Výsledky vyhľadávania

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

zvyk

uzancia (zvyklosť, obyčaj, najmä v obchode) franc.
úzus (zvyklosť, obyčaj) lat. kniž.
móresy lat. hovor. expr.
manier (najmä plur. maniere)
maniera (spôsob správania sa, spôsoby, zvyklosti, obyčaje) franc.
alúra (zvyk, spôsob, mrav) franc. zastar.
konvencia (zvyklosť, ustálený spôsob konania, správania) lat.
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, obyčaj) lat.
formálnosť (ustálená vonkajšia podoba úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.
ceremoniál (súbor pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
adat (zvyklosť, obyčaj, islamské svetské zvykové právo) malaj.-arab.
sororát (z., podľa kt. muž po úmrtí ženy dostane ako náhradu jej mladšiu sestru) lat. etnogr.
levirát (z. v rodovej spoločnosti, podľa kt. sa vdova stáva manželkou brata zomretého manžela) lat. hist.
endogamia (spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len v rámci vlastnej skupiny, kmeňa a pod., maželstvo v rámci skupiny) gréc. etnogr.
exogramia (spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len s členmi iných skupín, rodov, kmeňov a pod.) gréc. etnogr.
pobratimstvo (patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými mužmi na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov) srb.
posestrimstvo (patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými ženami al. medzi ženou a mužom na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov) srb.
couvade /kuvad/
kuvade (zvyky a obrady spojené s dodržiavaním šestonedelia mužom v rodových spoločnostiach) franc.
teknonómia (z. pomenúvať rodičov podľa mien detí u niektorých prírodných národov) gréc. odb.
ex usu (podľa z., zo z.) lat. kniž.
ex more (zo z., podľa z.) lat.

