upchatie

upchatie pozri zapchatie

zapchatie

tamponáda (z. al. stlačenie dutiny orgánu krvi; z. rany al. telovej dutiny zvitkom gázy al. vaty, najmä na zastavenie krvácania a pod.) franc. lek.

tamponáž

tamponácia

tampónovanie (z. rany al. telovej dutiny zvitkom gázy al. vaty, najmä na zastavenie krvácania a pod.) franc. lek.

obturácia (z., uzavretie niečoho dutého) lat. o. orgánu, cievy

trombóza (z. tepny al. žily krvnou zrazeninou, tvorba krvnej zrazeniny) gréc. lek.

embólia (z. cievy, zanesenie cievy krvnou zrazeninou) gréc. lek.

obštrukcia (z., uzavretie dutého orgánu tela cudzím telesom, nádorom a pod.) lat. lek. o. čreva

kongescia (upchatie, neprejazdnosť jazdnej dráhy, cesty) lat. dopr.

chlp

chlp 2 (chumáč, zväzok)

fujtáš (chlpy, chuchvalec, klk na upchatie pušky) maď. hovor.

bublina

embolus (vzduchová b., krvná zrazenina al. tukové tkanivo, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.

tkanivo

tkanivo 1 (súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)

histo- gréc. v zlož. sl.

blastém (zárodočné t., zárodočný list) gréc. biol.

prozenchým (základné t. rastlín) gréc. bot.

epiderma (ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek) gréc. bot.

parenchým (t. rastlín z tenkostenných buniek) gréc. bot.

sklerenchým (t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami) gréc. bot.

pulpa (t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň) lat. bot.

nucellus (t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro) lat. bot.

fibra lat. lek.

fibro- lat. v zlož. sl.

ino- (mäkké spojivové t., väzivo) gréc. v zlož. sl.

granulácia (väzivové t. novoutvorené v období hojenia) lat. lek.

cikatríza (väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva) lat. lek.

kalus (novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny) lat. lek.

pulpa lat. anat.

pulpo- (bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň) lat. v zlož. sl.

medulla

medula lat. anat.

medullo-

medulo- (dreň orgánov, kostí) lat. v zlož. sl.

myelo-

-myelia (dreň) gréc. v zlož. sl.

špik (kostná dreň) nem. hovor.

osteoid (nespevnené kostné t.) gréc. biol.

spongióza (hubovité kostné t.) gréc.-lat. anat.

retikulum (sieťovité t.) lat. biol.

epitel (t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka) gréc. anat.

dentín (zvápenatelé zubné t., zubovina) lat. lek.

parodont (t. v okolí zubov) gréc. anat.

gangréna (odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť) gréc. lek.

mumifikácia (suchá sneť) arab.-perz. + lat. lek.

sfacelus (vlhká sneť) lat. lek.

emfyzematózna sneť (plynatá sneť) gréc. lek.

sekvester (odumreté t., odumretá časť tkaniva) lat. lek.

dekubit

dekubitus (odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina) lat. lek.

transplantát (t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.

implantát (t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme) lat. lek.

embolus (tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.

zrazenina

tromb

trombus gréc. lek.

thromb- /trom-/

thrombo- /trom-/

tromb-

trombo- (krvná z. v srdci al. cievach) gréc. v zlož. sl.

koagulum (z. krvi) lat. lek.

embolus (krvná z., tukové tkanivo al. vzduchová bublina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.