potvrdiť

potvrdiť 3 (prisvedčiť)

afirmovať (dokázať, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.

ubezpečiť, ubezpečovať

afirmovať (dokázať, dokazovať, tvrdiť, potvrdiť, uistiť, uisťovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

kontrovať lat. hovor.

sekundovať (súhlasiť, pritakávať, prízvukovať, prejavovať súhlas) lat. hovor.

afirmovať (dokazovať, tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

potvrdzovať 3 (prisviedčať)

kontrovať lat. hovor.

afirmovať (dokazovať, tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

afirmovať (dokázať, dokazovať, potvrdiť, tvrdiť, ubezpečiť, ubezpečovať, prisvedčiť, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

dokumentovať (dokladať, potvrdzovať, preukazovať, osvedčovať) lat.

argumentovať lat.

operovať (zdôvodňovať, odôvodňovať, dôvodiť, využívať niečo ako dôkaz, uvádzať dôvody) lat.

afirmovať (tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

legitimovať sa (preukazovať svoju totožnosť al. oprávnenie predložením preukazu, preukazovať sa) lat.

afirmovať (dokazovať, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

dokumentovať (doložiť, potvrdiť, preukázať, osvedčiť) lat.

afirmovať (potvrdiť, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.

legitimovať sa (preukázať svoju totožnosť al. oprávnenie predložením preukazu, preukázať sa) lat.

quod erat demonstrandum (čo sa malo dokázať) lat. kniž. a mat.

afirmovať (dokázať, potvrdiť, uistiť, ubezpečiť, prisvedčiť) lat. kniž. a odb.