Výsledky vyhľadávania

dodatok

alegát (doklad) lat. práv.

komplement (doplnok) lat.

suplement (doplnok, prídavok) lat. kniž. a odb.

implement (doplnok, doplnenie, dokončenie) lat. kniž.

koment (doplnok textu rukopisu, vsuvka) lat. polygr.

apendix (prídavok, prívesok) lat. kniž.

addendum lat. kniž.

adstratum (prídavok, príloha) lat. odb.

adnexum (písomná príloha) lat.

pendant /pendant, pandán/ (doplnok niečoho, náprotivok) franc. kniž.

kodicil (d. k závetu, poslednej vôli) lat. práv.

klauzula (doložka k zmluve, listine a pod.) lat.

ex works (doložka v zahraničnoobchodnej zmluve, podľa kt. predávajúci dáva tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom sklade) angl. ekon.

ex ship (doložka v zahraničnoobchodnej zmluve, podľa kt. predávajúci dáva tovar k dispozícii na palube lode v dohodnutom prístave) angl. ekon.

ex quai (doložka v zahraničnoobchodnej zmluve, podľa kt. predávajúci dáva tovar k dispozícii na nábreží v dohodnutom prístave) angl. ekon.

post scriptum /skrip-/

postskriptum [P. S., p. s.] (doložka pripísaná k listu, listine) lat.

as is angl.

tel quel /telkel/ (doložka obmedzujúca zodpovednosť predávajúceho za akosť tovaru) franc. obch.

paralipomenon (doplnok k vedeckému dielu a pod.) gréc. kniž. a odb.

vidi /vídí/ (poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.

fiat (stará schvaľovacia doložka na spisoch, nech sa stane) lat. zastar.

špilec (doplnok textu ozvláštňujúci postavu v div. hre) nem. div. slang.

epilóg (záverečná časť lit. diela) gréc. lit.

envoi /anvoa/ (oslovenie adresáta v záverečnej strofe básne, dospev vyjadrujúci myšlienku básne, poslanie) franc.

určený

špecifikovaný (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzený) lat. kniž. a odb.

determinovaný (vymedzený, predurčený, podmienený) lat.

termínovaný

terminovaný (vymedzený, ohraničený presným časom, lehotou) lat.

definovaný (slovne vymedzený, vyložený, objasnený) lat.

definitorický (presne vymedzený, definovaný) lat.

formulovaný (slovne vyjadrený, vymedzený) lat. f. názor

artikulovaný (jasne, zreteľne, dôrazne formulovaný, vyslovený) lat. kniž.

normalizovaný

normovaný

normálny lat.

štandardný

štandardizovaný angl.

typizovaný (jednotne u. záväzným predpisom, pravidlom) gréc.-lat.

adresný franc.

konkrétny (presne mierený priamo na určitú osobu a pod.) lat.

ex officio

ex offo (u., ustanovený súdom) lat. práv. obhajca ex offo

plánovaný

plánovitý (u. vopred stanoveným rozvrhom činnosti, predpokladaný, premyslený, úmyselný, zámerný) lat.

programový

programovitý (u. vopred stanoveným postupom, sledom nejakej činnosti kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.

intestátny (u. zákonom, predpismi, nie závetom) lat. práv. i. dedičia

planparalelný (vymedzený dvoma rovnobežnými rovinami) lat. + gréc. fyz. porovnaj určiť

riešenie

riešenie 1 (hľadanie al. nájdenie východiska, odpovede)

aproximácia (postupné približnér. zložitej úlohy) lat. odb.

likvidácia (prerokúvanie a r., vybavovanie) lat.

arbitráž (r. sporu medzi štátmi prostredníctvom rozhodcov) franc. dipl.

mediácia (r. sporov na základe sprostredkovania nestranným sprostredkovateľom) lat.

deus ex machina /-chíná/ (náhle, nečakané r. zložitej situácie, sporu) lat. pren. kniž.

