súhlasiť

súhlasiť 2 pozri zodpovedať

súhlasiť 1 (mať rovnaký názor, prejavovať súhlas)

aklamovať (hromadne a verejne s., napr. pri hlasovaní o uznesení) lat. zried.

autorizovať (s. s vydaním diela, o autorovi) lat.

akceptovať (prijať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod, uznať) lat.

sekundovať (pritakávať, prisviedčať, prízvukovať, prejavovať súhlas) lat. hovor.

all right /olrájt/ angl.

o. k.

O. K. /oukej/

okej (v poriadku, dobre, súhlasím) angl. skr. hovor.

ita est (áno, tak je, tak jest, súhlasí) lat. kniž.

zodpovedať

štimovať (súhlasiť, zhodovať sa) nem. hovor.

kopírovať (sledovať, prispôsobovať sa, súhlasiť, zhodovať sa) lat. platy k. rast produktivity

rezonovať (súznieť) lat. pren.

kontrovať lat. hovor.

sekundovať (súhlasiť, pritakávať, prízvukovať, prejavovať súhlas) lat. hovor.

afirmovať (dokazovať, tvrdiť, uisťovať, ubezpečovať, prisviedčať) lat. kniž. a odb.

uznávať 1 (pripúšťať, priznávať)

akceptovať (prijímať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod, súhlasiť) lat.

rešpektovať (u. (zákony, rady a pod.)) lat.

prijať 3 (prejaviť súhlas)

akceptovať (prijímať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod, uznať, uznávať, súhlasiť) lat.

kvitovať (prijímať, brať, vziať na vedomie, uznať, uznávať) lat. hovor.

honorovať (p. a vyplatiť zmenku, šek) lat. fin. porovnaj uzákoniť