rozdvojený

rozdvojený 1 (rozdelený na dvoje)

dichotomický (rozdelený na dve rovnaké časti, dvojdielny, dvojčlenný) gréc.

rozdvojený 2 (nejednotný)

schizofrénny (rozpoltený, roztrieštený, zmätočný) gréc. pren. publ.

zmätočný

schizofrénny (rozpoltený, roztrieštený, rozdvojený) gréc. pren. publ.

inkoherentný (nesúvislý, nesúdržný, rozkladný) lat. odb.

schizofrénny (rozdvojený, rozpoltený, zmätočný) gréc. pren. publ. porovnaj nesúvislý

binomický lat. + gréc. mat.

dichotomický (rozdelený na dve rovnaké časti, rozdvojený, dvojdielny) gréc.

binárny (skladajúci sa z dvoch zložiek, dvojzložkový, dvojitý) lat. odb.

alokovaný

dislokovaný (rozmiestnený, rozložený) lat.

porciovaný (r. na dávky, vymedzené množstvo) lat.

disparátny (oddelený) lat.

dichotomický (r. na dve rovnaké časti, rozdvojený, dvojdielny, dvojčlenný) gréc.

tripartičný (r. na tri rovnaké časti, trojdielny, trojčlenný) lat. kniž.

dezintegrovaný (rozdrobený, rozložený, rozčlenený, zbavený jednoty) franc.+lat. porovnaj rozdeliť 1rozdeliť 2rozdeliť 3