Kolumbovo vajce

Kolumbusovo vajce (vtipné r. ťažkej, zdanlivo neriešiteľnej úlohy) vl. m. kniž.

boh

teo- gréc. v zlož. sl.

divinita (b., božstvo) lat. teol.

in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.

trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.

lord (b. v angl. prostredí) angl.

panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.

Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.

Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.

avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit

inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.

podľa krajín a náboženstiev

egyptskí bohovia

Serápis

Sarápis

Amón (b. slnka)

Hór (najstarší b. slnka a svetla)

Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)

Oziris

Osiris

Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)

etruskí a rímski bohovia

Saturn

Saturnus (etrucký otec bohov)

germánski bohovia

Asovia (prvá skupina bohov)

Odin

Wodan

Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)

Thor

Donar (b. hromu a dažďa)

Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)

Loki

Baldr

Frigga (bohovia prvej skupiny)

Vanovia (druhá skupina bohov)

Njörd

Freyr

Freya (bohovia druhej skupiny)

grécki bohovia

Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.

Chronos

Kronos (zosobnenie času, otec bohov)

Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)

Poseidon (b. mora)

Áres (b. vojny)

Bakchus

Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.

Helios (b. Slnka)

Eros (b. lásky) gréc.

Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)

Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)

Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)

Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva)

Hymen

Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)

Priapos (b. plodnosti)

Erebos gréc.

Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.

Morfeus (b. snov)

Hypnos (b. spánku)

Aiolos

Aiolus (b. vetrov)

Néreus (b. mora a veštenia)

Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)

Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)

hinduistickí bohovia

Trimurti (trojjediný b.) sanskrit

Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)

Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.

Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.

Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.

Rímski bohovia

Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)

Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.

Neptún (b. mora a riek)

Pluto

Plutón (b. podsvetia)

Amor

Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.

Merkúr (b. obchodu a zisku)

Vulkán (b. ohňa a kováčstva)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva) gréc.

Faun (b. plodnosti a dobytka)

Ianus /já-/

Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)

lár (domáce ochranné božstvo) lat.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.

Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit

Ormuzd perz.

Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)

Ahriman perz.

Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)

Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)

Eliáš

Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)

El (semitský b.)

Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)

Elohim (b. v Starom zákone) hebr.

Jahve

Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.

Alláh

Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)

manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.

El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)

zombie

zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

človek

homo lat.

homo- lat. v zlož. sl.

antropo-

- antropia-

andro- gréc. v zlož. sl.

persóna lat. zastar.

personalita lat. kniž.

existencia lat. hovor. pejor.

kreatúra (osoba) lat. pejor.

individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna osoba) lat.

indivíduum lat.

subjekt (jedinec, jednotlivec, osoba) lat. kniž.

unus multorum /ú- -tó-/ (obyčajný človek, jeden z mnohých) lat. kniž.

árijec (č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie) vl. m.

gadžo (č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov) róm.

talent (nadaný č., schopný na určitú činnosť) gréc.-lat.

lúmen (nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č.) lat. hovor. expr. aj iron.

charizmatik (nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc.

optimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne) lat.

pesimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne) lat.

extrovert (spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie) lat. psych.

introvert (č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.

insider /insaj-/ (zasvätený, informovaný č.) angl.

outsider /aucaj-, autsaj-/ (č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech) angl.

maximalista (náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

minimalista (nenáročný č. s malými požiadavkami) lat.

realista (triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č.) lat.

pragmatik (vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č.) gréc.

prozaik (všedný, triezvy, prostý č., suchár) gréc. kniž.

stoik (pokojný, vyrovnaný č.) gréc. pren. kniž.

negativista (č. sústavne prejavujúci záporný postoj) lat.

radikál

radikalista (rázny, rozhodný, dôsledný č.) lat.

nervák (nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č.) lat. hovor. expr.

maniak (vášnivý až chorobne, náruživý č.) gréc.

hysterik (č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene) gréc.

drak (prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod.) gréc.-lat. hovor. expr.

excentrik lat. kniž.

extrémista (výstredný, prepiaty, nápadný č.) lat.

voluntarista (svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č.) lat. kniž.

enfant terrible /anfan teribl/ (výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, hrozné dieťa) franc.

