výbojný

agresívny

konfrontačný lat.

vikinský vl. m. hist.

conquistadorský /konki-/ (dobyvačný, útočný, podmaniteľský) špan.

militantný (bojovne zastávajúci nejakú myšlienku, hnutie, bojovný, dobyvačný, útočný) tal. kniž.

ofenzívny (dobyvačný, útočný) lat.

expanzný (dobyvačný, rozpínavý) lat.

prušiacky (dobyvačný, útočný) vl. m. pejor. p. Nemci

dobyvačný

agresívny

konfrontačný lat.

conquistadorský /konki-/ špan.

vikinský (útočný, výbojný, podmaniteľský) vl. m. hist.

expanzný (rozpínavý, výbojný) lat.

ofenzívny (útočný, výbojný) lat.

prušiacky (útočný, výbojný) vl. m. pejor. p. Nemci

militantný (bojovne zastávajúci nejakú myšlienku, hnutie, útočný, výbojný) tal. kniž.

invázny (útočný) lat. i. vojsko, choroba

ofenzívny (dobyvačný, výbojný) lat.

agresívny

konfrontačný lat.

conquistadorský /konki-/ špan.

vikinský (dobyvačný, výbojný, podmaniteľský) vl. m. hist.

militantný (bojovne zastávajúci nejakú myšlienku, hnutie, bojovný, dobyvačný, výbojný) lat. kniž.

invázny (dobyvačný) lat. i. vojsko, choroba

prušiacky (dobyvačný, výbojný) vl. m. pejor. p. Nemci

invektívny (napádavý) lat. i. reč, prejav

polemický (útočne vyhrotený, ostrý) gréc. p. reč, článok

satirický (ostrý, uštipačný, štipľavý, výsmešný, kritický) lat. lit.

aprehenzívny (urážlivý) lat.