uistiť, uisťovať

afirmovať (dokázať, dokazovať, potvrdiť, tvrdiť, ubezpečiť, ubezpečovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

ubezpečiť, ubezpečovať

afirmovať (dokázať, dokazovať, tvrdiť, potvrdiť, uistiť, uisťovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

afirmovať (dokazovať, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

potvrdiť 3 (prisvedčiť)

afirmovať (dokázať, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.

dokumentovať (doložiť, potvrdiť, preukázať, osvedčiť) lat.

afirmovať (potvrdiť, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.

legitimovať sa (preukázať svoju totožnosť al. oprávnenie predložením preukazu, preukázať sa) lat.

quod erat demonstrandum (čo sa malo dokázať) lat. kniž. a mat.

dokumentovať (dokladať, potvrdzovať, preukazovať, osvedčovať) lat.

argumentovať lat.

operovať (zdôvodňovať, odôvodňovať, dôvodiť, využívať niečo ako dôkaz, uvádzať dôvody) lat.

afirmovať (tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

legitimovať sa (preukazovať svoju totožnosť al. oprávnenie predložením preukazu, preukazovať sa) lat.

kontrovať lat. hovor.

sekundovať (súhlasiť, pritakávať, prízvukovať, prejavovať súhlas) lat. hovor.

afirmovať (dokazovať, tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

potvrdzovať 3 (prisviedčať)

kontrovať lat. hovor.

afirmovať (dokazovať, tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

afirmovať (dokázať, potvrdiť, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.