Výsledky vyhľadávania

vyučovanie

edukácia (vzdelávanie) lať. zastar. kniž.
štúdiá (vzdelávanie, učenie sa; vzdelávanie na vysokej al. strednej škole, navštevovanie vysokej al. strednej školy) lat.
kultivácia (vzdelávanie, zdokonaľovanie, zošľachťovanie, cibrenie, zveľaďovanie) lat.
postgraduál (vzdelávanie nasledujúce po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat. hovor.
suplovanie (náhradné v. za iného učiteľa, zastupovanie učiteľa) lat.
alfabetizácia (hromadná výučba, učenie čítania a písania) gréc.
koedukácia (spoločné v. chlapcov a dievčat) lat.
andragogika (výchova a vzdelávanie dospelých) gréc. pedag.
repetícia (opakovacia hodina) lat. zastar.
kondícia (mimoškolské platené doučovanie, súkromná hodina) lat. škol.
konverzácia (cvičenie rozhovoru v cudzom jazyku) lat.
katechéza (v. náboženstva) gréc. teol.
didaktika (teória vzdelávania a v., súčasť pedagogiky) gréc. ped.
eromatika (učebná metóda, pri kt. sa odpovede žiakov navodzujú účelnými otázkami) gréc. ped.
hypnopédia (v. v stave podobnom spánku) gréc. ped.
sugestopédia (v. s využitím telesného a duševného uvoľnenia, hudby, citového pôsobenia na preniknutie do podvedomia) lat.+gréc. porovnaj cvičenie 2

poplatok

inkaso tal.
charge /čárdž/ angl.
taxa (úradne pevne stanovený p., sadzba) lat.
mýto nem.
telónium (p. za používanie ciest a mostov, za vstup do mesta) lat. hist.
tribút (daň) lat. hist.
impost (daň, dávka) lat. zastar.
porto (p. za poštovú zásielku, poštovné) tal.
frankatúra (p. za poštovú zásielku, poštové ceniny, napr. známky a pod., použité na vyplatenie poštovej zásielky, zaplatenie poštovného, výplatné) tal.-nem. pošt. filat.
port payé [p.p.] (poštovné je zaplatené) franc.
franko (bez poplatkov, vyplatene, bezplatne) tal. pošt.
penzia (denný p. za ubytovanie a stravu v hoteli) lat.
kuvert (p. za stolovanie v cene hlavného jedla) franc.
štartovné (p. za účasť na pretekoch) angl.
entreé /antré/ (p. za vstup, vstupné) franc. kniž.
didaktrum (p. za vyučovanie, školné) gréc. škol. zastar.
pinka (p. za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.
árenda (p. za nájom, nájomné) lat. hovor. zastar.
činža (nájomné za byt) lat.-nem.
prémia (p. za poistenie platený poisťovni) lat.
ambaláž (p. za balenie) franc. obch.
komisné lat. obch.
kurtáž (p. obchodníkovi, sprostredkovateľovi obchodujúcemu vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu) franc. obch.
clo nem.
douane /duan/ (daň, dávka al. p. za prepravu tovaru cez hranicu) franc.
royalty /roaja-/ (p. za licenciu, poskytnutie povolenia niečo vykonávať, využívať, vyrábať, dovážať a pod.) franc. ekon.
penále (pokuta za nedodržanie zmluvy) lat. práv. ekon.
storno (p. za zrušenie objednávky, zmluvy a pod.) tal. obch.
dangoba (pokuta za nedodržanie denných nakladacích al. vykladacích noriem pre člny na Dunaji, stojné) ?
dead freight /dedfrajt/ (mŕtve dopravné za objednaný, ale nevyužitý lodný priestor) angl. lod.
homágium (p., kt. sa vinník mohol vykúpiť, výkupné) lat. hist.
hold (vynútený p. vo vojne, výkupné) nem. zastar.
kontribúcia (daň, dávka al. p. vymáhaný najmä na vydržiavanie vojska) lat. hist.
štóla (p. kňazovi za niektoré úkony, napr. sobáš, pohreb a pod.) lat. cirk.
arrha (p. pri zriadení zákupného práva na dedičnú držbu poddanskej usadlosti v stredoveku) hebr. hist. porovnaj daň

trieda

trieda 4 (školská miestnosť)
klasa (miestnosť na vyučovanie v škole) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (miesnosť na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková miestnosť na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

zúčastňovať sa

participovať (podieľať sa, mať podiel, účasť) lat. kniž.
angažovať sa (aktívne sa z., najmä vo verejnom živote, zasadzovať sa, zapájať sa, vystupovať) franc.
exponovať sa (horlivo sa z., pracovať v záujme niečoho, podporovať niečo) lat.
statovať (z. sa na niečom ako pasívny, bezvýznamný, nastrčený účastník) lat.-nem. pren.
asistovať (byť prítomný na niečom, najmä aktívne) lat.
štartovať (z. sa na pretekoch, súťaži a pod.) angl.
demonštrovať (z. sa demonštrácie) lat.
manifestovať (z. sa na manifestácii, verejnom polit. zhromaždení, sprievode) lat.
hospitovať (z. sa na vyučovaní, vyučovacej hodine, zo študijných, kontrolných al. iných dôvodov) lat.

účasť

účasť 1 (prítomnosť)
prezencia (prítomnosť) lat.
asistencia (prítomnosť na niečom, najmä aktívna) lat.
hospitácia (ú. niekoho, napr. učiteľa, kontroly, študenta a pod. na vyučovaní, návšteva na vyučovacej hodine) lat.
štart (ú. na pretekoch, súťaži a pod.) angl.
in praesentia /prézen-/ (za p., v p.) lat.

návšteva

vizita (pravidelná návšteva lekárov a prehliadka chorých v liečebných ústavoch, obchôdzka; n. všeobecne hovor.) franc.
exkurzia (kolektívna študijná al. náučná vychádzka, zájazd, výlet, výprava spojená s prehliadkou miesta, podniku a pod.) lat.
hospitácia (účasť niekoho, najmä učiteľa, kontroly, študenta a pod. na vyučovaní, návšteva na vyučovacej hodine; školská dochádzka mimoriadnych žiakov v minulosti) lat.

kňaz

farár nem. hovor.
fráter lat. hanl.
pop gréc.-nem. pejor.
teurgus gréc.
farár nem.
parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.
celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.
primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.
manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.
presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.
kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.
koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.
kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.
scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.
oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.
páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.
špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.
neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.
pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.
senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.
vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.
deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.
glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.
reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.
padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)
lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.
prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.
plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.
votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.
kurát lat.-nem.
feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.
pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.
protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.
rabín hebr. cirk.
rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
bonz (budhistický k.) jap.
brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
mág (k. v starovekej Perzii) perz.
horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.
hierofant (najvyšší k.) gréc.
bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.
augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.
flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.
haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.
druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.
vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.
žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

hodnostár

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.
cirkevní hodnostári
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.
protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.
familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.
abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
imám (titul hlavy šíitov) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený
iní hodnostári
rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.
dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.
pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.
prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.
majordómus lat. hist.
senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.
taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
hypatos (h. v Byzancii) gréc.
čorbadši (voj. tur. h.) tur.
bej (nižší islamský h.) tur.
ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.
baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.
vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník