Výsledky vyhľadávania

rôznorodý

heterogénny (nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
disparátny (nezhodný, rozdielny, odlišný, neporovnateľný) lat. kniž.
hybridný gréc.-lat.
bastardný (krížený, miešaný, zmiešaný, zložený z rôznych zložiek, druhov, plemien) franc. zried.
heteromorfný gréc. odb.
polymorfný (rôznotvárny, mnohotvárny) gréc. biol.
polyformný (rôznotvárny, mnohotvárny, mnohotvarý) gréc. + lat. odb. porovnaj rôznotvárnynerovnaký

nezhodný

disparátny (rozdielny, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diskrepantný (rozdielny, odlišný) lat. kniž.
diskordantný lat. odb.
inkongruentný (nesúhlasný, nezlučiteľný) lat. kniž.
divergentný (rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odlišný, odchylný) lat. odb.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
inkonzistentný (nedôsledný, rozporný) lat.

rozdelený

dislokovaný (rozmiestnený, rozložený) lat.
porciovaný (r. na dávky, vymedzené množstvo) lat.
disparátny (oddelený) lat.
dichotomický (r. na dve rovnaké časti, rozdvojený, dvojdielny, dvojčlenný) gréc.
tripartičný (r. na tri rovnaké časti, trojdielny, trojčlenný) lat. kniž.
dezintegrovaný (rozdrobený, rozložený, rozčlenený, zbavený jednoty) franc.+lat. porovnaj rozdeliť 1rozdeliť 2rozdeliť 3

odchylný

deviantný (o., odchyľujúci sa od normy) angl. sociol.
aberačný (o. od normálneho stavu, smeru) lat. kniž. a odb.
atypický (nezvyčajný, osobitý, zvláštny, neprirodzený) gréc.
paratypický (nezvyčajný, o. od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
anomálny (o. od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný, neprirodzený) gréc.
abnormný lat. zried.
anormálny (o. od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, neprirodzený, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
monštruózny (odchyľujúci sa od normálnej podoby, veľkosti, obludný, zvrátený, obrovský, strašný) lat. kniž.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odlišný) lat. odb.
degenerovaný (neprirodzený, zmenený, najmä chorobne) lat.
dysfunkčný (chybný, porušený, narušený) gréc. + lat. lek.
defektný (chybný, porušený, kazový, poškodený, pokazený) lat.
diskrepantný (nezhodný, rozdielny, odlišný) lat. kniž.
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
disparátny (nezhodný, rozdielny, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diferencovaný (rozlíšený, odlíšený, rozrôznený) lat. porovnaj odlišnýneobvyklý

nerovnaký

inegálny lat. kniž.
anizo- (nerovný) gréc. v zlož. sl.
diskrepantný (nezhodný, rozdielny, odlišný) lat. kniž.
disparátny (nezhodný, rozdielny, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diferenčný (rozdielny, rozdielový) lat.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
inhomogénny (rôznotvárny, rôzny, nerovnorodý) lat. odb.
pluralitný (rozmanitý, rozrôznený, mnohoraký) lat. porovnaj nerovnýnepravidelný

odlišný

diskrepantný (nezhodný, rozdielny) lat. kniž.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odchylný) lat. odb.
disparátny (nezhodný, rozdielny, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
alo- (iný) gréc. v zlož. sl.
diferenčný (rozdielny, rozdielový) lat.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
hetero- (rôzny, rozličný, iný) gréc. v zlož. sl.
degenerovaný (o. od normálneho priebehu al. vývinu, neprirodzený, znetvorený, zhoršený, úpadkový, zakrpatený, menejcenný) lat. lek. aj pren.
deformovaný (zmenený pôsobením vonkajších síl, zbavený prirodzeného tvaru al. zmyslu, neprirodzený, znetvorený, pokrivený, krivý, skreslený) lat.
kontrastný (úplne o., nepodobný, opačný, protikladný, nápadne rozdielny) tal.
kontrapozičný (úplne o., protikladný) lat. porovnaj odchylný

rozdielny

disparátny (nezhodný, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diskrepantný (nezhodný, odlišný) lat. kniž.
diferenčný (rozdielový) lat.
kontrastný (nápadne r., úplne odlišný, nepodobný, protikladný, opačný) tal.
diametrálny (celkom r., protikladný, protichodný, opačný, odporujúci si) gréc.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, nesúhlasný, odlišný, odchylný) lat. odb.
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
poly- (rôzny, mnohý, početný) gréc. v zlož. sl.

oddelený

extra (osobitný, samostatný, zvláštny) lat. hovor.
izolovaný (osamostatnený, osamotený, odlúčený, odčlenený) tal.-franc.
diskrétny (nesúvislý, nespojitý, pretržitý) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav
separátny (odlúčený, samostatný, osobitný, zvláštny) lat.
separovaný (odlúčený, triedený) lat.
segregovaný (odlúčený) lat. kniž. a odb.
disparátny (rozdelený) lat.
solitárny (osamotený, ojedinelý, samostatný, jednotlivý) lat.-franc. kniž.
detašovaný (vyčlenený, vysunutý, umiestnený inde) franc. d. pracovisko
delimitovaný (ohraničený, vymedzený, vytýčený, odčlenený) lat. d. úlohy