odmietnuť

odmietnuť 1 (neprijať, čo sa ponúka)

abjudikovať (o., zamietnuť žalobu súdom, neuznať súdom, odoprieť, odňať právo) lat. práv.

odmietnuť 2 (neschváliť, zavrhnúť)

reprobovať (neschváliť, neuznať) lat. zried. kniž.

dezavovať

dezavuovať (poprieť, zaprieť platnosť, odvolať, nepriznať sa) franc. kniž.

dementovať (úradne vyhlásiť za nepravdivé, poprieť, vyvrátiť určitú správu) franc.

odvolať

anulovať (zrušiť, vyhlásiť za neplatné) lat. kniž. a odb.

revokovať (zrušiť) lat. kniž. a odb.

derogovať

abrogovať (zrušiť práv. predpis al. jeho časť výslovným ustanovením al. novým predpisom, o. platnosť) lat. práv.

abolovať (zrušiť zákon odvolaním jeho platnosti; zrušiť nezačaté al. neskončené trestné konanie) lat. práv.

dezavovať

dezavuovať (odmietnuť, poprieť, zaprieť platnosť, nepriznať sa) franc. kniž.

stornovať (zrušiť práv. akt, najmä objednávku, zmluvu a pod.) tal. obch.

vziať 1 (zbaviť vlastníctva, odobrať)

rekvirovať (zobrať, zabrať, zhabať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (zobrať majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, zhabať, odňať) lat.

arizovať (odňať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, zhabať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastniť) lat. práv.

anektovať (zabrať, pripojiť násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládnuť územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadiť, zabrať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tezaurovať (odňať, odobrať, vyňať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovať ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (zobrať, odňať, nepriznať práva al. výhody, neuznať rovnosť, znevýhodniť, obmedziť) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietnuť, zamietnuť žalobu súdom, neuznať súdom, odoprieť, odňať právo) lat. práv.