dvojkový

binárny lat. mat. b. sústava

dyadický (o sústave čísel) gréc. mat.

dvojčlenný

binomický lat. + gréc. mat.

dichotomický (rozdelený na dve rovnaké časti, rozdvojený, dvojdielny) gréc.

binárny (skladajúci sa z dvoch zložiek, dvojzložkový, dvojitý) lat. odb.

skombinovaný (poskladaný, vytvorený spájaním rozličných prvkov do celku) lat.

binárny (skladajúci sa, vytvorený, utvorený z dvoch zložiek, dvojčlenný, dvojzložkový, dvojitý) lat. odb.

ternárny (skladajúci sa, vytvorený, utvorený z troch zložiek, trojčlenný, trojzložkový, trojitý) lat. odb.

facetový (z. z jednoduchých očiek, o očiach hmyzu) franc. zool.

desylabický (skladajúci sa zo slabík, napr. Slovalko) lat. + gréc. lingv.

double /dubl/ franc. kniž.

dubletný franc. odb.

diplo- gréc. v zlož. sl.

duplex lat. lek.

duplico- /liko-/ lat. v zlož. sl.

duplexný

duplexový lat. tech.

duplicitný lat.

dupľovaný lat. hovor.

ambi-

amb- (dvojnásobný, zdvojený, dvojaký) lat. v zlož. sl.

binárny (skladajúci sa z dvoch zložiek, dvojčlenný, dvojzložkový) lat. odb.

geminovaný (zdvojený) lat. lingv.

bifilárny (dvojvláknový a pod.) lat. odb.

bipolárny (dvojpólový) lat. + gréc. kniž. a odb.

bi-

bin-

bis- lat. v zlož. sl.

di- (dvoj-) gréc. v zlož. sl.

amfi-

amfo- (dvojaký, zdvojený, dvojstranný) gréc. v zlož. sl.

binomický lat. + gréc.

binárny lat. odb.