herostrat (č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

cyklotymik (náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku) gréc.

impotent (neschopný, nemohúci č., napr. umelecky) lat. pren. kniž.

monoglot (č. používajúci jediný, materinský jazyk) gréc.

polyglot (č. ovládajúci mnoho jazykov) gréc.

bilingvista (č. ovládajúci aktívne dva jazyky) lat.

trapista (mlčanlivý č.) vl. m. pren. expr.

askéta

asketik gréc.

derviš (č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí) perz.-tur.

abstinent (striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov) lat.

sparťan (š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo) vl. m.

puritán (č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok) lat.-angl.

gavalier tal.-franc.

grand (štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných) špan.

alter ego (duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, druhé ja) lat. kniž. a odb.

singel (č. žijúci sám, osamotene) angl. hovor.

alochtón (č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.

autochtón (č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.

antipód (č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.

mikrokozmos (č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku) gréc.

zoon politikon (č. ako tvor spoločenský) gréc.

politik (č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí) gréc.

demagóg (politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť) gréc.

populista (politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby) lat.

psychológ (č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí) gréc.

reformátor (č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

pacifikátor (č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu) lat.

vazal (polit. al. hosp. závislý č.) kelt.-franc. pejor.

deus ex machina /-chíná/ (č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor) lat. pren. kniž.

selfmademan /-mejdmen/ (č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie) angl.

aférista (č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich) franc. hovor.

synkretik

synkretista (č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.

eklektik (č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.

maska (č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného) arab.-franc.

model (č. ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.

štafáž (drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.) franc.-nem.

antitalent (č. bez schopností, nadania na určitú činnosť) gréc. + lat.

hypnotizér gréc.

magnetizér (č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku) gréc.-franc. zried. zastar.

telegnostik (č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

vegetarián lat.

vegoš (č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat. hovor.

vegán (vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou) lat.

vitarián (vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.

laktovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr) lat.

ovolaktovegetarián

laktoovovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia) lat.

proband (č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba) lat.

gratulant lat.

vinšovník (č., kt. blahoželá) nem. hovor.

adresát (č., kt. je určený prejav, správa, oznam) lat.

hominid (č. ako príslušník čeľade primátov) lat.

homo (č. ako rod z čeľade ľudí) lat.

homo erectus /-ktus/ lat.

pitekantrop gréc.

pithekanthropus erectus /-tekantro- -ktus/ (vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec) gréc. + lat.

homo habilis (zručný č. schopný vyrábať nástroje) lat.

homo sapiens (č. rozumný, nadaný rozumom) lat.

homo sapiens sapiens (vyspelá forma č.) lat.

homo faber (č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie) lat.

troglodyt (jaskynný č.) gréc.

neandertálec (praveký č., pračlovek) vl. m.

kromaňonec (predveký č.) vl. m. franc.

robot (umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu) um.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

android (mechanická napodobenina č.) gréc.

homunkulus (umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy) lat.

