Výsledky vyhľadávania

ruka

ruka 1 (ľudská horná končatina)
manus lat. anat.
cheir- gréc. v zlož. sl.
makrocheiria (nadmerne veľké ruky) gréc. anat.
monobrachia (vrodená jednorukosť) gréc. lek.
ad manus (do rúk) lat. kniž. a odb.
ad manus proprias /-ás/ lat. kniž. a odb.
à remettre en main propre /-tr an men –pr/ (do vlastných rúk) franc.
ad manu medici (do rúk lekára) lat.
dextra manu /dextrá manú/ (pravou r., pravicou) lat. kniž.
manu propria [m.p.]
propria manu (vlastnou r., vlastnoručne, za podpisom na odpisoch) lat. kniž.
manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.
larga manu (štedrou r., štedro) lat. kniž.
manu forti (udatnou r.) lat. kniž.
manu militari (ozbrojenou r., násilím) lat. kniž.
manibus puris (čistými rukami, s čistým svedomím) lat. kniž.
manibus pedibusque (rukami-nohami) lat. kniž. porovnaj končatina

stručne

in nuce /nú-/ (skrátka, slovom) lat. kniž.
in brevi (krátko, v krátkosti) lat.
brevi manu /breví manú/
manu brevi /manú breví/ (rýchlo, krátko, skrátka, bez odkladu, neodkladne, povrchne, krátkou cestou) lat. kniž.
telegraficky (rýchlo, úsečne) gréc. pren. porovnaj stručný

neodkladne

in brevi (krátko, v krátkosti) lat.
brevi manu /breví manú/
manu brevi /manú breví/ (rýchlo, krátko, skrátka, bez odkladu, povrchne, krátkou cestou) lat. kniž. porovnaj naliehavý

vedomie

psyché (duch, myseľ) gréc. kniž.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
senzórium (duša) lat. lek. psych.
tabula rasa /ráza/ (myseľ, duša v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv) lat.
lucidita (jasné v. ako následok prechodného ústupu poruchy vedomia, zjasnenie v., svetlé okamžiky) lat. lek.
puruša (čisté nehybné v. v staroind. hinduistickom myslení, duša človeka) sanskrit
ad notam /nó-/
ad noticiam /-tí-/
ad informandum (na v.) lat. kniž. porovnaj duša 1

doslova, doslovne

ad litteram (do písmena) lat. kniž.
de verbo ad verbum (od slova do slova) lat.
verbatum et litteratim (doslova a do písmena) lat. kniž.

lekár

doktor lat. hovor.
felčiar nem. hovor. pejor.
medikus lat. zastar.
eskulap gréc. žart.
fyzikus gréc. zastar.
hakim arab.
iatro- /ja-/ gréc. v zlož. sl.
primár (vedúci oddelenia v nemocnici, prednosta) lat.
ordinár (vedúci odborný l. v nemocnici podriadený prednostovi oddelenia) lat. lek.
sekundár (l. podriadený prednostovi) lat.
medicinman (liečiteľ u prírodných národov, mastičkár, kúzelník, čarodejník) lat. + angl.
kuršmid nem. hovor. zastar.
felčiar nem. hist.
šarlatán (neodborný liečiteľ, mastičkár, ránhojič) franc. pejor.
protomedikus (najvyšší krajinský, kráľovský, dvorný l.) gréc. + lat. hist.
hakim (l. v Oriente) arab.
demiurg (remeselník v starom Grécku, aj l., tvorca) gréc. hist.
šaman (liečiteľ, čarodejník, veštec u primitívnych kmeňov) sanskrit
veterinár (l. poskytujúci zdravotnú starostlivosť zvieratám, zverolekár) lat.
terapeut (l. liečiaci rôznym spôsobom, napr. diétou) gréc.
diagnostik (l. rozpoznávajúci a určujúci chorobu pacienta) gréc. lek.
hygienik (l. zaoberajúci sa ochranou zdravia a opatreniami, kt. ju zabezpečujú) gréc. lek.
konziliár (účastník porady lekárov z rôznych odborov pri zložitých prípadoch, poradca) lat. lek.
alopat (l. liečiaci metódou snažiacou sa v tele vyvolať obranný mechanizmus liekmi opačného účinku) gréc. lek.
homeopat (l. liečiaci metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady podobné sa lieči podobným) gréc. lek.
magnetizér (liečiteľ liečiaci pomocou predpokladanej schopnosti živého tela pôsobiť na iné organizmy) gréc.-franc.
cheiropraktik (l. liečiaci metódou založenou na mechanickom pôsobení na chrbticu so zámerom liečiť choroby v iných častiach tela) gréc. lek.
praktik (všeobecný l.) gréc. hovor.
internista (odborník na choroby vnútorných orgánov) lat.-nem.
chirurg gréc.
operatér (odborník v odbore, kt. používa mechanické pôsobenie na tkanivá a orgány rukou al. pomocou nástrojov) lat.-franc. gréc.
šéfchirurg (vedúci, hlavný chirurg) franc. + gréc.
kardiochirurg (l. zaoberajúci sa chirurgiou srdca, srdciar) gréc. lek.
traumatológ (l. zaoberaúci sa poraneniami, úrazmi) gréc.
anesteziológ (l. uskutočňujúci znecitlivenie; odborník v znecitlivení, zbavení bolesti) gréc.
resuscitátor (l. vykonávajúci obnovu základných životných funkcií napr. po úraze, operácii) lat. lek.
onkológ (l. zaoberajúci sa nádormi a nádorovými chorobami) gréc.
dermatológ (l. kožných chorôb) gréc. lek.
alergiológ (odborník v odbore, kt. sa zaoberá zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.
kardiológ (l. zaoberajúci sa srdcom a jeho chorobami, srdciar) gréc. lek.
hepatológ (l. zaoberajúci sa pečeňou a jej chorobami) gréc.
hematológ (l. zaoberajúci sa krvou) gréc. lek.
diabetológ (odborník na cukrovku) gréc. lek.
ortopéd (l. zaoberajúci sa vrodenými a získanými chybami a chorobami podporného a pohybového ústrojenstva) gréc.
reumatológ (l. zaoberajúci sa chorobami kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc. lek.
laryngológ (odborník na choroby hrtana) gréc.
otológ (ušný l.) gréc.
otorinolaryngológ (l. zaoberajúci sa ušnými, nosnými a krčnými chorobami) gréc.
oftalmológ gréc. lek.
okulista (l. zaoberajúci sa očnými chorobami) lat. zastar.
stomatológ (l. zaoberajúci sa chorobami zubov, ústnej dutiny a čeľustí, zubný l.) gréc.
foniater (l. zaoberajúci sa stavbou, chorobami a liečením hlasu, reči a sluchu) gréc. lek.
urológ (l. zaoberajúci sa chorobami močových ústrojov) gréc.
gynekológ (l. zaoberajúci sa chorobami ženských pohlavných orgánov) gréc. lek.
akušér franc. zastar.
tokológ (pôrodník) gréc. lek.
sexuológ (l. zaoberajúci sa pohlavným životom) lat. + gréc.
venerológ (l. zaoberajúci sa pohlavnými chorobami) lat. + gréc. lek.
logopéd (l. zaoberajúci sa poruchami reči a výslovnosti a ich nápravou) gréc.
pediater (l. zaoberajúci sa chorobami detského organizmu) gréc.
neonatológ (l. zaoberajúci sa vývojom a liečbou novorodencov, najmä predčasne narodených) gréc. + lat.
neurológ (l. zaoberajúci sa chorobami nervovej sústavy) gréc. lek.
psychiater (l. zaoberajúci sa duševnými chorobami) gréc. lek.
patológ (l. zaoberajúci sa chorobnými javmi a pochodmi v organizme) gréc. lek.
sekant (patológ vykonávajúci pitvy) lat.
obducent (l. vykonávajúci pitvu mŕtvoly na zistenie príčiny smrti) lat. lek.
ad manu medici (do rúk lekára) lat.

