uznať

uznať 1 (pripustiť, priznať)

akceptovať (prijať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod., odsúhlasiť) lat.

uznávať

uznávať 1 (pripúšťať, priznávať)

akceptovať (prijímať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod, súhlasiť) lat.

rešpektovať (u. (zákony, rady a pod.)) lat.

prijať 3 (prejaviť súhlas)

akceptovať (prijímať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod, uznať, uznávať, súhlasiť) lat.

kvitovať (prijímať, brať, vziať na vedomie, uznať, uznávať) lat. hovor.

honorovať (p. a vyplatiť zmenku, šek) lat. fin. porovnaj uzákoniť

súhlasiť 1 (mať rovnaký názor, prejavovať súhlas)

aklamovať (hromadne a verejne s., napr. pri hlasovaní o uznesení) lat. zried.

autorizovať (s. s vydaním diela, o autorovi) lat.

akceptovať (prijať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod, uznať) lat.

sekundovať (pritakávať, prisviedčať, prízvukovať, prejavovať súhlas) lat. hovor.

all right /olrájt/ angl.

o. k.

O. K. /oukej/

okej (v poriadku, dobre, súhlasím) angl. skr. hovor.

ita est (áno, tak je, tak jest, súhlasí) lat. kniž.