mierniť

mierniť 2 (upokojovať, tíšiť)

hamovať nem. hovor.

haltovať (upokojovať, brzdiť) nem. subšt.

brzdiť

brzdiť 2 (prekážať, brániť v činnosti)

hamovať (sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (tlmiť) lat.

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať nem. hovor.

haltovať (mierniť, brzdiť) nem. subšt.

pacifikovať (obnovovať mier a poriadok, najmä násilím, urovnávať nepokoje, potlačovať vzburu) lat.

brániť 2 (prekážať, zabraňovať)

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (brzdiť, mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, spomaliť, zdržovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (brzdiť, tlmiť) lat.