golem (umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

malý č. pozri krpec 2trpaslík 2

vysoký č. pozri dlháň

silný, mohutný č. pozri oborsilák

tučný č. pozri brucháč

starý, upadnutý č. pozri starecstaršina

č. s telesnou chybou pozri mrzák

odvážny č. pozri hrdina 1

múdry, dôvtipný, vzdelaný č. pozri mudrcvzdelanec

šikovný, obratný, zručný č. pozri šikovník

vynikajúci, tvorivý č. pozri odborníkznalecveľduch

vážený, slávny, vynikajúci č. pozri osobnosť

zaostalý, nevzdelaný, obmedzený, prostý č. pozri nevzdelanechlupák

bezvýznamný, nedôležitý č. pozri niktoš

čudný, zvláštny č. pozri čudák

citlivý, vnímavý č. pozri nedotklivec

ľahostajný, nevšímavý č. pozri nevšímavec

nedôverčivý č. pozri nedôverčivec

nespokojný, túlajúci sa č. pozri nespokojenec

bojazlivý, opatrný č. pozri bojazlivec

váhavý, nerozhodný, nestranný č. pozri váhavec

porazenecký č. pozri porazenec

popudlivý, podráždený č. pozri blázon 1

neporiadny, nedbanlivý, zmätkársky č. pozri neporiadnik

neprispôsobivý č. pozri nespokojenec

pochabý, pojašený č. pozri pochábeľ

nerozvážny, ľahkomyseľný č. pozri ľahkomyseľník

vtipný, prefíkaný č. pozri vtipkár

nedôstojný, nevážny č. pozri šašo 2

obmedzený, spiatočnícky č. pozri obmedzenec 1

náročný, nepružný, skostnatený č. pozri puntičkár

bezzásadový, prospechársky č. pozri bezzásadovecprospechár

strojený, predstierajúci, neúprimný č. pozri pokrytec

napodobňujúci, opakujúci č. pozri napodobňovateľ

(dobrý, príjemný, milý č.) pozri dobrákrojko

(dobročinný, nezištný č.) pozri ľudomil

znášanlivý, zhovievavý č. pozri zhovievavec

nadradený pozri nadčlovek

zlý, podozrivý č. pozri zloduch 2

násilnícky, krutý č. pozri násilníksurovec

bezcitný, bezohľadný č. pozri bezcitník

šplhúnsky č. pozri šplhúň

nečestný č. pozri podovodník

samotársky č. pozri samotár

nadutý, namyslený, sebavedomý č. pozri namyslenec

skúpy, lakomý č. pozri lakomec

vystatovačný č. pozri chvastúň

sebecký, nespoločenský č. pozri sebec

obťažujúci, zapárajúci č. pozri otrava 3

podlízavý č. pozri lichotník

zradný č. pozri zradca

zúfalý, beznádejný č. pozri zúfalec

zanedbaný, špinavý, smiešny č. pozri úbožiak

príživnícky č. pozri príživník 1

č. bez domovského práva, bez štátnej príslušnosti pozri bezdomovec

nespokojný, búriaci sa č. pozri burič

bezprávny, neslobodný č. pozri otrokvydedenec

začínajúci č. pozri začiatočník

uchádzajúci sa č. pozri uchádzač 1

neuniformovaný č. pozri nevojak

vplyvný, ochraňujúci č. pozri ochranca

neveriaci č. pozri neverec

č. predpovedajúci budúcnosť pozri veštec

smoliarsky č. pozri smoliar

človek z hľadisla lekárstva

maród franc.-nem. hovor.

-man (chorý č.) gréc. v zlož. sl.

pacient (chorý č., kt. sa lieči) lat.

špitálnik (pacient v nemocnici) lat.-nem. hovor.

rekonvalescent (č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania) lat.

chronik (č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou) gréc. lek.

marodér (chorý č. al. č. predstierajúci chorobu) franc.-nem. pejor.

simulant (č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky) lat. lek.

hypochonder (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

albín (č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

makrocefalus (č. s nadmerne veľkou hlavou) gréc. antrop.

dolichocefalus (č. s dlhou lebkou) gréc. antrop.

ambidexter (č. s približne rovnako obratnými oboma rukami) lat. lek.

neurotik (č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý) gréc. lek. psych.

neuropat (č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou) gréc. lek.

neurastenik (č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou) gréc. lek.

pantofób (prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach) gréc. lek.

schizofrenik gréc. lek. psych.

schizoš (č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. lek. psych. slang.

meteororát (č., na kt. vplývajú zmeny počasia) gréc. psych.

paranoik (č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

psychotik (č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

psychopat (č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou) gréc.

hysterik (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami) gréc. lek.

maniak (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. lek.

pyroman

pyromaniak (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač) gréc. psych. lek.

sociopat (č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

myop (č. postihnutý krátkozrakosťou) gréc. lek.

diabetik (č. chorý na cukrovku, cukrovkár) gréc. lek.

sklerotik (č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením) gréc. lek.

kardiak (č. so srdcovou chorobou, srdciar) gréc. lek.

hemofilik (č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami) gréc. lek.

reumatik (č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc.

