Výsledky vyhľadávania

vnímavosť

perceptívnosť (schopnosť vnímania) lat. psych.
sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, ovplyvniteľnosť) lat. porovnaj vnímanie

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

citlivosť

citlivosť 1 (schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)
senzitívnosť (vnímavosť na zmyslové podnety, schopnosť organizmu reagovať na podnety) lat. kniž. a odb.
iritabilita (dráždivosť, podráždenosť, predráždenosť) lat.
sagacita (schopnosť vnímať pocity, citové podnety, vnímavosť) lat. lek.
hypestézia (znížená c.) gréc. lek.
oxyestéza (zvýšená c.) gréc. lek.
alergia (zvýšená c., precitlivenosť organizmu) gréc. lek.
hypersenzibilita (zvýšená, nadmerná c., precitlivenosť) gréc. lek.
hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.
organoleptika (vnímanie, pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.
estézia (vnímanie pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.
chemorecepcia (vnímanie podnetov chemickej povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.
algézia (vnímanie bolesti) gréc. lek.
hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené vnímanie bolesti) gréc. lek.
idiosynkrázia (precitlivenosť, neznášanie niektorých liekov, peľu, peria, potravín a pod.) gréc. farm. lek.
hyposmia (citlivosť čuchu, znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (citlivosť čuchu, zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
dyzosmia (porucha c. čuchu) gréc. lek.
kakosmia (falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
dysguezia (porucha c. chuti) gréc. lek.
parageuzia (chorobná c., keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
haptika (hmatové, dotykové vnímanie) gréc. zastar.
parestézia (c. hmatu, pocit nezodpovedajúci druhu podnetu, vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgia (c. hmatu, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
hyperakúzia (zvýšená c. na zvuk) gréc. lek.
meteorosenzitivita (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.
fotosenzitivita (zvýšená c. na svetlo) gréc. + lat.
psychoesteréza (vnímanie chladu) gréc. lek.
parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.
onychalgia (precitlivenosť nechtov) gréc. lek.
termoestézia (c. organizmu na teplo) gréc. lek.
ortopanchromázia gréc. fot. zastar.
panchromázia (c. fotografickej vrstvy na všetky farby) gréc. fot.
ortochromázia (c. fotografickej vrstvy na zelené a žlté svetlo) gréc. fot. porovnaj vnímavosť

vnímanie

percepcia lat. psych.
sensus /-zus/ lat.
-estézia (pociťovanie) gréc. v zlož. sl.
recepcia (pociťovanie, chápanie) lat. kniž. a odb.
percepcia (uvedomelé vlastné v. vonkajších podnetov, záverečná fáza) lat. psych.
estézia (v. pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.
organoleptika (pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.
chemorecepcia (v. podnetov chem. povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.
interorecepcia (v. podnetov z vnútorného prostredia) lat. lek. psych.
exterocepcia (v. podnetov zvonku) lat. psych. lek.
hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne v.) gréc.
psychoesteréza (v. chladu) gréc. lek.
autofónia (zosilnené v. vlastnej reči pri nádche a pod.) gréc. lek.
algézia (v. bolesti) gréc. lek.
analgia (znížené v. bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.
hypoalgia (znížené v. bolesti) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené v. bolesti) gréc. lek.
synalgia (v. bolesti aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.
paralgia (v. bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
palestéza (vibračné v. chvenia ladičky na miestach, kde je kosť pod kožou) gréc. lek.
tachyfylaxia (oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek) gréc. farm. lek.
telestézia (v. bez účasti známych zmyslových orgánov s pohybovou reakciou, napr. prútikárstvo) gréc.
proskopia (mimozmyslové v., schopnosť predvídať budúcnosť, jasnovidectvo) gréc.
lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.
telepatia (mimozmyslové v., prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
paragnóza (mimozmylové rozpoznávanie, poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov) gréc. psych. porovnaj citlivosť 1vnímavosťzraksluchchuť 1čuchhmat

oslabenie

paralyzácia (oslabovanie, potlačenie, potlačovanie, ochromenie, ochromovanie, znemožnenie, znemožňovanie, zneškodnenie, zneškodňovanie, zamedzenie, zamedzovanie) gréc. publ. p. vplyvu, činnosti
atenuácia (oslabovanie, zoslabenie, zoslabovanie, potlačenie, potlačovanie) lat. kniž. a odb.
mitigácia (zmiernenie) lat. lek.
dys- (porucha) gréc. v zlož. sl.
atrofia (o. normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek.
poróza (rednutie, slabnutie kostí, úbytok kostného tkaniva) gréc. lek.
rarefakcia (zrednutie tkaniva, najmä kostí) lat. lek.
hypoplázia (o. normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené poruchou vývoja) gréc. lek.
remisia (o., oslabovanie prejavov, príznakov choroby, prechodný, dočasný ústup, úľava) lat. lek.
degenerácia (strata al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový úpadok) lat. biol.
marazmus (telesný a duševný úpadok spôsobený vekom, oslabnutie starobou al. pre chorobu, úplná vysilenosť, schátranosť, spustnutosť) gréc. lek.
tachyfylaxia (o. účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek) gréc. farm. lek.
antiklimax (oslabovanie, zoslabovanie výrazu, zostupné hromadenie slov) gréc. lit.

