posmešný

posmešný pozri výsmešný

výsmešný

ironický (posmešný, uštipačný) gréc.-lat.

sarkastický (štipľavý, uštipačný, zádrapčivý, jedovatý, zlomyseľný, bezohľadný, nemilosrdný, zdrvujúci) gréc. kniž.

satirický (ostrý, útočný, uštipačný, štipľavý) lat. lit.

persiflážny (posmešný, zosmiešňujúci) franc. kniž.

parodický (v., o konaní známej osoby) gréc.

karikatúrny (zosmiešňujúci) tal.-franc.

mefistofelovský (posmešný, škodoradostný) vl. m. kniž. expr.

ironický (výsmešný, posmešný) gréc.-lat.

sarkastický (výsmešný, štipľavý, zádrapčivý, jedovatý, zlomyseľný, bezohľadný, nemilosrdný, zdrvujúci) gréc. kniž.

satirický (ostrý, útočný, štipľavý, výsmešný, kritický) lat. lit.

ironik gréc.-lat.

satirik lat.

sarkastik (výsmešný, posmešný, uštipačný človek, zlomyseľník) gréc. kniž.

ironik gréc.-lat.

sarkastik gréc. kniž.

satirik (výsmešný, posmešný, uštipačný človek, posmešník) lat. porovnaj zloduch 2

humorista (človek so zmyslom pre vtip, žartovanie, žartovník) lat.

komik (šibal, figliar) gréc.

špásovník (žartovník, zabávač) nem. hovor.

recesista (výstredný v.) lat. hovor.

pofa (lapaj, huncút, šibal) maď. hovor. pejor.

šelma (vtipný, šikovný, prefíkaný, prešibaný človek, šibal) nem. expr. aj pejor.

satirik lat.

ironik gréc.-lat.

sarkastik (výsmešný, posmešný, štipľavý, uštipačný až bezohľadný človek, zlomyseľník, posmešník) gréc. kniž.

jokulátor (žartovník, stredoveký spevák, hudobník, herec) lat. hist. porovnaj figliar