vyvinutý

atletický (dobre v., o type človeka s dobre vyvinutou postavou, kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.

stenický

sténický (dobre v., silný, svieži) gréc. psych.

pyknický gréc. fyziol.

eurysomný gréc. antrop.

brachymorfný gréc. antrop.

laterálny (v. so sklonom k tučnote, o type človeka s krátkymi končatinami, silnou postavou, kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.

astenický gréc. lek. fyziol.

dolichomorfný gréc. lek. antrop.

leptozómny gréc. lek.

lineárny (slabo v., o type človeka so štíhlou postavou, dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.

rudimentárny lat. biol.

rudimentálny (nedostatočne v., zakrpatený) lat. biol. zried.

zakrpatený

abortívny (nevyvinutý) lat. lek.

rudimentárny lat. biol.

rudimentálny (nedostatočne vyvinutý) lat. biol. zried.

degenerovaný (odlišný od normálneho priebehu al. vývinu, neprirodzený, znetvorený, zhoršený, úpadkový, menejcenný) lat. lek. aj pren.

svieži

stenický

sténický (dobre vyvinutý, silný) gréc. psych.

fit (zdravý, pripravený, schopný, zdatný) angl. hovor.

hmyz

insekt lat. zool.

entomo- gréc. v zlož. sl.

efeméra (h. žijúci iba niekoľko hodín, jeden deň, podenka) gréc. zool.

kukla (h. v druhom štádiu medzi larvou a dospelým hmyzom) lat.-nem.

imágo (pohlavne dospelý, vyvinutý h.) lat. zool.

chrup

dentika (súbor všetkých zubov) lat. anat.

dentícia (súbor zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

kakodoncia (zlý, nepekný, chybne vyvinutý ch.) gréc. lek.

zvyšok

rest (zostatok) tal.-nem. hovor.

rezíduum (zostatok, pozostatok) lat. kniž. a odb.

relikt (pozostatok zo starších čias) lat. kniž. a odb.

rudiment (nedostatočne vyvinutý z. orgánu bez funkcie, významu) lat. biol.

fosília lat. geol.

petrefakt (z. pravekých organizmov zachovaný v hornine, skamenelina) gréc. + lat. geol.

detrit (organické zvyšky, rozpadajúca sa odumretá organická masa) lat. biol. ekol.

saldo (zostatok účtu, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, konečný stav pohľadávky al. záväzku) tal. účt. obch.

talón (z. kariet po rozdaní, karty, kt. ostanú po rozdaní) franc.

bago (z. tabaku vo fajke, močka) maď. vulg.

ústroj

orgán gréc. biol.

organo- (útvar tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou, ústrojenstvo) gréc. v zlož. sl.

trakt (ústroje, ústrojenstvo) lat. anat.

mukokéla (dutý orgán vyplnený hlienom) lat. + gréc. lek.

rudiment (nedostatočne vyvinutý, zakrpatený orgán al. zvyšok orgánu bez funkcie, významu) lat. biol.

organela gréc.-lat.

organoid (orgán bunky al. jednobunkového organizmu špecializovaný na určitú funkciu) gréc. biol.

adnex (pripojený, vedľajší orgán) lat. lek.

transplantát (orgán prenášaný na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.

implantát (orgán toho istého jedinca prenesený na iné miesto v organizme) lat. lek.

valvula (priehradka, chlopňa umožňujúca prietok len jedným smerom) lat. anat.

septum (priehradka, napr. nosná, srdcová) lat. anat.

perikard (tenkostenný vakovitý orgán, v kt. je uložené srdce, osrdcovník) gréc. anat.

receptor (orgán citlivý na zmenu prostredia, podnety) lat. fyziol.

termoreceptor (receptor na vnímanie tepla) gréc. + lat. biol.

baroreceptor (receptor na vnímanie zmeny tlaku) gréc. + lat. fyziol.

haustórium (orgán cudzopasných rastlín prenikajúci do pletiva hostiteľa a čerpajúci z neho živiny) lat. bot.

perceptor (zmyslový orgán) lat. psych.

senzila (malý zmyslový orgán na vímanie plynných látok u hmyzu) lat. biol.

osfradium (čuchový orgán hlavonožcov spojený s nervovou uzlinou) gréc.-lat. zool.

palpa (hmatový a čuchový orgán hmyzu) lat. zool.

genitál (pohlavný orgán) lat. anat.

genitálie (pohlavné orgány, rodidlá) lat. anat.

falus

falos gréc. anat.

penis lat. anat.

fas maď.? slang. vulg.

lofas (mužský pohlavný úd) maď.? slang. vulg.

robertko (umelý mužský pohlavný úd) vl. m. hovor.

orchi-

orchio-

orcho-

orchid-

orchido- (samčí pohlavný orgán, semenník) gréc. v zlož. sl.

vagína lat. anat. biol.

škatuľa (ženský pohlavný orgán, pošva) lat. pren. vulg.

vulva lat. anat.

vulvo- (ženské vonkajšie pohlavné ústrojenstvo) lat. v zlož. sl.

oogónium (samičí pohlavný orgán pri riasach a hubách) gréc. bot.

ovulum (mnohobunkový samičí pohlavný orgán raslín, rastlinné vajíčko) lat. bot.

placenta (orgán samíc väčšiny cicavcov slúžiaci látkovej výmene medzi plodom v maternici a matkou, plodový koláč, plodové lôžko) lat. biol.

branchie (dýchacie ústrojenstvo rýb, žiabre) gréc. zool.

hektokotyl (rameno samca niektorých hlavonožcov prenášajúce spermie k pohlavnému otvoru samice) gréc. zool.

opistonefros (vylučovací orgán rybovitých stavovcov a obojživelníkov) gréc. zool.

metanefrídia

nefrídia

nefrídium (vylučovací orgán niektorých bezstavovcov, mäkkýšov) gréc. biol.

protonefrídium (vylučovací orgán vírnikov, lariev mäkkýšov, lariev obrúčkavcov a pod.) gréc. zool.

fylóm (bočný orgán vyrastajúci zo stonky vyšších rastlín, list) gréc. bot. porovnaj žľaza a pod.

pozostatok

rest tal.-nem. hovor.

rezíduum (zvyšok, zostatok) lat. kniž. a odb.

relikt (p., zvyšok zo starších čias) lat. kniž. a odb.

anachronizmus gréc.

paseizmus (zastaraná vec, jav, názor, prežitok) franc. kniž.

atavizmus (p., prežitok, objavenie sa zdedených nefunkčných znakov al. vlastností) lat.-franc. biol. aj pren.

rudiment (zdedená vlastnosť z vývojovo nižšieho štádia, ale bez funkcie, významu; nedostatočne vyvinutý zvyšok orgánu bez funkcie, významu) lat. biol. aj pren.