pravica

dextra manu /dextrá manú/ (pravou rukou, pravicou) lat. kniž.

rýchlo

cito lat.
pronto špan.
friško nem. nár.
gvaltom nem. hovor.
ako širón vl. m. expr.
šupom nem. hovor. expr.
šupito presto (chytro) tal. hovor.
šúsom (ako strela) nem. slang.
promptne (pohotovo, obratom, presne) lat. kniž.
tempo! (rýchlo!, rýchlejšie! ako povzbudzovanie pri športe) tal. šport.
trapom (veľmi r., behom) nem. pren. expr.
expresne (súrne) lat.
telegraficky (stručne, úsečne) gréc. pren.
brevi manu /breví manú/ (krátko, stručne, skrátka, bez odkladu, povrchne, krátkou cestou) lat. kniž.
hudba
piu tosto tal. hud.
stretto tal. hud.
allegro (živo, živým, rýchlym pohybom) tal. hud.
allegretto (mierne r., mierne živo) tal. hud.
rapidamente (rýchlym tempom, náhle) tal. hud.
affrettato /-tá-/ (zrýchlene, rýchlejšie) tal. hud.
allegrissimo (veľmi r.) tal. hud.
prestissimo (ešte rýchlejšie) tal. hud.
piu presto (rýchlejšie) tal. hud.
accelerando /ačče-/ (čoraz rýchlejšie, zrýchlene) tal. hud.
subito /-ó/ (náhle, hneď, ihneď, razom) tal. hud.
mosso (živo, čulo) tal. hud.
piu mosso (rýchlejšie, živšie, čulejšie) tal. hud.
precipitando /-či-/
stringendo /-ndžen-/ (náhlivo, zrýchlene) tal. hud. porovnaj rýchly

odložiť

odložiť 1 (dať, položiť nabok)
rezervovať (uschovať, o. pre prípad potreby; zaistiť vopred, napr. vstupenky, izbu v hoteli a pod., objednať, vyhradiť) lat.
ad acta /akta/ (ku spisom, do spisov, o., založiť, uložiť ako vybavené al. aj bez vybavenia) lat. kniž. admin. odložiť ad a.

uložiť

uložiť 1 (dať, umiestniť niekoho, niečo niekam)
archivovať (založiť písomné dokumenty a pod. do archívu) gréc.
reponovať (u., vrátiť na pôvodné miesto) lat. kniž. r. spis, zlomeninu
sejvnúť (u. do pamäte počítača) angl. slang.
deponovať (dať do úschovy v banke, uschovať) lat. d. peniaze, cenné predmety
ad acta /akta/ (ku spisom, do spisov; odložiť, založiť, u. ako vybavené al. aj bez vybavenia) lat. kniž. admin. u. ad a. porovnaj umiestniť

okraj

okraj 2 (úzky čistý pás na kraji)
margo (o. strany) lat.
ad marginem (na o., dodatočne) lat. kniž.
pleréza (čierny o. smútočných oznámení) franc.
plika (prehnutý dolný o. listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny) lat. odb.
bordúra (ozdobný o., orámovanie, lem umeleckých diel) franc.
kartuša (ozdobný plastický, rozvinutý o. okolo erbu a pod, renesancia a barok) tal.-franc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 76. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.