sluch

audio- lat. v zlož. sl.

oto- gréc. v zlož. sl.

parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.

amblyakúzia (oslabený s., nedoslýchavosť) gréc. lek.

hypakúzia (zníženie sluchovej ostrosti, nedoslýchavosť) gréc. lek.

akutrauma (porucha s. spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek.

fonizmus (vnímanie zvuku, slov, tónov bez podnetov a účasti zmyslov, zvukový klam) gréc. lek.

auditus lat.

-acusis /aku-/

-acusia /aku-/ gréc. v zlož. sl. porovnaj uchohluchota

ušný

oto- gréc. v zlož. sl.

otogénny (ušného pôvodu) gréc. lek.

ucho 1 (orgán sluchu)

oto- gréc. v zlož. sl.

aurikula (vonkajšie u., ušnica) lat. anat.

mikrócia

mikroocia (neobyčajne malé u.) gréc. anat.

makrócia

makroocia (nadmerne veľké u.) gréc. anat. porovnaj sluch

sluchový 1 (týkajúci sa sluchu)

auditívny

audiálny lat.

audio- lat. v zlož. sl.

oto- gréc. v zlož. sl.

tympanálny gréc. zool.

akustický gréc. lek.

audiofonický (s. a hlasový) lat. + gréc. odb.

audiovizuálny (s. a zrakový, zvukovoobrazový) lat. odb.