nespojitý

diskontinuitný (nesúvislý, pretržitý) lat. odb. kniž.

diskrétny (nesúvislý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav

inkonzistentný (nesúvislý, nesúdržný) lat. kniž. porovnaj nesúvislý

nesúvislý

fragmentárny lat. kniž.

rapsodický (zlomkovitý, úryvkovitý, neúplný, neucelený) gréc. kniž.

diskontinuitný (nespojitý, pretržitý) lat. odb. kniž.

diskrétny (nespojitý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav

inkompaktný (nesúdržný) lat. kniž.

inkoherentný (nesúdržný, roztrieštený, rozkladný) lat. odb.

chaotický (neusporiadaný, rozháraný, zmätený) gréc.

extra (osobitný, samostatný, zvláštny) lat. hovor.

izolovaný (osamostatnený, osamotený, odlúčený, odčlenený) tal.-franc.

diskrétny (nesúvislý, nespojitý, pretržitý) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav

separátny (odlúčený, samostatný, osobitný, zvláštny) lat.

separovaný (odlúčený, triedený) lat.

segregovaný (odlúčený) lat. kniž. a odb.

disparátny (rozdelený) lat.

solitérny

solitárny (osamotený, ojedinelý, samostatný, jednotlivý) lat.-franc. kniž.

detašovaný (vyčlenený, vysunutý, umiestnený inde) franc. d. pracovisko

delimitovaný (ohraničený, vymedzený, vytýčený, odčlenený) lat. d. úlohy

singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.

separovaný (oddelený, odlúčený, triedený) lat.

separátny (oddelený, odlúčený, samostatný, osobitný, zvláštny) lat.

izolovaný (osamostatnený, osamotený, oddelený, odlúčený, odčlenený) tal.-franc.

solitérny

solitárny (oddelený, osamotený, ojedinelý, samostatný) lat.-franc. kniž.

extra lat. hovor.

sólový tal.

sólo (osobitný, oddelený, samostatný, zvláštny) tal. hovor.

individuálny (osobitý, svojrázny, jedinečný) lat.

diskrétny (nesúvislý, nespojitý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav