Výsledky vyhľadávania

zlom

zlom 2 pozri zvrat 2

zlom

zlom 1 pozri trhlina

zvrat

zvrat 2 (podstatná zmena, obrat, zlom)
inverzia lat. odb.
reakcia (protikladný stav opačný k predchádzajúcemu stavu, obrat) lat.
anaplázia (z. k primitívnemu zárodočnému stavu al. vzhľadu) gréc. lek.
peripetia (z. vo vývoji deja lit. diela) gréc.
gag /geg/ (neočakávaný, prekvapivý komický z. postavený na porušení logiky, náhla premena vo výstavbe situácie) angl. film. div.; porovnaj obrat 1

opakovaný

re- (o., opätovný) lat. v zlož. sl.
periodický gréc.
cyclo- /-klo/
cyklo- gréc. v zlož. sl.
cyklický (pravidelne sa opakujúci, pravidelný) gréc.-lat.
stereotypný (ustálený, zaužívaný, navyknutý, nemenný, rovnaký, pravidelný) gréc.
habituálny (návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa) lat. kniž. a odb.
rekurentný (opakujúci sa, vracajúci sa) lat. kniž. a odb.
refrénovitý (opakujúci sa refrén) franc.
bienálny (o. každé dva roky, po dvoch rokoch, dvojročný) lat.
trienálový (o. každé tri roky, po troch rokoch, trojročný) lat. kniž.
recidívny (o jave, najmä zápornom, zlom) lat. odb.
chronický (často o., zdĺhavý, vleklý, dlhotrvajúci) gréc. lek.
duplikovaný (dôrazne o., pripomínaný, zdôrazňovaný) lat.
tautologický (vyjadrujúci obsahu pojmu tými istými al. podobnými slovami, rovnaký) gréc. odb.

trhlina

fuga (medzera, škára) nem. hovor.
ruptúra (zlom; t. v tkanive, roztrhnutie lek.) lat.
fisúra (štrbina, rozštiepenie kože, sliznice a pod.) lat. anat. lek.
stria (trhlinka v spojivovej vrstve kože, najmä na bruchu tehotných žien) lat. lek.
ragáda (trhlinka kože okolo prsnej bradavky al. v kútikoch úst) gréc. lek.
krakela (t. na obraze, v laku al. farbe spôsobená nerovnakým schnutím podkladu a farieb) franc. výtv.
fléra (prasklina v skle, kt. neprechádza celou hrúbkou skla) franc. sklár.
litokláza (puklina v zemskej kôre) gréc. geol.
katavotrón (dutina, puklina, cez kt. tečie voda do hĺbky, prepadávanie, ponor, v krasových oblastiach) gréc. geol. porovnaj medzera

náboženstvo

relígia lat. kniž. zastar.
konfesia lat.
krédo lat. cirk.
monoteizmus (n. uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha, jednobožstvo) gréc. náb.
judaizmus vl. m.-lat.
mosaizmus (žid. n.) vl. m.
kresťanstvo (n. založené na učení Ježiša Krista) lat.
islam arab.
moslimstvo arab.
musulmanstvo (n. založené na učení Mohameda začiatkom 7. st.) zastar.
védske n. (ind. n., 2. až 1. tis. pr. n. l.)
brahmanstvo (neskorá podoba védskeho n. založená na obetnom rituáli, kastách a učení o znovuzrodení) sanskrit náb.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
džainizmus (n. vychádzajúce z brahmanizmu) sanskrit
budhizmus (staroind. neteistické) sanskrit náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
tantrizmus (n. odmietajúce asketizmus, využívajúce jogu a usilujúce sa o prekonanie rozdvojenosti, spojenie kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.
zen-budhizmus (japonský budhizmus) jap. filoz. náb.
zoroastrizmus (staroiránske, perz. n., viera v trvalý boj dobra so zlom) vl. m. náb.
parsizmus (n. vyznávané potomkami Peržanov v západnej Indii) vl. m. náb.
bahaizmus (n. založené na zásadách bratstva a sociálnej rovnosti, od 19. st.) arab.-perz. + gréc.
taoizmus (staročínsky náb.-filoz. smer založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3.st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
manicheizmus (n., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m.
intoizmus (japonské n. bez vlastného učenia, uctievajúce najmä bohyňu slnka) jap. náb.
voodoo /vúdú/ (magické n. miešajúce rôzne predstavy, aj katolícke, pôvodne černochov na Haiti, neskôr aj západná Afrika) afr.
pohanstvo (n. uznávajúce mnohobožstvo, modloslužobníctvo) lat.
manizmus (prvotné n. zakladajúce sa na uctievaní mŕtvych predkov) lat.
zoomorfizmus (n. s božstvami vo zvieracej podobe) gréc. náb.
šamanizmus (n. založené na nadväzovaní kontaktov s nadprirodzeným svetom s cieľom získať si jeho priazeň a pomoc) sanskrit
totemizmus (n. založené na uctievaní symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod. v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
polyteizmus (n. uznávajúce, uctievajúce viacerých bohov, mnohobožstvo) gréc. náb.
henoteizmus (n. uznávajúce viac bohov, ale uctievajúce len jedného) gréc. náb. porovnaj smer 3vyznanie 2

ospravedlňovanie

rehabilitovanie (vracanie, obnovovanie cti, dobrej povesti, práv, spoločenského postavenia) lat.
apológia (jednostranné o. bez ohľadu na skutočnosť) gréc. kniž.
teodícea (obhajoba boha pre zjavný nesúlad dobroty a všemomohúceho boha s pozemským zlom) gréc. náb. porovnaj ospravedlnenie

obhajoba

apológia (o. myšlienky, učenia, často zaujatá) gréc. kniž.
teodícea (o. boha pre zjavný nesúlad dobroty a všemohúceho boha s pozemským zlom) gréc. náb.
habilitácia (udelenie al. dosiahnutie vedecko-pedagogickej hodnosti, docentúry, na základe o. a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.
ultramontanizmus (obhajovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.