Výsledky vyhľadávania

učený

učený 1 pozri vzdelaný

učený

učený 2 pozri prázdny 2

prejav

prejav 2 (verejná reč)
speech /spíč/ angl. lingv.
expozé (úradný al. polit. výklad, vyhlásenie, najmä člena vlády v parlamente) franc.
tiráda (dlhá, málo obsažná, najmä pochvalná, oslavná reč) franc.
referát (prednáška o spoločenských al. vedných otázkach) lat.
koreferát (doplňujúca prednáška k tomu istému problému) lat.
solilokvium (p. jedného hovoriaceho, samovrava) lat.
monológ (p. jedného hovoriaceho, samovrava; súvislý, neprerušovaný p. jednej dram. postavy div.) gréc.
litánie (obšírny p., najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.
traktát (učený dlhý a nudný výklad) lat. aj expr.
traktácia (výklad) lat. kniž.
manifest (významný ústny al. písomný p.) lat.
adresa (písomný verejný slávnostný p. vyjadrujúci vďaku, blahoželanie) franc.
pátos
patetika
patetickosť (nadšený p., vzletné podanie umeleckého diela) gréc.
sós
zós (prázdna, bezobsažná reč) franc.-nem. pren. slang.
polemika (útočná reč al. článok, názorový, útočne vyhrotený spor, ostrá výmena názorov) gréc.
filipika (prudká bojovná verejná reč) vl. m.
haranga (vyzývavá, útočná, štvavá reč) franc. zastar. kniž.
enkómium
enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.
panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chváloreč) gréc. kniž.
parenéza (nabádavá, povzbudzujúca reč v antike) gréc. lit.
laudatio /-dáci-/
laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.
alokúcia (krátky verejný slávnostný p.) lat. kniž.
orácia (slávnostná dlhá reč) lat. expr. zastar.
intráda (slávnostná, oslavná, pochlebovačná reč) tal. expr. pren.
polemika (útočne vyhrotený názorový spor, ostrá výmena názorov, útočná reč) gréc.
invektíva (ústny al. písomný útok, výpad, napadnutie, útočná reč, urážka) lat.
elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v p., odbočenie, vsuvka) lat.
nekrológ (p. hodnotiaci život a dielo zomretého) gréc.
epitaf (antická pohrebná reč nad padlými) gréc. lit.
valedikcia (pohrebná rozlúčková reč) lat. zastar.
oratio pro domo /-ráci- dó-/ (reč vo vlastnom záujme) kniž. a odb.
plaidoyer /plédoajé/ (reč obhajcu al. žalobcu pred súdom) franc. kniž.
homília (časť omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe, kázeň) lat. cirk.
logos (slovo božie, božstvo Kristovo) gréc. náb.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.
alokúcia (p. pápeža ku kardinálom) lat. cirk.
glosolalia
glossolalia (extatický moditebný p. v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.
text (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený; slovný poklad piesne hud.) lat.
komunikát (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený) lat.
libreto (slovný podklad pre iné umelecké, najmä hud. dielo, výstavu) tal.
litera (doslovné znenie) lat. kniž. l. zákona
kontext (súvislý text) lat.
replika (text účastníka rozhovoru, odpoveď na predchádzajúci prehovor) lat.
originál (pôvodné znenie, vyhotovenie, prvopis) lat.
diktát (text predriekaný, predčítaný na písanie) lat.
inzert
inzercia (text listiny vpísaný do nasledujúcej listiny, kt. túto listinu potvrdzuje al. overuje) lat. hist. dipl.
matrica (text určený na kopírovanie) franc.-nem.
archetyp (najstaršie nedochované, ale predpokladané znenie, pôvodina) gréc. odb.
vulgata
vulgáta (najrozšírenejšie znenie, najbežnejšie dosiahnuteľný text) lat. lingv.
legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod., vysvetlivky) lat.
titulus (legenda k obrazu v ranom stredoveku) lat. výtv.
titulok (text na filme obsahujúci preložené dialógy a pod.) lat. najmä plur.
kryptogram (text so skrytým údajom tvoreným niektorými písmenami) gréc.
formula (ustálené al. predpísané znenie, napr. zdvorilostné) lat. práv.
pardon franc. hovor.
sory
sori (formula na požiadanie o prepáčenie, ospravedlnenie, dovolenie, prepáčte, s dovolením, ľutujem) angl. slang.
hókus-pókus
hókuspókus lat.-angl.
abrakadabra, abrakadabraka hebr.
simsalabim
šanžé pasé (kúzelnícka formula, zariekavanie, čáry-máry) franc.

