pleť

derma-

dermato-

dermo- (koža, pokožka) gréc. v zlož. sl.

kožný

kutánny lat. lek.

dermálny gréc. lek.

derma-

dermato-

dermo- (pokožkový, pleťový) gréc. v zlož. sl.

integumentálny (pokožkový, obalový, o vonkajšom povrchu živočíšneho organizmu) lat. zool.

epidermálny (pokožkový, o vrchnej vrstve pokožky) gréc. lek.

koža 1 (povrchové pletivo živočíchov)

cutis /ku-/ lat.

derma gréc.

derma-

dermato-

dermo-

-dermia (pokožka, pleť) gréc. v zlož. sl.

teint /ten/ (farba a stav pleti na tvári) franc. odb.

integument (pokrývka, vonkajší obal živočíšneho organizmu) lat. zool.

skalp (k. s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa, vojnová trofej) angl.

pachydermia (zhrubnutie k.) gréc. lek.

clavus /kla-/

klavus (okrúhle zhrubnutie rohoviny k., kurie oko) lat. lek.

skutulácia (vrodené zhrubnutie rohovej vrstvy kože) lat. lek.

tyloma (zhrubnutie rohovej vrstvy kože z dlhšie trvajúceho tlaku nástroja, mozoľ) gréc. lek.

kalum (zrohovatená, stvrdnutá k., mozoľ) lat. lek.

prepucium (k. prekrývajúca koniec mužského pohlavného údu al. dráždca, kožná riasa, predkožka) lat. anat.

epiderma (vrchná vrstva k. živočíchov) gréc. zool.

zamša (hlavná najhustejšia epiderma) nem.?

pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej vrstvy k.) tal.-nem. zool. porovnaj choroba kože