rachitik (č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou) gréc. lek.

paraplegik (č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár) gréc. lek.

paralytik (č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny) gréc. lek.

stomik (č. s vývodom orgánu von z tela) gréc. lek.

malarik (č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles) tal. lek.

alergik (č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.

astmatik (č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť) gréc. lek.

retard (zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji) lat. slang.

oligofrenik (slabomyseľný č.) gréc. lek.

debil (č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

imbecil (č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.

idiot (č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

kretén (slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy) franc. lek.

mongol (č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky) vl.m. slang.

afatik (č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.

dislektik (č. postihnutý poruchou čítania) gréc. lek.

logopat (č. postihnutý poruchou reči) gréc. lek.

grafoman (č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať) gréc.

somnabul

somnabulista

lunatik lat. lek.

hypnobat (č. postihnutý námesačníctvom) gréc. odb.

človek postihnutý pohlavnou úchylkou

deviant (úchylný č., najmä sexuálne, úchylák)

narcista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.

fetišista (č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.

frotér (č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu) franc. psych.

exhibicionista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.

voyer /vuajör/ (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.

pedofil (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.

pederast (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.

masochista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.

sadista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č.) vl. m. lek.

sodomita (č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.

transsexuál

transvestit

transvestita (č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.

homosexuál gréc. + lat. lek.

homoš gréc.+lat. slang.

buzerant tal.-nem. slang. vulg.

gay /gej/ angl.

pederast (č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš) gréc. lek. psych.

lesbička (homosexuál, o žene) vl. m.

heterosexuál (č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.

onanista vl. m.

masturbant (č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom) lat. lek.

erotoman gréc. lek.

sexoš (č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník) lat. slang.

venerik (č. chorý na pohlavnú chorobu) lat.

gonoreik (č. chorý na kvapavku) gréc. lek.

syfilitik vl. m.

luetik (č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou) lat. lek.

fetovač lat. hovor.

feťák lat. slang.

narkoman

narkotik gréc. lek.

toxikoman (č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky) gréc. lek.

morfinista (narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

alkoholik (č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan) arab.

gambler (č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč) angl.

workaholik

workoholik

workholik /uórk-/ (č. závislý od práce, posadnutý prácou) angl. + arab.-angl.

homo homini lupus (č. človeku vlkom) lat.

lupus est homo homini (č. je človeku vlkom) lat.

ecce homo /ekce/ (ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou) lat. bibl.

per capita /ka-/ (na č. ako jedinca, na hlavu) lat. ekon. porovnaj mužženadieťachlapecdievčamládenecslečnastarecžiaktyp 3pracovníkodborníkneodborníkhodnostárbytosťosoba 2

zásah

zásah 2 (činosť za niekoho, niečo al. proti niekomu, niečomu)

intervencia (násilný z. štátu do vecí iného štátu) lat.

ingerencia (vplyv, ovplyvňovanie, zasahovanie) lat. kniž.

intervencionizmus (zásahy štátu do hospodárstva) lat. ekon.

dirigizmus (zásahy, zasahovanie štátu najmä do hospodárstva, vládnutie z jedného miesta) lat. ekon.

etatizmus (zásahy, zasahovanie štátu do do hosp. a polit. života spoločnosti) franc.

deus ex machina /-chíná/ (náhly, nečakaný z., kt. sa rieši zložitá situácia, spor) lat. pren. kniž. porovnaj zákrok

stroj

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

mechanizmus gréc.

mechano- gréc. v zlož. sl.

aparát (technické zariadenie) lat.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.

verk

verkeľ

vergeľ (s., najmä starý) nem. pejor. zastar.

kraksňa (starý, nepotrebný, nefunkčný s.) nem. hovor. pejor.

veterán (starší s., najmä pre zberateľov) lat.

perpetuum mobile (neuskutočniteľný s. pracujúci bez dodávania energie) lat.

kombajn (s. vykonávajúci postupne rôzne pracovné úkony) franc.-angl.

automat (s. vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.

robot (automat podobajúci sa človeku a vykonávajúci ľudskú prácu, umelý človek) um.

android (umelá mechanická napodobenina človeka) gréc.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

motor (s. meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. tech.

diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.

dízel

dízlák

dýzlak (naftový motor) vl. m. slang.

turbína (rotačný lopatkový motor) lat. tech.

booster /buster/

buster (prídavný raketový m.) angl.

