Výsledky vyhľadávania

úzkosť

úzkosť
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
nervozita (duševný nepokoj spojený s ú., podráždenosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť) gréc. lek.
tenzia (citové napätie) lat. psych.
anxieta (ú. bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (stav ú., nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
agorafóbia (strach z veľkého priestranstva a z verejného vystúpenia) gréc. lek. porovnaj strach

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)
senzus lat.
psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.
fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.
déj¸ vu /deža vi/
déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.
nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.
libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.
inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.
eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.
hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.
katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.
komplex lat. hovor.
mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.
skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.
resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.
taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.
tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.
démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

napätie

napätie 1 (napätá pozornosť, očakávanie; duševná námaha)
nervozita (duševný nepokoj spojený s úzkosťou, podráždenosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.
rajzefíber (nervozita pred ďalekou cestou, cestovná horúčka) nem. expr.
tréma (neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
anxieta (neurčité tiesnivé n., úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby) lat. lek. psych.
dysfória (stav n., úzkosti, nepokoja, podráždenia, rozladenosti) gréc. psych.
psychóza (stav duševného n., nepokoja v skupine ľudí, hromadný duševný nepokoj) gréc.
stres (nadmerné n. organizmu, stav organizmu pri nadmernej záťaži, prijímaní podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus) angl. lek.

rozladenie, rozladenosť

rozladenie, rozladenosť
dystýmia
tymopatia (duševné r., trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
dysfória (stav r., úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia) gréc. psych.
taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.

ťažkomyseľnosť

ťažkomyseľnosť
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, trudomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v rus. prostredí) gréc.-rus.
atymia (trudomyseľnosť) lat. lek.
lypemánia (zádumčivosť, duševná stiesnenosť) gréc. lek.
dyskólia (nespokojnosť, mrzutosť) gréc. lek.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.

nálada

nálada 1 (citové rozpoloženie)
humor (dobrá n., veselosť so zmyslom pre komickosť a vtip, vtipnosť, žartovanie, žartovnosť) lat.
serenita (veselosť, rozjarenosť) lat.
gaudium (veselosť, radosť, najmä skupinová) lat. kniž.
mória (veselá n. s neprimeraným žartovaním ako rozumová porucha) gréc. lek.
depresia lat. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat. psych.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, pocitom zunovania, clivota) gréc.-angl.
nostalgia (nadmerná clivota, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, najmä po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudnomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek. porovnaj stav|citový 1

liek

liek
medecína
medicína lat. hovor.
medikament lat. kniž.
remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.
farmakum gréc.
farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.
terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.
elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.
panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.
arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.
teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.
preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.
tableta
tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.
pilula
pilulka (guľatá taletka) lat.
pastilka (okrúhla tabletka) franc.
dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.
oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.
lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.
xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.
generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.
antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.
homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.
placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.
drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.
separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.
profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.
substancia (liečivo v tuhom stave) lat.
adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.
vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.
injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.
vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.
autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.
sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.
droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.
galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.
organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.
elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.
sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.
antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.
virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.
iritancium (dráždivá látka) lat.
tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.
nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.
analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.
stimulans
stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.
antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.
halucinogén lat. + gréc.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.
psychofarmakum
ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.
derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.
trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.
ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.
leniencium (utišujúci l.) lat.
sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.
relaxancium
relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.
barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.
somniferum
somnolencium (l. na uspávanie) lat.
hypnogogum
hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.
anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.
analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.
paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.
antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.
droga franc.
narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.
heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.
acylpyrín lat. + gréc.
aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.
antifebrílium
antifebrifugum
antifebrín gréc. + lat.
febrifugá lat. plur.
antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.
antialergikum
antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.
pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.
resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.
spazmolytikum
antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.
antikonvulzívum gréc. + lat.
antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.
antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.
expentorancium lat.
mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.
solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.
gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.
stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.
amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.
roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.
anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.
aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.
digestívum lat.
eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.
purgancium
purgantívum
purgo
depurancium
depuratívum
laxancium
laxans
laxatívum
abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.
lenitívum
abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.
antidiar(h)oikum (h) gréc.
obstipancium
obstipans
obstruencium (l. proti hnačke) lat.
antiemitikum gréc.
antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.
emetikum gréc.
vomitívum
vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.
antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.
sialogogum gréc.
salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.
hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.
antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.
uragogum
uretikum (močopudný l.) gréc.
diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.
antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.
resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.
hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.
diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.
sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.
an(t)hidrotikum
antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.
dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.
antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.
topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.
hypotenzívum gréc. + lat.
hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.
hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.
kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.
kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.
vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.
styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.
hemostatikum
hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.
antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.
antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.
oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.
miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.
antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.
gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.
emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.
afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.
anafrodiziakum gréc. + vl. m.
antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1