zníženie

hyp- gréc. v zlož. sl.
minimalizácia (znižovanie, obmedzenie, obmedzovanie na najmenšie množstvo, mieru, hodnotu, zmenšenie, zmenšovanie) lat.
redukcia (znižovanie počtu, rozmeru, sily a pod.; znižovanie telesnej hmotnosti, schudnutie, chudnutie, odtučňovanie lek.) lat. porovnaj schudnutie
reštrikcia (znižovanie množstva, počtu, rozsahu) lat. kniž.
decelerácia (znižovanie rýchlosti, výkonu za jednotku času fyz.) lat. lat.
degradácia (znižovanie, zbavenie, zbavovanie hodnoty, postavenia, pokles, znehodnotenie, znehodnocovanie, zosadenie, zosadzovanie, úpadok) lat.
inhibícia (znižovanie, prekážka, zábrana, potlačenie, potlačovanie, zákaz, zastavenie, útlm, zadržanie, zadržovanie, spomalenie, spomaľovanie, obmedzenie, obmedzovanie) lat. odb.
moderácia (náhrady škody, napr. z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona) lat. práv.
invalidita (neschopnosť práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
deteriorácia (z. výkonnosti, zhoršenie chovania, osobných vlastností) lat. lek.
pauperizácia (znižovanie životnej úrovne, ochudobnenie, ochudobňovanie, zbedačenie, zbedačovanie) lat. kniž. a odb.
demobilizácia (z. al. zrušenie voj. pohotovosti armády) lat.
dekompresia (z. tlaku) lat. odb.
devalvácia (znižovanie hodnoty meny, jej parity voči zahraničným menám, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí; znižovanie stanoveného zlatého obsahu menovej jednotky, znehodnotenie, znehodnocovanie meny) lat.
denominácia (znižovanie nominálnej hodnoty papierových peňazí; znižovanie hodnoty účastín) lat.
detezaurácia (znižovanie zásoby hotovosti, peňazí u obyvateľstva) lat. + gréc. fin.
deflácia (znižovanie množstva peňazí v obehu na dosiahnutie zvýšenia hodnoty peňažnej jednotky a poklesu cien a rastu kúpnej sily) lat. ekon.
inflácia (znižovanie hodnoty peňažnej jednotky zvýšením množstva peňazí v obehu nad únosnú mieru a tým rast cien, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí) lat. ekon.
stagflácia (inflácia v období stagnácie, zastavenia hosp. rastu niektorých odvetví alebo celého národného hospodárstva) lat. ekon.
reflácia (zámerná kontrolovaná inflácia) lat. ekon.
depresia (hosp. pokles, obdobie po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami) lat.
depreciácia (z. hodnoty meny v dôsledku zvýšenia cien, živelné znehodnotenie; z. ceny striebra v dôsledku zvýšenia jeho ťažby, 19. st.) lat.-franc.
slump /sla-/ (náhly pokles cien al. kurzov na burze) angl. ekon.
baisse /bés/ (pokles, znižovanie cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. fin.
deruta (náhly, veľmi prudký pokles cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. obch.
kolaps (náhly pokles krvného tlaku) lat. lek.
hypotenzia gréc. + lat.
hypotónia (z. krvného tlaku) gréc. lek.
oligémia (z. množstva krvi, znížené množstvo krvi v dôsledku silného krvácania) gréc. lek.
anémia (pokles počtu červených krviniek a krvného farbiva, málokrvnosť) gréc. lek.
oligocytóza (znížený počet krviniek v krvi) gréc. lek.
aglobúlia (podstatné z. počtu červených krviniek) gréc. + lat. lek.
oligúria (zníženie množstva vylučovaného moču) gréc. lek.
osteomalácia (z. obsahu minerálnych látok, vápnika v kostiach) gréc. lek.
refrigerácia (z. telesnej teploty ochladením) lat. biol.
algidita (z. telesnej teploty pod 36º C) gréc. lek.
hypotermia (z. telesnej teploty vyvolané chladiacimi prostriedkami, ochladenie umelým spôsobom, podchladenie) gréc. lek.
hibernácia (z. telesnej teploty človeka, umelé podchladenie, najmä pri operáciách) lat. lek.
lýza (pomalý pokles horúčky) gréc. lek.
desenzibilácia (z. citlivosti) lat. fot.
hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.
hypakúzia (z. sluchovej ostrosti, nedoslýchavosť) gréc. lek. porovnaj hluchota
amplyopia (z. zrakovej ostrosti oka, tupozrakosť) lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
oligospermia (znížený počet spermií v ejakuláte) gréc. biol.
denatalita (pokles pôrodnosti) lat.
debilnosť (nedostatok al. z. duševných, rozumových schopností, najľahší stupeň slabomyseľosti, duševná zaostalosť, menejcennosť,) lat.
pseudodebilita (debilita vplyvom nepriaznivých sociálnych podmienok) gréc. + lat. lek.
hebetudo (z. schopností po otrase mozgu, dočasné otupenie zmyslov) lat. lek.
hypomnézia (z. pamäti, vrodená slabosť pamäti) gréc. lek.
tachyfylaxia (znížená vnímavosť organizmu na liek, oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní) gréc. farm. lek.

náchylnosť

philo- /fi-/
-philus /fi-/
-philia /fí-/
-fília gréc. v zlož. sl.
dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.
inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.
sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.
trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.
tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.
optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.
pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.
sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.
intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.
haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.
submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.
didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.
sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.
punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.
intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.
kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.
viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.
kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.
posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.
predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.
dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.
hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.
spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.
diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.
megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.
erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.
hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.
bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.
heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.
homosexuálnosť gréc. + lat. lek.
buzerantstvo tal.-nem. slang.
pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.
uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.
lesbizmus vl. m.
sapfizmus vl. m. lek.
tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná
zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.