zlúčenina

derivát (odvodená z. al. z. pripravená zo základnej látky, zlúčeniny) lat. chem.

izomér (z. s rovnakým atomárnym zložením a vzorcom, ale rozdielnou chem. štruktúrou) gréc. chem.

oxid (z. kyslíka s inými prvkami, kysličník) gréc. chem.

amoniak (z. dusíka s vodíkom, bezfarebný zapáchajúci plyn, čpavok) vl. m.-gréc.

cukor

cukor 2 (organická zlúčenina) orient.-nem.

glyco- /-ko/

glyko-

saccharo- /-cha-/ gréc. v zlož. sl.

osmo- gréc. v zlož. sl.

glycidy gréc.

sacharidy (cukry) gréc. chem.

monosacharid (jednoduchý c.) gréc. + lat. chem.

zásada 2 (chemická zlúčenina)

báza gréc. chem.

alkália (silná z.) arab. chem.

oxid (zlúčenina kyslíka s inými prvkami) gréc. chem.

amoniak (zlúčenina dusíka s vodíkom, bezfarebný zapáchajúci plyn) vl. m.-gréc.