bezobsažný

bezobsažný
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný franc.
salónny franc.
teoretický (prázdny, odtrhnutý od života, jalový, učený, samoúčelný) gréc.
formálny (vonkajškový, týkajúci sa vonkajšej podoby, nie podstaty, obsahu, nepodstatný) lat.
sterilný (prázdny, jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázistický
frázovitý (prázdny, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo, výraz
papierový (neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
balastný (bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči porovnaj prázdny 2

prázdny

prázdny 2 (bez vnútornej hodnoty a obsahu)
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
banálny (všedný, otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
balastný (prídavný, nepotrebný, zbytočný, bezcenný, zaťažujúci, nezužitkovateľný, neužitočný) nem. b. látky, reči
frázistický
frázovitý (bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom p., ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz
teoretický
akademický gréc.
univerzitný
abstraktný lat.
kabinetný
salónny (odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, učený, samoúčelný) franc.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, honosný, ale vnútri p.) lat. kniž. pejor.
sterilný (jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
papierový (neživý, neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
melodramatický (plytký, dojemný, dojímavý) gréc. pren.
limonádový
limonádovitý (nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, plytký, o umeleckom výtvore) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
špekulatívny (mudrlantský, vzdialený, odtrhnutý od praktického života) lat. porovnaj bezobsažný

vzdialený

vzdialený
distálny lat. anat.
akrálny (ležiaci na vzdialenom okraji, vyčnievajúci) lat. lek. anat.
periférny (v. od stredu, okrajový, vonkajší) gréc.
pasé (v., ďaleký v čase, dávny, minulý) franc. hovor.
špekulatívny (v. odtrhnutý od praktického života, mudrlantský) lat.
intelektuálsky
intelektualistický (rozumkársky, mudrlantský) lat.
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný
salónny franc.
teoretický (v. od života, jalový, bezobsažný, prázdny, učený, samoúčelný) gréc.

školený

školený
kvalifikovaný (schopný, spôsobilý vykonávať určitú prácu al. funkciu, vzdelaný) lat.
študovaný (kto ukončil strednú al. vysokú školu, vzdelaný, učený) lat.

odtrhnutý

odtrhnutý
abrupčný (prerušený, odlomený, ulomený, zlomený) lat. odb.
špekulatívny (o. od praktického života) lat.
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný
salónny franc.
teoretický (o. od života, jalový, bezobsažný, prázdny, učený, samoúčelný) gréc.

vzdelaný

vzdelaný
kultúrny
civilizovaný (zošľachtený, vyspelý) lat.
kultivovaný (zošľachtený, vycibrený, jemný, uhladený, slušný) lat.
erudovaný (dôkladne v., najmä vedecky, skúsený, zbehlý, šikovný) lat.
študovaný (ktorý ukončil strednú al. vysokú školu, učený, školený) lat.
inteligentný (rozumný, múdry, chápavý, bystrý) lat.
kvalifikovaný (schopný, spôsobilý vykonávať určitú prácu al. funkciu, školený) lat.
edukovaný (vychovaný) lat. zastar.
gramotný (primerane al. aspoň minimálne v., rozumný; v. v určitom odbore) gréc.

mudrlantský

mudrlantský
filozofický gréc. expr.
intelektuálsky
intelektualistický (rozumkársky) lat.
špekulatívny (vzdialený, odtrhnutý od praktického života) lat.
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný franc.
salónny franc.
teoretický (odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, prázdny, učený, samoúčelný) gréc. porovnaj prázdny 2