vymáhať

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, ktoré nebolo splnené v stanovenej lehote) lat. práv.

solicitovať (dožadovať sa naliehavo práva, pomoci a pod.) lat. zastar.

reklamovať (žiadať uvoľnenie z niečoho, napr. z voj. služby) lat. porovnaj žiadať

žiadať

žiadať 1 (požadovať, uplatňovať nárok)

postulovať (požadovať) lat. kniž.

urgovať (naliehavo požiadať, najmä opakovane, o vykonanie niečoho sľúbeného, objednaného, upomínať, súriť, naliehať) lat.

diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nariaďovať, nútiť, vnucovať) lat.

solicitovať (naliehavo sa dožadovať práva, pomoci a pod., vymáhať) lat. zastar.

reklamovať (požadovať náhradu, nápravu, výmenu a pod.; vymáhať uvoľnenie z niečoho, napr. z voj. služby) lat.

reivindikovať

revindikovať

vindikovať (ž. vrátenie veci, vlastníctva a pod.) lat. práv.

fakturovať (ž. zaplatenie za dodaný al. predaný tovar vystavením dokladu vyjadrujúceho finančný nárok, účtovať) lat. obch.

interpelovať (podávať otázku, dopyt poslanca parlamentu vláde al. členovi vlády a ž. o vysvetlenie) lat. polit.

naliehať

insistovať (n. na niekoho) lat. kniž.

solicitovať (žiadať, dožadovať sa naliehavo, najmä práva, pomoci a pod., vymáhať) lat. zastar.

urgovať (žiadať naliehavo, najmä opakovane, o vykonanie niečoho sľúbeného, objednaného, upomínať, súriť) lat.

vykonávať

realizovať (uskutočňovať) lat.

absolvovať (zúčastňovať sa) lat.

praxovať gréc.

praktizovať (v. činnosť so zámerom zaučiť sa na určitú prácu, pripravovať sa, zaučovať sa, cvičiť sa na určité povolanie v skutočnej činnosti) gréc.-lat. hovor.

praktikovať

praktizovať (uskutočňovať, robiť, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti) gréc.-lat.

operovať (v. činnosť, úkon, riadený postup); v. chirurgický zákrok lek.) lat.

exekvovať (v. rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať) lat. práv. porovnaj konať

brať

brať 1 (zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím))

rabovať (drancovať, plieniť, lúpiť) nem.

brakovať (b. vo veľkom množstve, drancovať, plieniť) nem. hovor.

pľundrovať (plieniť, drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr.

rekvirovať (zaberať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (b. majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, habať, odnímať) lat.

arizovať (odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, habať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastňovať) lat. práv.

anektovať (zaberať, pripájať násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládať územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadzovať, zaberať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tunelovať (vykonávať podvodné finančné operácie s cieľom odčerpania majetku z podniku, banky a pod., vykrádať, rozkrádať podvodmi) angl. slang.

tezaurovať (odnímať, odoberať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovávať, hromadiť ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať, obmedzovať) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietať, zamietať žalobu súdom, neuznávať súdom, odopierať, odnímať právo) lat. práv.

vyvlastniť, vyvlastňovať

expropriovať (vyvlastňovať, vyvlastniť) lat. práv.

rekvirovať (zobrať, brať, zabrať, zaberať, zhabať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (zobrať, brať majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, zhabať, habať, odňať, odnímať) lat.

arizovať (odňať, odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.