šramačka (dobývací s., s kt. sa vytvárajú brázdy al. záseky v hornine, pneumatické kladivo) nem. ban. slang.

pulverizátor (s. na mletie hmoty na jemný prášok) lat. tech.

holender (s. na mletie papieroviny) vl. m. tech.

hoper (plávajúci s. s vlastným pohonom a priestorom na vyťaženú zeminu) angl. tech.

melanžér (s. na miešanie hmôt, látok) franc. odb.

kompresor (s. na stláčanie plynov a pár) lat. tech.

granulátor (s. na výrobu zrnitého materiálu, drvič) lat. tech.

falcovačka (s. na zahýbanie, žliabkovanie, drážkovanie, skladanie plechu, papiera, dreva a pod.) nem. odb. slang.

frézka

frézovačka (obrábací s.,, kt. hlavnou časťou je otáčavý nástroj na obrábanie kovových al. drevených plôch, s niekoľkými ostriami) franc. tech.

šeping

shapping /šeping/ (obrábací s., vodorovná obrážačka) angl. tech.

horizontka (obrábací s., vodorovná vyvrtávačka) gréc.-lat. tech.

sloter (papiernický s. na presekávanie priesekov na hárkoch lepenky pri výrobe škatúľ) angl. tech.

finišer (cestný stav. s. vytvárajúci vrchnú vrstvu vozoviek) angl. stav.

rooter /rú-/ (stav. s. na rozrývanie povrchu cesty) angl.

exkavátor lat. tech.

bager hol. hovor.

skrejper

skraper /skrej-/

scraper /skrej-/ (stav. s. na zemné práce, naberanie a nakladanie zeminy, rýpadlo, škrabák) angl. stav.

buldozér (stav. s. na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo na os stroja) angl. tech.

turnadozér (pluhový stav. s. na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.

angldozér

angledozér (stav. s. na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.

tiltdozér (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.

grader /grejder/

grejder (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať, zrovnávač) angl. tech.

fréza (s. na úpravu pôdy, zemné práce, odstraňovanie snehu a pod.) franc.

kultivátor (s. na drobenie a kyprenie pôdy) lat. poľnohosp.

rotavátor (s. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.

triér (s. na čistenie a triedenie semien podľa dĺžky) franc. poľnohosp.

tarár (s. na čistenie a triedenie obilia prúdom vzduchu) franc. poľnohosp.

šrotovník (s. na drvenie, mletie zrna a pod.) nem. poľnohosp.

reforma (mlynský s. na čistenie múky a krupice) lat.-franc. potrav.

pasírovačka

pasírka (s. na pretláčanie ovocia, zeleniny a pod.) franc.-nem. hovor.

žakár (tkáčsky s. na vytváranie zložitých väzieb a vzorov, mechanické krosná) vl. m. text.

selfaktor (starší tkáčsky dopriadací s.) lat.-angl.

valcha

valchovačka (s. na spracúvanie vlnených tkanín splstňovaním vláken tlakom, nárazmi a pod.) nem. text.

rašel (s. na výrobu vzorovanej pleteniny) nem. text.

fulár (s. na farbenie a impregnáciu tkanín) franc. text.

singerka /zin-/ (šijací s.) vl. m. hovor.

underwood /andervúd/

underwoodka /andervúdka/ (amer. písací s.) vl. m. hovor.

perlička (písací s. s menším písmom) román. admin.

remington

remingtonka (prvý použiteľný písací s.) vl. m.

adrema (kancelársky s. na tlač krátkych textov, napr. adries) nem. skr.

varitiper /veritajper/ (sádzací s. na princípe písacieho s.) angl. polygr.

monotyp (sádzací s. odlievací jednotlivé písmená) gréc. typ.

