Výsledky vyhľadávania

nariaďovať

dekrétovať (prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.
diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.
konfinovať (prikazovať zdržiavať sa na určitom mieste, úradne obmedzovať pohyb) lat. práv.

predpisovať

predpisovať 1 (nariaďovať, prikazovať)
reglementovať (nariaďovať osobitným predpisom) franc. admin.
dekrétovať (nariaďovať, prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.
diktovať (nariaďovať, prikazovať, rozkazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.
penalizovať (p., ukladať pokutu za nedodržanie zmluvy) lat. práv. ekon.

rozkazovať

komandovať lat.-nem. hovor. expr.
šéfovať (prikazovať) franc. hovor.
diktovať (nariaďovať, prikazovať, požadovať, nútiť, vnucovať) lat.
dekrétovať (nariaďovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.

nanucovať

diktovať (rozkazovať, požadovať, nariaďovať, nútiť, vnucovať) lat.
indoktrinovať (vnucovať učenie, sústavu zásad, názorov) lat. kniž.
dekrétovať (nariaďovať, prikazovať, najmä úradne) lat. obyčajne pejor.
oktrojovať (vydávať ústavu al. zákon bez súhlasu zastupiteľského orgánu, vnucovať ústavu al. zákon polit. a kniž. zastar.; nútiť, vnucovať všeobecne kniž.) franc.
masírovať (sústavne vnucovať názory, predstavy, presviedčať o nich niekoho) franc. pren. publ.

nútiť

diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nariaďovať, vnucovať) lat.
oktrojovať (vnucovať) franc. kniž. porovnaj nanucovať

žiadať

žiadať 1 (požadovať, uplatňovať nárok)
postulovať (požadovať) lat. kniž.
urgovať (naliehavo požiadať, najmä opakovane, o vykonanie niečoho sľúbeného, objednaného, upomínať, súriť, naliehať) lat.
diktovať (prikazovať, rozkazovať, požadovať, nariaďovať, nútiť, vnucovať) lat.
solicitovať (naliehavo sa dožadovať práva, pomoci a pod., vymáhať) lat. zastar.
reklamovať (požadovať náhradu, nápravu, výmenu a pod.; vymáhať uvoľnenie z niečoho, napr. z voj. služby) lat.
vindikovať (ž. vrátenie veci, vlastníctva a pod.) lat. práv.
fakturovať (ž. zaplatenie za dodaný al. predaný tovar vystavením dokladu vyjadrujúceho finančný nárok, účtovať) lat. obch.
interpelovať (podávať otázku, dopyt poslanca parlamentu vláde al. členovi vlády a ž. o vysvetlenie) lat. polit.