliny, obyčajne s kohútikom) franc. chem.

pipeta (sklená kalibrovaná r. na presné meranie menšieho objemu kvapaliny) franc.

kapilára (veľmi úzka r., najmä sklená) lat. fyz.

bovden (oceľové lanko, drôt v ohybnej rúrke na prenos sily) vl. m. tech.

bužírka (izolačná r., obal z plastickej látky na drôty) franc.-nem. eltech.

drén (podzemné odvodňovacie vedenie, trúbka, trativod; r. na odvádzanie výlučkov, hnisu a pod. z rany al. telovej dutiny) angl.-franc.

kanyla (sklená al. kovová r. používaná pri operácii) lat.-franc.

katéter (tenká r. zavádzaná do dutých orgánov tela, cievkovač) gréc. lek.

tubus (posúvacia trubica s objektívom, časť optického prístroja) lat. odb.

eudiometer (sklená kalibrovaná trubica na meranie objemu plynov al. kvapalín) gréc.

šnorchel (r. na dýchanie používaná pri šport. potápaní) ? slang.

neónka (svietiaca sklená trubica naplnená inertným plynom, používaná na reklamu al. osvetlenie, výbojka) gréc.

tubulus (kanálik, trubička) lat. anat.

Eustachova trubica (trubica spájajúca dutinu stredného ucha s nosohltanom) vl. m. anat.

ovidukt (trubička na zostup vajíčka z vaječníka do maternice al. z tela von, vajcovod) lat. zool.

salpinx gréc. anat.

salpingo- gréc. v zlož. sl.

tuba lat. anat.

tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov; sluchová trubica) lat. v zlož. sl.

syringo- (sluchová trubica) gréc. v zlož. sl.

ductus /duk-/

dukt

duktus lat. lek.

ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.

fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.

ovariola (vaječná trubica hmyzu) lat. zool.

cigareta (papierová r. naplnená tabakom určená na fajčenie) indián.-franc.

cigara (zvitok tabakových listov na fajčenie) indián.-špan. porovnaj rúra 1