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)
aparát lat.
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.
tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.
panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.
patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.
robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.
automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.
changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.
pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.
manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.
detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.
tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.
sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.
statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.
gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.
aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.
stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.
regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.
adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.
booster /buster/
buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.
selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.
ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.
siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.
klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.
tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.
alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.
semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.
maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.
paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.
kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.
turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.
vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.
periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.
reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.
teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.
triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.
refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.
ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.
heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.
heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.
telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.
siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.
mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.
stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.
binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.
monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.
komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.
diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.
stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.
spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.
deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.
emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.
homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.
letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.
extinktor lat. zastar.
minimax (hasiaci prístroj) lat.
sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.
psychrofor gréc. lek.
refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.
akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.
aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.
pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.
lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.
filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.
separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.
dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.
centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.
dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.
pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.
vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.
air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.
ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.
aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.
multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.
digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.
exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.
bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.
kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.
regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.
pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.
mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.
konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.
blanšér franc.
blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.
presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.
samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.
toastovač /tou-/
toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.
gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.
barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.
stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.
epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.
fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.
kulma nem.
ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.
mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.
amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.
laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.
laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.
butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.
ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.
ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.
sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.
redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.
gepeľ nem. poľnohosp. zastar.
žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.
monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.
endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.
fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.
röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.
tomograf gréc. lek.
cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.
stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.
elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.
stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.
kardiostimulátor gréc. + lat.
pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.
fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.
defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.
tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.
tonometer gréc. lek.
sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.
sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.
oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.
rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.
laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.
pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.
sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.
tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.
bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.
spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.
respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.
inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.
myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.
litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.
fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.
monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.
stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.
rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.
otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.
otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.
audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.
perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.
oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.
fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.
optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.
olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.
esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.
algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.
vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.
hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.
inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.
kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.
tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.
tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.
oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.
ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.
ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.
solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.
solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.
sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.
termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.
ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.
fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.
pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.
reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.
palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.
juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.
music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.
polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.
telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.
telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.
ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.
handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.
handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.
telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.
teleautograf gréc.
telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.
reproduktor lat. ozn.tech.
reprák lat. slang.
amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.
megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.
mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.
blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.
ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.
gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.
magnetofón gréc.
magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.
diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.
walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.
equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.
mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.
mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.
fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.
kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.
videokamera lat. + gréc.-lat.
camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.
kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.
laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.
rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.
magnetoskop gréc. odb.
videorekordér lat. + angl.
videomagnetofón lat. + gréc.
video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.
projektor (premietací prístroj) lat. film.
videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.
diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.
epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.
epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.
televízor gréc. + lat.
telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.
eidophor /ejdofor/
eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.
stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.
tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.
mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.
anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.
dipól gréc.
dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.
satelit lat. hovor.
satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.
hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.
display /displej/
screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.
interface /-fejs/
interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.
scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.
dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3
peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.
detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži
cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.
xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.
hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.
eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.
ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.
voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.
ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.
ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.
wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.
logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.
kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.
reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.
relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.
crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.
cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.
akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.
generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.
alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.
dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.
konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.
detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.
invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.
trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.
tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.
kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.
laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.
maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.
raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.
gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.
rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.
dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.
spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.
rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.
luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.
pyranometer gréc. fyz.
solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.
reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.
senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.
konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.
dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.
kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.
termometer gréc.
termometrum (teplomer) gréc. odb.
pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.
talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.
termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.
pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.
termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.
termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.
kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.
kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.
transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.
dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.
tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.
tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.
tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.
taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.
pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.
hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.
spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.
cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.
log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.
gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.
pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.
duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.
skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.
sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.
ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.
nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.
manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.
aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.
termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.
barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.
dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.
areometer gréc.
denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.
pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.
medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.
mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.
batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.
echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.
anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.
danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.
sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.
oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.
chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.
chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.
chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.
chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.
pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.
pondusovky (hodinyso závažím) lat.
horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.
holiotropión (slnečné hodiny) gréc.
hydroskop (vodné hodiny) gréc.
klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.
orloj lat.
horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.
metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.
vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.
amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.
katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.
moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.
reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.
multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.
seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.
geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.
seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.
fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.
refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.
chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.
sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.
ombrograf gréc.
pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.
chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.
totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.
ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.
drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.
hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.
psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.
polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.
evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.
humidostat lat. + gréc.
hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.
eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.
frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.
psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.
impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.
klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.
eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.
variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.
pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.
boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.
teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.
tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.
goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.
astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.
kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.
buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.
astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.
kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.
gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.
rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.
sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.
gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.
cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.
oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.
triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.
radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.
ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.
teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.
gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.
odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.
sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.
protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.
lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.
noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.
katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.
karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.
štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.
akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.
diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.
linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.
trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.
konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.
elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.
redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.
elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.
paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.
lift (výťah) angl. hovor.
paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.
skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.
krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.
ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.
injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.
pumpa nem.
nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.
monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.
volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.
kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.
korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.
elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.
spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.
propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.
variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.
trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.
katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.
rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.
takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.
bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.
dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.
tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.
slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.
rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.
helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.
gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný
turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.
garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.
žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.
roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.
tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.
inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.
armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.
ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.
batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.
by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.
redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.
fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.
hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.
sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.
bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.
praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.
sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.
gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.
flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.
izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.
terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

zákon

zákon 2 (práv. postup, pravidlo)
lex scripa /skrip-/ (písaný z.) lat.
legislatíva (platné zákony a práv. predpisy) lat. práv.
konštitúcia (základný z. štátu, ústava) lať. práv. zastar.
politeiá (ústava v starom Grécku) gréc. hist. práv.
lex (z. prijatý ľudovým zhromaždením v starom Ríme) lat.
sankcia (základný ústavný z. vydaný nariadením panovníka) lat. hist. práv.
pragmatická sankcia (nezrušiteľný a nezmeniteľný základný z. vo feudálnom práve) gréc. a lat. práv. hist.
Magna charta libertatum (Veľká listina slobôd, základný z., ústava) lat.
suprema lex /-ré-/ (najvyšší z.) lat. práv.
novela (z. meniaci al. doplňujúci predchádzajúci z.) lat. práv.
lex imperfecta (právna norma, kt. neobsahuje trest) lat.
dekrét (rozhodnutie najvyššieho štátneho orgánu s povahou z.) lat.
patent (listina, kt. sa zverejňuje rozhodnutie vydavateľa, najmä panovníka, s platnosťou z.) lat. hist. práv.
bill (právna listina, návrh z. al. platný zákon, najmä vo Veľkej Británii a USA) angl. práv.
lege artis /lé-/ (podľa z.) lat. kniž.
e lege (zo z., podľa z.) lat. práv.
extra legem (mimo zákona) lat. práv.
ex lex (mimo z., o stave osoby) lat. práv.
contra leges /kon-/ (proti zákonom) lat.
de iure /jú-/ (podľa z., podľa práva, právne) lat.
iuxta legem /jux-/ (podľa z., v zmysle z.) lat.
de lege lata (na základe platného z.) lat. práv.
in custodia legis /kus-/ (pod ochranou z.) lat. práv.
intra legem (v rámci z.) lat.
legali modo (ako káže z.) lat.

