priečiť sa

priečiť sa 1 (vzpierať sa)

šprajcovať (odporovať, vzdorovať, vzpierať sa) nem. slang.

štorcovať (odporovať, vzpierať sa) nem. hovor.

cvancigovať (klásť odpor, zdráhať sa) nem. hovor. subšt.

trucovať (vzdorovať) nem. hovor.

odporovať

odporovať 1 (vzpierať sa, protirečiť, nesúhlasiť)

oponovať (protirečiť inému názoru v diskusii, prejavovať nesúhlas) lat.

protestovať (nesúhlasiť, ohradzovať sa, ohradiť sa) lat.

kontrovať (protirečiť, vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.

replikovať (protirečiť, namietať, v ostrej výmene názorov) lat. zried.

trucovať (priečiť sa, vzdorovať) nem. hovor.

cvancigovať sa (priečiť sa, klásť odpor, zdráhať sa) nem. hovor. subšt.

štorcovať sa (priečiť sa, odporovať, vzpierať sa) nem. hovor.

šprajcovať sa (priečiť sa, vzdorovať, vzpierať sa) nem. slang.

dohadovať sa 1 (hádať sa)

handrkovať sa (hádať sa, škriepiť sa pre maličkosti) nem. hovor. pejor.

handlovať sa (dohovárať sa o cene pri obchode, zjednať sa na trhu) nem. hovor.

licitovať (dohovárať sa, prehovárať, získavať niekoho, zjednať sa) lat. pejor.

polemizovať (viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov, slovne al. písomne útočiť, napádať) gréc.

cvancigovať sa (naťahovať sa, najmä o peniaze) nem. hovor. expr.