linotyp (sádzací riadkový s.) angl. typ.

ofsetka (s. na tlač z plochy, pri kt. sa obraz prenáša z kovového valca na gumový valec a z neho na papier) angl. polygr.

rotaprint (rozmnožovací al. tlačiarenský ofsetový s.) vl. m.

rotačka (tlačiarenský s. tlačiaci z otáčavej valcovitej formy) lat. polygr.

perfektor (s. umožňujúci súčasnú tlač na papier po oboch stranách) lat. polygr.

perforátor

perforovačka (s. na dierkovanie, dierkovač) lat.

paginovačka (s. na číslovanie stránok, číslovačka) lat. odb.

holerit (počítací, účtovací s. na dierne štítky) vl. m.

frankotyp (výplatný s. zlučujúci potvrdenie o zaplatení poštovného a poštovú pečiatku) vl.m. pošt. filat.

komputer angl.

personal computer [PC] angl.

pécéčko

písíčko (s. na spracúvanie informácií, počítač) angl. hovor.

server (počítač riadiaci počítačovú sieť a poskytujúci služby ostatným používateľom siete) angl. výp. tech.

mainfram

mainframe /mejnfrem/ (výkonný riadiaci strediskový počítač) angl. výp. tech.

macintosh /mekintoš/ (osobný počítač určený na polygrafické práce a spracovávanie iných ako písomných údajov) angl. výp. tech.

pentium (veľmi výkonný počítač s procesorom piatej generácie) angl. výp. tech.

portable /-tejbl/ (prenosný počítač) angl.

notepad /noutped/ (prenosný miniatúrny osobný počítač) angl.

notebook /noutbuk/ (prenosný osobný počítač veľkosti A4) angl.

laptop (prenosný osobný počítač veľkosti kufríka) angl. výp. tech.

palmtop

pentop (veľmi malý prenosný osobný počítač do dlane) angl.

penbook /-búk/ (veľmi malý prenosný osobný počítač schopný rozoznávať písmo rukou) angl.

tower (počítač so skriňou konštruovanou na výšku) angl.

desktop (počítač so skriňou konštruovanou vodorovne) angl.

noname

no-name /nounejm/ (neznačkový počítač s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.

periakt (div. trojboký pohyblivý s. umiestnený pri bočných vchodoch na scénu, používaný v starom Grécku a renesancii na zmeny dekorácie) gréc. div.

automatofón (hud. hrací mechanický s.) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (hracia skrinka hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (flašinet, koniec 19. st.) gréc. hud.

orchestrión (flašinet napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

rolba (s. na úpravu ľadovej plochy ihriska) um.

vojnový, voj. s. pozri zbraň

deus ex machina /-chíná/ („boh zo s.“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž. porovnaj zariadenie 1

zvyk

uzancia (zvyklosť, obyčaj, najmä v obchode) franc.

úzus (zvyklosť, obyčaj) lat. kniž.

móres

móresy lat. hovor. expr.

manier (najmä plur. maniere)

maniera (spôsob správania sa, spôsoby, zvyklosti, obyčaje) franc.

alúra (zvyk, spôsob, mrav) franc. zastar.

konvencia (zvyklosť, ustálený spôsob konania, správania) lat.

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, obyčaj) lat.

forma

formalita

formálnosť (ustálená vonkajšia podoba úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť, obradnosť) lat.

ceremoniál (súbor pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

adat (zvyklosť, obyčaj, islamské svetské zvykové právo) malaj.-arab.

sororát (z., podľa kt. muž po úmrtí ženy dostane ako náhradu jej mladšiu sestru) lat. etnogr.

levirát (z. v rodovej spoločnosti, podľa kt. sa vdova stáva manželkou brata zomretého manžela) lat. hist.

endogamia (spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len v rámci vlastnej skupiny, kmeňa a pod., maželstvo v rámci skupiny) gréc. etnogr.

exogramia (spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len s členmi iných skupín, rodov, kmeňov a pod.) gréc. etnogr.

pobratimstvo (patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými mužmi na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov) srb.