boh

teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
egyptskí bohovia
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Asklépios (b. lekárstva)
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Plutón (b. podsvetia)
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
optopédia gréc.
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

právo

právo 2 (súhrn zákonných noriem)
nomo- gréc. v zlož. sl.
ius privatum /jus/ (súkromné p.) lat.
ius civile /jus/ (občianske p.) lat.
ius publicum /jus –kum/ (verejné p.) lat.
ius Regium /jus/ (kráľovské p.) lat.
ius Romanum /jus/ (rím. p.) lat.
lex scripta (písané p.) lat.
lex non scripa /skrip-/ (obyčajové p., nepísaný zákon) lat.
equity /ekvi-/ lat.-angl.
ekvita (sústava angl. p., právnictva, vytváraná a vykonávaná do konca 19. st. rozhodnutiami zvláštnych tribunálov, kancelárskych súdov vo veciach, na kt. sa nevzťahovalo všeobecné p.) lat. práv.
common law /komen ló/ (všeobecné p., zvykové p., súčasť angloamer. práva) angl.
case-law /kejs ló/ (sudcovské p., kde súdne rozhodnutia sú precedensom, v angloamer. oblasti) angl. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (súbor práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
fikh (islamská práv. veda) arab.
adat (islamské svetské zvykové p., zvyklosť, obyčaj) malaj.-arab.
šariát (islamské náb. p. založené na koráne) arab.
de iure /jú-/ (podľa p., podľa zákona, právne) lat.
ex iure /jú-/ (podľa p.) lat.
ipso iure /jú-/ (mocou p., podľa samého p.) lat. kniž.

usporiadanie

usporiadanie 2 (zaradenie triedením, utriedenie)
organizácia (účelné, premyslené u. zložiek celku) gréc.-lat.
systemizácia (usporadúvanie, zatriedenie, zatrieďovanie vecí, javov a pod. do sústavy) gréc.
systém (u. určitého celku, prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi) gréc.
systematika (sústavné u. vecí, pojmov, javov) gréc. kniž. a odb.
racionalizácia (u., usporadúvanie podľa rozumu, logiky) lat. kniž. a odb.
chronológia (u., usporadúvanie javov, vecí podľa časového poradia, časová postupnosť) gréc.
regionalizácia (u., usporadúvanie, členenie podľa oblastí, na oblasti) lat.
spektrum (u. hodnôt určitej veličiny podľa veľkosti) lat. odb.
tabuľka lat.
tabela (prehľadné u. určitých údajov, prehľadne usporiadaný súpis, zoznam, zostava údajov) lat. odb. a zast.
optotyp (tabuľka s rôzne veľkými písmenami al. znakmi používaná na zistenie zrakovej ostrosti) gréc. lek. porovnaj sústava

