Výsledky vyhľadávania

pomer

pomer 1 (kvalitatívny vzťah)
relácia lat. kniž. a odb.
konštelácia (zoskupenie okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný p.) lat.
sympatia (priaznivý p., postoj k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
techtle-mechtle (ľúbostný pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
parataxa (priraďovací p. vetných členov, vzťah viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (podraďovací p. vetných členov, vzťah viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (vzťah založený na nadradenosti jazykovej jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (vzťah založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv. porovnaj vzťahpostoj 1

pomer

pomer 2 (kvantitatívny vzťah)
relácia lat. kniž. a odb.
proporcia (vzájomný p. medzi zložkami, časťami, rozmermi) lat.
skóre (p. gólov, bodov vyjadrujúci výsledok al. stav šport. zápasu) angl. šport.
rentabilita (p. medzi ziskom a základom charakeristickým pre firmu, napr. vlastným majetkom, ziskovosť) lat. ekon.
eficiencia (p. medzi prínosom a nákladmi, účinnosť, výkonnosť) angl.-lat.
likvidita (p. medzi rýchlo dostupnými prostriedkami podnikateľa a jeho záväzkami) lat. ekon.
kvocient (číslo udávajúce p. dvoch hodnôt) lat. odb.
multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.
Ludolfovo číslo (číslo udávajúce p. obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14) vl. m.
menzúra (p. rozmerov hud. nástroja) lat.
príma (p. dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
interval (výškový p. dvoch tónov zaznievajúcich súčasne al. následne) lat. hud.
tercia (tretím) lat. hud.
kvarta (štvrtým) lat.
kvinta (piatym) lat.
sexta (šiestym) lat. hud.
septima (siedmym) lat. hud.
oktáva (ôsmym) lat.

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

pomerne

pomerne 1 (v príslušnom pomere)
pro rata /rá-/ (určitým podielom, pomerným dielom) lat. kniž.
pro rata parte (podľa určitého pomeru, v pomere k danej časti) lat. kniž.
pro quota /kvó-/ (pomerným dielom) lat. kniž. porovnaj pomerný 1

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

číslo

číslo 1 (presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia)
numero lat.-tal. hovor. expr.
hausnumero (vymyslené, nepresné, nesprávne, nepravidvé č. vydávané za správne) nem. slang.
terno (tri č., trojčíslie) tal. zastar.
exponent (č., kt. sa odmocňuje al umocňuje, mocniteľ al. odmocniteľ) lat. mat.
logarizmus (č., kt. treba umocniť základ, aby sme dostali dané číslo) gréc. mat.
nula lat.-tal. mat.
zero (č. medzi kladnými a zápornými číslami) arab.-franc. zastar.
konštanta (č. s pevnou hodnotou v danej úlohe) lat. mat.
kvocient (č. udávajúce pomer dvoch hodnôt) lat. odb.
multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.
derivácia (číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku krivke, grafu funkcie v danom bode) lat. mat.
koordináta (č. al. skupina čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore, súradnica) lat. geom.
Ludolfovo č. (č. udávajúce pomer obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14...) vl. m.
exhibit (podacie č. zapísané do podacieho protokolu, potvrdenie o tom) lat. zastar. admin.
take /tejk/ (poradové č. pri nakrúcaní určitého záberu) angl. film. slang.
epakta (č. potrebné na výpočet dátumu Veľkonočnej nedele v cirk. kalendári) gréc. cirk.
indikcia (v cirk. kalendári označujúce poradie roka v pätnásťročných cykloch) lat. hist.
abraxas (zaklínacie č. u gnostikov, prívržencov raného kresťanstva, 365) lat. + gréc.
kóta (č., údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
inzularita (č. udávajúce ostrovnú členitosť pevniny) lat. geogr.
kvantil (číselná hodnota, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.
kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.
decil (10-percentný kvantil) lat. štat.
milión (tisíc tisícov, 10<sup>6</sup>) tal.
miliarda (tisíc miliónov, 10<sup>9</sup>) franc.
bilión (milión miliónov, 10<sup>12</sup>; tisíc miliónov v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>9</sup>) lat. mat.
biliarda (tisíc biliónov, 10<sup>15</sup>) lat. mat.
trilión (milión biliónov, 10<sup>18</sup>; bilión v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>12</sup>) lat. mat.
kvadrilión (milión triliónov, bilión biliónov, 10<sup>24</sup>; tisíc biliónov v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>15</sup>) lat. mat.

