Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
pán
pán
4
(boh, Boh)
in nomine Domini
/nó-/
(v mene P.)
lat.
kniž. a náb.
porovnaj
boh
boh
boh
teo-
gréc. v zlož. sl.
divinita
(b., božstvo)
lat. teol.
in nomine Domini
/nó-/
(v mene Pána)
lat.
kniž. a náb.
trinitas
(b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý)
lat. cirk.
lord
(b. v angl. prostredí)
angl.
panteón
(súbor bohov určitého náboženstva)
gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani
(výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“)
aram.
Deo gratias
/gráciás/
(vďaka Bohu)
lat.
náb.
deus ex machina
/-chíná/
(„b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu)
lat. kniž.
avatár
(vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii)
sanskrit
inkarnácia
(premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera)
lat.
náb.
podľa krajín a náboženstiev
egyptskí bohovia
Serápis
Sarápis
Amón
(b. slnka)
Hór
(najstarší b. slnka a svetla)
Tot
(b. mesiaca, písma a múdrosti)
Oziris
Osiris
Usíre
(b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturn
Saturnus
(etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia
(prvá skupina bohov)
Odin
Wodan
Wotan
(najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Thor
Donar
(b. hromu a dažďa)
Tyr
(b. nebies, niekedy aj vojny)
Loki
Baldr
Frigga
(bohovia prvej skupiny)
Vanovia
(druhá skupina bohov)
Njörd
Freyr
Freya
(bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos
(stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta)
gréc.
mytol.
Titan
(príslušník prvej generácie gréckych bohov)
gréc. mytol.
Chronos
Kronos
(zosobnenie času, otec bohov)
Zeus
(najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon
(b. mora)
Áres
(b. vojny)
Bakchus
Dionýzos
(b. plodnosti, úrody a vína)
gréc.
Helios
(b. Slnka)
Eros
(b. lásky)
gréc.
Hermes
(b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos
(b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón
(b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan
(b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios
(b. lekárstva)
Hymen
Hymenaios
(b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos
(b. plodnosti)
Erebos
gréc.
Hádes
(b. podsvetia)
gréc.
mytol.
Morfeus
(b. snov)
Hypnos
(b. spánku)
Aiolos
Aiolus
(b. vetrov)
Néreus
(b. mora a veštenia)
Proteus
(morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón
(morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti
(trojjediný b.)
sanskrit
Brahma
(jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu
(dobrý b., udržiavateľ)
ind.
Šiva
(b. ohňa, ničiteľ)
ind.
Krišňa
(prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii)
hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter
(najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars
(b. vojny a poľných prác)
lat. mytol.
Neptún
(b. mora a riek)
Pluto
Plutón
(b. podsvetia)
Amor
Cupido
/kupídó/
(b. lásky)
lat.
Merkúr
(b. obchodu a zisku)
Vulkán
(b. ohňa a kováčstva)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios
(b. lekárstva)
gréc.
Faun
(b. plodnosti a dobytka)
Ianus
/já-/
Jánus
(b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár
(domáce ochranné božstvo)
lat.
génius
(strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu)
lat.
mytol.
genius loci
/-cí/
(ochranný duch domu al. miesta)
lat.
hist.
Indra
(staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny)
sanskrit
Ormuzd
perz.
Ahura Mazda
(staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman
perz.
Angra Mainju
(staroirán., staroperz. b. zla)
Baal
/bál/
(sýrsko-palestínsky b. búrky)
Eliáš
Perun
(slovan. b., vládca hromu a blesku)
El
(semitský b.)
Moloch
(semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim
(b. v Starom zákone)
hebr.
Jahve
Jehova
(starožid. b.)
hebr. bibl.
Alláh
Alah
(islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou
/-tu/
(b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania)
indián.
El
(ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombie
zombi
(b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.)
afr.
porovnaj
bôžik
bytosť
poloboh
meno
meno
1
(slovné označenie, pomenovanie)
nomen
lat.
kniž. a odb.
onomato-
gréc. v zlož. sl.
alétonym
(občianske m. autora)
gréc.
autonym
(pravé, pôvodné m. autora)
gréc.
pseudonym
(krycie m. autora)
gréc.
nomen omen
nomen est omen
(m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč)
lat. kniž.
andronym
(ženské m. odvodené od mužského)
gréc. lingv.
in nomine Domini
/nó-/
(v m. Pána)
lat.
kniž. a náb.
otčestvo
(krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku)
rus.
firma
(názov podniku, obchodné m. podniku)
tal.
topikum
(miestne m.)
gréc.
eponym
(m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.)
gréc. lingv.
matronymikum
matronymikon
(osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy)
lat. + gréc.
lingv.
