Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
odlúčený
odlúčený
izolovaný
(oddelený, osamostatnený, osamotený, odčlenený)
tal.-franc.
separátny
(oddelený, samostatný, osobitný, zvláštny)
lat.
separovaný
(oddelený, triedený)
lat.
segregovaný
(oddelený)
lat.
kniž. a odb.
cechovný
cechový
(organizačne o., obmedzený, uzavretý)
nem.
pejor.
oddelený
oddelený
extra
(osobitný, samostatný, zvláštny)
lat.
hovor.
izolovaný
(osamostatnený, osamotený, odlúčený, odčlenený)
tal.-franc.
diskrétny
(nesúvislý, nespojitý, pretržitý)
lat.-franc.
fyz. filoz.
d. jav
separátny
(odlúčený, samostatný, osobitný, zvláštny)
lat.
separovaný
(odlúčený, triedený)
lat.
segregovaný
(odlúčený)
lat.
kniž. a odb.
disparátny
(rozdelený)
lat.
solitérny
solitárny
(osamotený, ojedinelý, samostatný, jednotlivý)
lat.-franc.
kniž.
detašovaný
(vyčlenený, vysunutý, umiestnený inde)
franc.
d. pracovisko
delimitovaný
(ohraničený, vymedzený, vytýčený, odčlenený)
lat.
d. úlohy