súpis

konsignácia lat. odb.
konskripcia lat. zastar.
lista tal. zastar.
listing angl. odb.
prodromus gréc.
repertár (zoznam) lat. zried. kniž.
evidencia (zoznam, prehľad, vedenie záznamov) lat.
špecifikácia (podrobný zoznam) lat.
tabuľka lat.
tabela (prehľadné usporiadanie určitých údajov, zoznam, zostava údajov) lat. odb. a zastar.
enumerácia (výpočet, vypočítavanie prvkov, javov) lat.
bordereau /ordró/
bordero (zoznam tovaru, dokumentov a pod.) franc.
checklist /ček-/ (kontrolný zoznam) angl. odb.
shorlist /šort-/ (výberový zoznam) angl.
sumár lat. hovor.
summary /same-/ (krátky prehľad, výťah, súhrn) angl.
index librorum (zoznam kníh) lat.
index librorum prohibitorum (zoznam zakázaných kníh v stredoveku) lat.
index rerum (zoznam, register, ukazovateľ v knihe) lat.
katalóg (s. vecí, osôb usporiadaný podľa určitých hľadísk) gréc.
rešerš (s. údajov na určitú tému) franc. odb.
sylabus (stručný heslovitý prehľad, výťah) lat. kniž. a odb.
konspekt (stručný prehľadný výstižný písomný záznam obsahu a hlavných myšlienok lit. diela, prehľad, výpis) lat.
kalendár lat.
annuárium (s. dní, týždňov a mesiacov bežného roka v časovom postupe) lať. kniž. zastar.
matrika (úradný zoznam osôb) lat. admin.
adresár (s. osôb al. organizácií s údajom o bydlisku al. sídle, zoznam s týmito údajmi) franc.
kandidátka (s. osôb navrhnutých za poslancov, sudcov a pod.) lat.
prezenčka (evidencia o prítomnosti účastníkov, pretekárov a pod.) lat. hovor.
index (výkaz študenta vysokej školy, vysokoškolský doklad so zapísanými prednáškami a výsledkami skúšok) lat.
kataster (podrobný opis a nákres pozemkov podľa obcí) lat.
cenzus (s. osôb al. majetku na daňové účely) lat. ekon.
proskripcia (s. osôb postavených mimo zákon a jeho vyhlásenie v starom Ríme) lat.
urbár (s. pôdy, majetku, poddaných, kniha so zápismi o pôde, poddanskom majetku, poddaných určitého zemepána, ich právach a povinnostiach voči pánovi) lat. hist. práv.
rula (s. poddanského majetku v Čechách, 1652 – 55) franc.-nem. hist.
štatistika (číselná evidencia hromadných javov) lat.
inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
tarifa (zoznam sadzieb, určených poplatkov, úhrad, cien a pod., sadzobník) arab.-tal.
konsignácia (s. tovaru v dodávke podľa druhov a množstva) lat.
elench (zoznam predpisov) gréc. odb.
bibliografia (s. vydaných prác, lit. diel al. dokumentov, usporiadaný podľa odborných zásad) gréc.
diskografia (s. zvukových záznamov, najmä gramofónových platní) gréc.
filmografia (s. tvorcov filmu, ich diel a pod.) angl. + gréc.
erráta (zoznam chýb vo vydanom tlačenom diele, na konci knihy) lat.
anamnéza (s. údajov o prekonaných chorobách, subjektívnych ťažkostiach a podmienkach chorého) gréc. lek.
konkordancia (abecedný s. slovne al. vecne zhodných miest v jednej al. viacerých knihách, nap. v biblii) lat.
martyrológium (zoznam kresťanských mučeníkov a cirk. sviatkov) gréc. cirk.
nekrológium (zoznam údajov o zomretých, najmä cirk. osobách) gréc. hist. porovnaj slovník 1

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

bohyňa

grécke bohyne
Afrodita (b. lásky)
Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)
Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)
Diké (b. spravodlivosti)
Demeter (b. obilia a úrody)
Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)
Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)
Moira (b. osudu, sudička)
Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)
Megéra (b. pomsty)
Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)
Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)
Aglaiá (charitka Skvelá)
Thaliá (charitka Kvitnúca)
Eufrosyné (charitka Radostná)
Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)
Eurene (hóra mieru)
Díké (hóra spravodlivosti)
Nike (hóra víťazstva)
Eunomiá (hóra zákonnosti)
Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.
Uránia (múza astronómie)
Kleió (múza dejepisectva)
Kalliopé (múza epického básnictva)
Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)
Tália (múza komédie, divadla, herectva)
Euterpé (múza lyrického básnictva)
Erató (múza ľúbostného básnictva)
Terpsychóra (múza tanca)
Melpomené (múza tragédie)
Hóra (b. priaznivých ročných období)
Auxó (hóra jari, rastu)
Talo (hóra leta, kvetu)
Karpó (hóra jesene, plodu)
nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
oreáda (nymfa v horách) gréc.
okeanida (nymfa v mori) gréc.
najáda (nymfa v prameňoch) gréc.
dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.
rímske bohyne
Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)
Minerva (b. múdrosti)
Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)
Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)
Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)
Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)
Concordia (b. svornosti)
Viktória (b. víťazstva)
Ceres (b. obilia a úrody)
Fúria (b. pomsty)
Flóra (b. kvetov)
Aurora (b. rannej zory) vl. m.
Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)
Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 255. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.