Výsledky vyhľadávania

rozumový

rozumový 1 (týkajúci sa rozumu)
mentálny (myšlienkový, duševný) lat. kniž. a odb.
intelektuálny
intelektuálsky (rozumovo založený, duševný) lat.
diskurzívny (úsudkový, pojmový) lat.

rozumový

rozumový 2 (s prevažujúcou rozumovou činnosťou)
logický gréc.
racionálny
racionalistický (založený na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumom pochopiteľný) lat. porovnaj rozumný

duševný

duševný
psychický gréc.
psycho- gréc. v zlož. sl.
psychologický (súvisiaci so spôsobom myslenia) gréc.
psychogénny (duševne podmienený, duševno ovplyvňujúci) gréc. lek.
intelektuálny
intelektuálsky (rozumový, rozumovo založený) lat.
mentálny (myšlienkový, rozumový) lat. kniž. a odb. porovnaj myšlienkový

chladný

chladný 2 (rozumový, chladnokrvný, zdržanlivý)
racionálny
racionalistický (založený na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumom pochopiteľný, rozumový) lat.
stoický (vyrovnaný, pokojný) gréc. pren. kniž.
flegmatický (nevšímavý, chladnokrvný, ľahostajný, vyrovnaný, pokojný) gréc.

založený

založený
dokumentárny (z. na dokladoch, svedectvách, podložený, preukazný) lat.
logický (z. na správnom myslení, rozumový) gréc.
racionálny
racionalistický (z. na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumom pochopiteľný, rozumový) lat.
realistický
reálny (z. na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysle pre skutočnosť, vecný, triezvy) lat.
intuitívny (z. na vnuknutí, poznaní, pochopení pravdy bez úvahy, pocitový) lat.
empirický gréc.
aposteriórny lat. filoz.
a posteriori /-rió-/ (z. na skúsenosti, získaný skúsenosťou, skúsenostný) lat. kniž. a filoz.
kvalitatívny (z. na akosti, kvalite) lat.
kvantitatívny (z. na množstve, týkajúci sa množstva, počtu, množstvový, číselný) lat.
extenzívny (z. na množstve, týkajúci sa množstva, počtu, množstvový, číselný; z. na použití väčšieho množstva spoločenskej práce, na rozširovaní výrobných zdrojov ekon.) lat. e. hospodárstvo
intenzívny (z. na zvýšení účinnosti, výkonnosti, pôsobnosti) lat. ekon. i. hospodárstvo

pojmový

pojmový
nocionálny lat. lingv.
abstraktný lat.
konceptuálny (založený na poznávaní, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, myšlienkový) lat. filoz.
diskurzívny (úsudkový, rozumový) lat.

dôkaz

dôkaz
dokument (svedectvo, doklad) lat.
argument lat.
argumentum (dôvod, fakt podporujúci určitý názor, rozhodnutie, konanie) gréc. kniž.
tromf (presvedčivý, presvedčujúci d.) lat.-nem. expr.
probácia (dokázanie) lat. kniž.
indícia (nepriamy d. v súdnom konaní, usvedčujúca okolnosť) lat. práv.
alibi (d. o neprítomnosti obvineného na mieste trestného činu v čase jeho spáchania) lat. práv.
corpus delicti /korpus deliktí/ (usvedčujúci predmet súvisiaci s trestným činom) lat. práv.
ilustrácia (názorný príklad, doklad, vzor) lat.
ratio /rácio/ (rozumový dôvod) lat. kniž. a odb.
sofizmus (nesprávny úsudok, súd, záver al. d. vedome vydávaný za správny, vedome použitý logický klam al. úskok) gréc. kniž. a odb.
trofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke, d. poľovníckeho úspechu) gréc. lat.
testes muti (vecné dôkazy činu, <i>nemí svedkovia</i>) lat. práv. kniž.

myšlienkový

myšlienkový
ideový gréc.
ideo- gréc. v zlož. sl.
mentálny (rozumový, duševný) lat. kniž. a odb.
abstraktný lat.
konceptuálny (založený na poznávaní, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, pojmový) lat. filoz.

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionalizmus
racionalita
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepsa
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutralita
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasivita
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantstvo
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1