pomerný

pomerný 1 (jestvujúci v príslušnom pomere)
proporčný (úmerný, rovnomerný, vyvážený, o pomeroch medzi zložkami, časťami, rozmermi) lat.
alikvotný (podielový, vyvážený) lat.

množstvo

množstvo 1 (počet)
kvantita lat.
plejáda (počet) gréc. kniž.
minimum (najmenšie možné m.) lat.
maximum (najvyššie možné m.) lat.
en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.
en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.
limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.
normál (zvyčajné, bežné m.) lat.
štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.
optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.
extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.
kvantum (spravidla určitý počet) lat.
multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.
kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.
norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.
penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.
produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.
kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.
partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.
suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.
šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.
receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.
koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.
salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.
glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.
lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.
natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.
telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.
seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.
kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.
luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.
insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.
pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.
etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.
transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

účinok

efekt (účinnosť, výsledok, pôsobenie) lat.
eficiencia (účinnosť, výkonnosť, pomer medzi prínosom a nákladmi) angl.-lat.
katarzia (očisťujúci, povznášajúci, uvoľňujúci ú. vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
brizancia (ničivý ú. výbuchu na najbližšie okolie, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.
detonácia (zvukový účinok výbuchu) lat.
egutácia (ú. kvapkajúcej vody v jaskyniach) lat. geol.

poriadok

poriadok 2 (súbor zásad, pravidiel)
štatút (organizačný p., predpis na zriadenie a konanie určitej organizácie, stanovy) lat.
artikuly (stanovy územných celkov al. spoločenských skupín v stredoveku) lat. hist.
itinerár (denný opis cesty, cestovný denník) lat.
grafikon (p. znázorňujúci trasy vlakov prechádzajúcich určitou stanicou) gréc.
farplán (cestovný p.) nem. hovor.
režim (presne určený p., rozvrh života, práce a pod., životospráva) franc.
disciplína (pravidlá upravujúce správanie sa ľudí, ich povinnosti) lat.
reglemet (pracovný, služobný, rokovací p.) franc. admin. voj. zastar.
propozícia (súťažný p.) lat. šport.
observancia (pravidlá zachovávané zvykovo) lat. kniž.
pragmatika (p. upravujúci služobný pomer verejných zamestnancov) gréc.
ordre de jour /ordr dü žúr/ (denný p.) franc.
interim (dočasný, prechodný p.) lat. práv.
dharma (vesmírny p., prírodný p. vo svete a mravný p. v ľuďoch a veciach, v hinduizme) sanskrit

krajina

metropola (materská k. v pomere ku kolóniám) gréc. hist.
provincia (vidiecky kraj mimo hlavného mesta, vidiek) lat.
protektorát (k. podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
interfluvium (k. medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.
trantária (vzdialená, zapadnutá, stratená k.) vl. m. expr.
Atlantída (bájna k. ležiaca údajne v Atlantickom oceáne)
Ultima Thule /túlé/ (nedosiahnuteľná, veľmi ďaleko ležiaca k. na konci známeho sveta) lat.
Arkádia (idylická k. blaženosti a mieru, v poézii raj)
eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená k., raj) špan. pren. kniž. al. expr.
Eldorádo (rozprávková k. oplývajúca zlatom, niekde v Južnej Amerike, Venezuela) špan. kniž. al. expr.
eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.
Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie územia vyvoleného na usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.
utópia (vysnívaná k. s dokonalým spoločenským zriadením) gréc.-angl.
terra ignota /-nó-/ (neznáma krajina) lat. kniž.
terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.
Orient (východné krajiny, východ) lat.
Okcident (západné krajiny, západ) zried. kniž.
Magreb (západné krajiny arab. sveta) arab.
Sába (staroveká k. na juhu Arab. polostrova) hebr.
Etrúria (k. v starovekom Taliansku na území dnešného Toskánska) hist.
Ligúria (k. v severozápadnej časti starovekého Talianska) hist. porovnaj územieštát
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 32. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.