Výsledky vyhľadávania

spájať

spájať 2 (dávať do jedného (nehmotného) celku, dovedna)
adovať (zlučovať) lat. odb.
agregovať (zoskupovať bez vnútornej jednoty, združovať, stmeľovať, hromadiť) lat.
organizovať (združovať v určitom záujmovom združení) gréc. gréc.
unifikovať (zjednocovať do jedného celku) lat.
syntetizovať (zjednocovať, zhŕňať jednotlivé časti do celku) gréc.
synkretizovať (zjednocovať, zlučovať, miešať, krížiť, o rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkoch, názoroch, smeroch) gréc. kniž. a odb.

spájať

spájať 3 (zbližovať, zjednocovať na základe porozumenia a pod.)
asociovať (združovať, pridružovať) lat. kniž. a odb.
integrovať (sceľovať, zjednocovať) lat.
reintegrovať (opätovne integrovať) lat. kniž.
grupovať (zdržovať, zoskupovať, zhromažďovať) franc.-nem.
uniformovať (zjednocovať podobu, názory, správanie a pod.) lat. aj pejor.
totalizovať (zjednocovať, najmä násilne) lat.
koalovať (združovať, spolčovať, zoskupovať) lat. hovor.

spájať

spájať 1 (z viacerých častí robiť (hmotný) celok)
montovať (zostavovať z hotových častí do celku) franc. m. stroj, zariadenie
kombinovať (zostavovať, skladať rozličné prvky, jednotlivosti do celku) lat.
komasovať (sceľovať pozemky kúpou, výmenou) lat.
arondovať (zaokrúhľovať, sceľovať pozemky, vyrovnávať ich hranice) franc.
kolektivizovať (zospoločenšťovať, zavádzať spoločné hospodárenie, najmä v poľnohospodárstve, zlučovať, združovať samostané hospodárstva, po 1948) lat.
nitovať (s. nitmi) nem. tech.
letovať (s. kovy roztavenou zliatinou s nižou teplotou topenia, spájkovať) nem.
cinkovať (s. drevené výrobky na ozub, čap, zubovať) nem. stol.
šnurovať (sťahovať, zväzovať, viazať, upevňovať prevliekaním krátkych a úzkych povrázkov) nem.

zjednocovať

zjednocovať
unifikovať (spájať do jedného celku) lat.
integrovať (spájať, sceľovať) lat.
reintegrovať (opätovne integrovať) lat. kniž.
syntetizovať (spájať, zhŕňať jednotlivé časti do celku) gréc.
synkretizovať (spájať, zlučovať, miešať, krížiť, o rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkoch, názoroch, smeroch) gréc. kniž. a odb.
totalizovať (spájať, najmä násilne) lat.
normalizovať
normovať lat.
štandardizovať angl. kniž. a odb.
typizovať (určovať jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení a pod.) gréc.-lat. porovnaj spájať 1spájať 2spájať 3

zoskupovať

zoskupovať
grupovať (združovať, zhromažďovať) franc.-nem.
agregovať (z. bez vnútornej jednoty, spájať, združovať, stmeľovať, hromadiť) lat.
aglomerovať (hromadiť, zhlukovať) lat. kniž. a odb.
asociovať (spájať, združovať, pridružovať) lat. kniž. a odb.
koalovať (združovať, spájať, spolčovať) lat. hovor.

spolčovať sa

spolčovať sa
asociovať (združovať sa, spájať sa) lat.
paktovať (spájať sa, združovať sa, dohovárať sa proti niekomu) lat.-nem. hovor. aj pejor.
švagrovať sa (zištne, vypočítavo sa s., rodinkáriť sa) nem. hovor. porovnaj spájať sa 3

zostavovať

zostavovať
montovať (spájať, skladať z hotových častí do celku) franc. m. stroj, zariadenie
remontovať (opätovne, opakovane montovať) lat. + franc.
konštruovať (skladať, zostrojovať,z. časti v celok) lat.
kombinovať (spájať, skladať rozličné prvky, jednotlivosti do celku) lat.
koncipovať (vypracovávať prvý návrh, navrhovať, načrtávať) lat. k. list
štylizovať (z. určitý text, slohovať, vyjadrovať) lat.-franc.
textovať (vyjadrovať, tvoriť jaz. prejav) lat.
programovať (vyhotovovať súhrn príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.
inventarizovať
inventovať (vyhotovovať zoznam a opis predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

krížiť

krížiť
synkretizovať (spájať, zjednocovať, zlúčovať, miešať, krížiť, o rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkoch, názoroch, smeroch) gréc. kniž. a odb.
kontaminovať (spájať k sebe nepatriace väzby al. tvary slov, miešať) lat. lingv.

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

spájať sa

spájať sa 2 (nadväzovať spojenie)
kontaktovať sa (nadväzovať spojenie, styk) lat.

spájať sa

spájať sa 3 (uzatvárať spojenectvo)
organizovať sa (združovať sa v určitom záujmovom združení, zapisovať sa do neho) gréc. gréc.
grupovať sa (združovať sa, zoskupovať sa, zhromažďovať sa) franc.-nem.
asociovať (spolčovať sa, združovať sa) lat.
paktovať (spolčovať sa, združovať sa, dohovárať sa, najmä proti niekomu) lat.-nem. hovor. aj pejor.
švagrovať sa (zištne, vypočítavo sa spolčovať, rodinkáriť sa) nem. hovor.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 34. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.