strach

strach
rešpekt lat.
horor (hrôza, zdesenie) angl. hovor.
tréma (napätie, neistota, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
panika (zdesenie, najmä masové, pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom, vyvolávajúce zmätok) gréc.-franc.
defetizmus (s. z porážky, neúspechu, nedostatok sebadôvery, porazenectvo, malovernosť, malodušnosť, bojazlivosť) franc.
fóbia gréc. lek.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný s. z predmetu, osoby, udalosti) gréc. v zlož. sl.
pavor nocturnus /nok-/ (nočný s., náhle, vyľakané prebudenie u detí) lat. lek. psych.
horror vacui /vákuí/ (s. z prázdnoty, názor, že príroda neznáša prázdny priestor) lat. kniž.
panfóbia
pantofóbia (s. zo všetkého, prestrašenosť) gréc. lek.
xenofóbia (s. zo všetkého cudzieho, neznámeho) gréc. kniž.
antropofóbia (s. z ľudí) gréc. lek.
skoptofóbia
autoostrakizmus (s. z ľudí, ťažké samotárstvo) gréc. lek.
monofóbia (s. z osamelosti) gréc. lek.
eremofóbia (s. zo samoty, osamotenia) gréc. lek.
kleptofóbia (s. pred krádežou, okradnutím) gréc.
tanatofóbia (neodvôvodnený neurotický s. zo smrti) gréc. lek.
nekrofóbia (s. z mŕtvol) gréc. lek.
tafefóbia (s. pred pochovaním zaživa) gréc. lek.
teofóbia (s. z božieho trestu, hnevu) gréc. lek. psych.
onomatománia (s. z vyslovenia určitého slova) gréc. lek.
akribofóbia (s. pisateľa, že niečo napísal nesprávne) gréc. lek.
logofóbia (neurotický s. pred vlastným jaz. prejavom) gréc. lek.
fonofóbia (s. z rozprávania, prejavom kt. je zajakavosť) gréc. lek.
lalofóbia (s. z hovorenia u ľudí s rečovou chybou) gréc. lek.
ergofóbia (s. z práce, konania, vystupovania) gréc. lek.
skoptofóbia (s. zo zosmiešnenia, hanby, spojený s pocitom menejcennosti) gréc. lek.
ereutofóbia (s. zo začervenania pred ľuďmi) gréc. lek.
pseudofóbia (s. zo lži al. pristihnutia pri lži) gréc. lek.
hamartofóbia (s. z omylov al. hriechov) gréc. lek.
androfóbia (s. z mužov) gréc. lek.
gynekofóbia (s. zo žien) gréc. lek.
kyezofóbia (s. z oťarchavenia, ťarchavosti) gréc. lek.
tokofóbia (s. ženy pred pôrodom) gréc. lek.
dromofóbia (s. z cestovania) gréc. lek.
siderodromofóbia (s. zo železnice, z cestovania vlakom) gréc. lek.
dysmorfofóbia (s. z nápadnosti) gréc. lek.
neofóbia (s. z nových vecí, nových názorov) gréc. kniž.
topofóbia (s. z určitého miesta) gréc. lek.
agorafóbia (s. z veľkého priestranstva a z verejného vystúpenia, úzkosť) gréc. lek.
megalofóbia (s. z veľkých vecí, priestorov) gréc. lek.
nyktofóbia (s. z noci a tmy) gréc. lek.
skotofóbia (s. z tmy, hmly a pod.) gréc. lek.
fotofóbia (s. zo svetla) gréc.
heliofóbia (s. zo slnečného svetla) gréc.
termofóbia (s. z tepla) gréc. lek.
pyrofóbia (s. z ohňa) gréc. lek.
astrofóbia (s. z búrky) gréc. lek.
hydrofóbia (s. z vody) gréc. lek.
aerofóbia (s. z prúdiaceho vzduchu, prievanu) gréc. lek.
akrofóbia
batofóbia (s. z hĺbky) gréc. lek.
kremnofóbia (s. z pohľadu do hĺbky) gréc. lek.
hypsofóbia (s. z výšky) gréc. lek.
vertogofóbia (s. zo závratov) lat. + gréc. lek.
klaustrofóbia (s. z uzavretých tesných priestorov) gréc. lek.
akustofóbia (s. z hluku, pred hlukom)
aichmofóbia (s. z ostrých predmetov, hrotitých nástrojov) gréc. lek.
chromatofóbia (s. z určitej farby) gréc. lek.
trichofóbia (s. z vlasov v pokrmoch a pod.) gréc. lek.
cibofóbia
sitofóbia
sitiofóbia (s. z jedla) gréc. lek.
zoofóbia (s. zo zvierat) gréc. lek.
kynofóbia (s. pred psami) gréc. lek.
arachnofóbia (s. z pavúkov) gréc. lek.
vermifóbia (s. pred červami) lat. + gréc. lek.
pedikulofóbia (s. zo zavšivavenia) lat. + gréc. lek.
parazitofóbia (s. pred cudzopasnými organizmami, cudzopasníkmi) gréc. lek.
bacilofóbia lat. + gréc.
bakteriofóbia (s. z nákazy, mikróbov) gréc. lek.
nozofóbia
patofóbia (s. z choroby, ochorenia a jeho následkov) gréc. lek. psych.
myzofóbia (s. z nečistoty, špiny, nákazy) gréc. lek.
toxikofóbia (s. z otrávenia, pred otrávením) gréc. psych.
farmakofóbia (s. z liekov) gréc. lek.
hematofóbia (s. z krvi) gréc. lek.
koprofóbia (s. z vlastných výkalov) gréc. lek. porovnaj úzkosť