posestrimstvo (patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými ženami al. medzi ženou a mužom na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov) srb.

couvade /kuvad/

kuváda

kuvade (zvyky a obrady spojené s dodržiavaním šestonedelia mužom v rodových spoločnostiach) franc.

teknonómia (z. pomenúvať rodičov podľa mien detí u niektorých prírodných národov) gréc. odb.

ex usu (podľa z., zo z.) lat. kniž.

ex more (zo z., podľa z.) lat.

zákon

zákon 2 (práv. postup, pravidlo)

lex scripa /skrip-/ (písaný z.) lat.

legislatíva (platné zákony a práv. predpisy) lat. práv.

konštitúcia (základný z. štátu, ústava) lať. práv. zastar.

politeiá (ústava v starom Grécku) gréc. hist. práv.

lex (z. prijatý ľudovým zhromaždením v starom Ríme) lat.

sankcia (základný ústavný z. vydaný nariadením panovníka) lat. hist. práv.

pragmatická sankcia (nezrušiteľný a nezmeniteľný základný z. vo feudálnom práve) gréc. a lat. práv. hist.

Magna charta libertatum (Veľká listina slobôd, základný z., ústava) lat.

suprema lex /-ré-/ (najvyšší z.) lat. práv.

novela (z. meniaci al. doplňujúci predchádzajúci z.) lat. práv.

lex imperfecta (právna norma, kt. neobsahuje trest) lat.

dekrét (rozhodnutie najvyššieho štátneho orgánu s povahou z.) lat.

patent (listina, kt. sa zverejňuje rozhodnutie vydavateľa, najmä panovníka, s platnosťou z.) lat. hist. práv.

bill (právna listina, návrh z. al. platný zákon, najmä vo Veľkej Británii a USA) angl. práv.

lege artis /lé-/ (podľa z.) lat. kniž.

ex lege

e lege (zo z., podľa z.) lat. práv.

extra legem (mimo zákona) lat. práv.

ex lex (mimo z., o stave osoby) lat. práv.

contra leges /kon-/ (proti zákonom) lat.

de iure /jú-/ (podľa z., podľa práva, právne) lat.

iuxta legem /jux-/ (podľa z., v zmysle z.) lat.

de lege lata (na základe platného z.) lat. práv.

in custodia legis /kus-/ (pod ochranou z.) lat. práv.

intra legem (v rámci z.) lat.

legali modo (ako káže z.) lat.

spamäti

ex abrupto (bez prípravy, nepripravene) lat. kniž. hovoriť ex a.

príprava

organizácia

organizovanie (usporiadanie, usporadúvanie niečoho, riadenie, správa) gréc.-lat.

inscenácia

inscenovanie (usporiadanie, príprava, zosnovanie, nastrojenie niečoho, najmä tajné) lat.

preparácia

preparovanie (úprava niečoho, najmä trvalá) lat. kniž. a odb.

adjustácia

adjustáž (náležitá, konečná úprava, usporiadanie, usporadúvanie, prispôsobenie, prispôsobovanie) lat. kniž. a odb.

justácia

justáž

justovanie (uvedenie prístroja do správneho stavu, jeho nastavenie) lat. tech.

tréning (p. športovca na dosahovanie najvyšších výkonov, výcvik) angl. šport.

prax (p. na povolanie v určitom odbore cvičením v skutočných podmienkach) gréc.

volontérstvo

volontariát (neplatená dobrovoľná p. na určité povolanie) franc.

ašpirantúra (p. absolventa vysokej školy na vedeckú prácu) lat.

reporting (p. a poskytovanie správ, hlásení a pod. do vnútorného aj vonkajšieho prostredia podniku, banky) angl. ekon.

ex abrupto (bez p., nepripravene, spamäti) lat. kniž. hovoriť ex a.

ab abrupto (bez p., zrazu, odrazu) lat. práv.

nablind

nablint (bez p., naslepo, nepripravene, bez ohlásenia) nem. slang.

prima vista /prí-/ (bez p., z nôt) tal. hud. hrať p. v. porovnaj výcvik

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 54. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.