patronymikum
patronymum
patronymikon
(osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža)
gréc. lingv.
singulatívum
(m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena)
lat. lingv.
onymum
(vlastné m.)
gréc. lingv.
proprium
(vlastné podstatné m.)
lat. lingv.
toponymum
(vlastné zemepisné m.)
gréc. lingv.
geonymum
geotoponymum
(vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov)
gréc. lingv.
endonym
(vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza)
gréc. lingv.
exonymum
(vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku)
gréc. lingv.
limnonymum
(vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka)
gréc. lingv.
ojkonymum
(vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého)
gréc. lingv.
choronymum
(vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov)
gréc. lingv.
hydronymum
(vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.)
gréc. lingv.
dromonymum
(vlastné m. cesty al. inej komunikácie)
gréc. lingv.
hodonymum
(vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.)
gréc. lingv.
drimonymum
(vlastné m. lesa al. jeho časti)
gréc. lingv.
oronymum
(vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.)
gréc. lingv.
eklézionymum
(vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.)
gréc. lingv.
anoikonymum
(vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie)
gréc. lingv.
selenonymum
(vlastné m. objektu na Mesiaci)
gréc. lingv.
chrononymum
(vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc)
gréc. lingv.
antroponymum
(vlastné m. človeka al. skupiny ľudí)
gréc. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum
(citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.)
gréc. lingv.
etnonymum
(vlastné m. národa, národnosti, kmeňa)
gréc. lingv.
ergonymum
(vlastné m. organizácie, ústavu, spolku)
gréc. lingv.
ideonymum
(vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela)
gréc. lingv.
zoonymum
(vlastné m. zvieraťa)
gréc. lingv.
substantívum
(podstatné m.)
lat. lingv.
maskulínum
(podstatné m. mužského rodu)
lat. gram.
feminínum
(podstatné m. ženského rodu)
lat. lingv.
feminatívum
(podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu)
lat. lingv.
neutrum
(podstatné m. stredného rodu)
lat. lingv.
epikoinon
(podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.)
gréc.
lingv.
singulare tantum
/-lá-/
(podstatné m., kt. má iba jednotné číslo)
lat. lingv.
kolektívum
(hromadné podstatné m.)
lat. lingv.
konkrétum
(predmetné podstatné m.)
lat. gram.
gerundium
(slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa)
lat. lingv.
apelatívum
(všeobecné podstatné m.)
gram.
proprium
(vlastné podstatné m.)
lat. lingv.
adjektívum
(prídavné m.)
lat. lingv.
gerundívum
(slovesné prídavné m. s významom nutnosti)
lat. lingv.
indeklinábile
(nesklonné m.)
lat. lingv.
indefinítum
(neurčité m., napr. zámeno)
lat. lingv.
rok
rok
annus
lat.
kniž.
annus civilis
(občiansky r.)
lat.
kniž.
anni
anno
(roku)
lat.
kniž.
anno Domini
[A. D.]
(roku Pána)
lat.
cirk.
hoc anno
/hok/
(v tomto roku)
lat.
anni currentis
anno currente
[a. c.]
/ku-/
anni praesentis
[a. p.]
/prézen-/
huius anni
[h. a.]
/hvi-/
(tohto roku, bežného roku)
lat.
kniž.
eiusdem anni
(toho istého roku)
lat.
anni praecedentis
anni praeteriti
anni praetereti
[a. p.]
/pré-/
(minulého roku, minulý r.)
lat.
kniž.
anno futuri
anni futuri
[a. f.]
(budúceho roku, budúci r.)
lat.
kniž.
anno mundi
anno orbis konditi
(roku po stvorení sveta)
lat.
kniž.
post urbem conditam
[p. u. c.]
/ko-/
lat.
ab urbe condita
[a. u. c.]
/ko-/
(roku po založení mesta, t.j. Ríma, 753 pr. n. l.)
lat.
anno ante Christum (natum)
[a. a. Chr. (n.)]
anno Christi
[A. Chr.]
lat.
kniž.
ante Christum (natum)
[a. Chr. (n.)]
(v roku pred Kristom, pred naším letopočtom)
anno post Christum (natum)
[a. p. Chr. (n.)]
post Christum (natum)
[p. C./Chr. (n.)]
(roku po Kristovi, nášho letopočtu)
lat.
per annum
pro anno
[p. a.]
(pre r., na r., za r., ročne)
lat.
intra annum
(v priebehu r., počas r.)
lat.
sine anno
[s.a.]
(bez udania roku, letopočtu, napr. vydania)
lat.
kniž.
ad multos annos
/-tós -nós/
(želanie pri prípitku, aby si dlho žil, <i>na dlhé roky</i>)
lat.
porovnaj
letopočet