odmietnuť

odmietnuť 2 (neschváliť, zavrhnúť)

reprobovať (neschváliť, neuznať) lat. zried. kniž.

dezavovať

dezavuovať (poprieť, zaprieť platnosť, odvolať, nepriznať sa) franc. kniž.

dementovať (úradne vyhlásiť za nepravdivé, poprieť, vyvrátiť určitú správu) franc.

odvolať

anulovať (zrušiť, vyhlásiť za neplatné) lat. kniž. a odb.

revokovať (zrušiť) lat. kniž. a odb.

derogovať

abrogovať (zrušiť práv. predpis al. jeho časť výslovným ustanovením al. novým predpisom, o. platnosť) lat. práv.

abolovať (zrušiť zákon odvolaním jeho platnosti; zrušiť nezačaté al. neskončené trestné konanie) lat. práv.

dezavovať

dezavuovať (odmietnuť, poprieť, zaprieť platnosť, nepriznať sa) franc. kniž.

stornovať (zrušiť práv. akt, najmä objednávku, zmluvu a pod.) tal. obch.

dezavovať

dezavuovať (odmietať, popierať, zapierať platnosť, odvolávať) franc. kniž.