Výsledky vyhľadávania

výstupok

vikier (krytý v. na streche s otvorom al. oknom, oknami) nem.

balkón (v. z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy, plošina vyložená pred obvodové murivo) germ.-franc.

pilaster (stĺpovitý v. zo steny) tal. archit.

konzola franc. stav. archit.

krakorec (v. zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný kameň, nosník) nem. stav.

ravelín (baštový v. opevnenia) franc. archit. porovnaj výklenokvýrastok

výrastok

protuberancia (výstupok, hrčka, hrboľ) lat. lek.

alveola (výstupok na ďasne pri horných zuboch, kde sa tvoria hlásky) lat. fon.

karunkula (mäkký v., hrboľček) lat. lek.

trichóm (povrchový v. pokožkovej bunky, chlp) gréc. bot.

kondylóm (choroba kože spôsobená vírusom v zaparených miestach, bradavica) gréc. lek.

papila (bradavkovitý v.) lat. anat.

veruka (v. na koži vírusového pôvodu, bradavica) lat. lek.

polyp (v. na sliznici nosa a pod., stopkatý nezhubný novotvar) gréc. lek.

trágus (vyvýšenina na ušnici) gréc. anat.

apofýza (v. na kosti) gréc. lek.

torus (vyvýšenina na kosti a pod.) lat. anat.

spina (kostný výbežok, tŕň) lat. anat.

spikulum

spikula (malý kostný v. na okostnici) lat. anat.

trachanter (v. na stehennej kosti, na kt. sa upínajú svaly, chochol) gréc. anat.

biskup (v. pod chvostom hydiny, kostrč, trtáč) gréc.-nem.

osteofyt (nenádorový kostný v.) gréc. lek.

exostóza (nádorovitý v. na povrchu kosti vznikajúci po úraze al. zápale) gréc. lek.

ekchondróm (nezhubný chrupkovitý v., nádor na povrchu kosti al. chrupavky) gréc. lek.

perla (v. al. hrboľček na porohoch srncov a pod.) román.

emergencia (v. na povrchu orgánov rastlín, napr. tŕň, pichliač) lat. bot.

enácia (výdutina pokožkovej bunky na stonke niektorých rastlín) lat. bot. porovnaj nádor

stupeň

stupeň 4 (vodorovný výstupok s hranou)

terasa (umelý al. prírodný s. vo svahu al. pred stavbou, stupňovitá plošina) franc.

bema (kruhový s. v starogréc. divadle; vyvýšený s. v ranokresťanských a byzanských chrámoch pre kňaza) gréc. archit.

suppedaneum (schody, stupne pred oltárom v katolíckom kostole) lat. cirk.

almemor (s. so zábradlím a čítacím pultom v synagóge) hebr. archit. porovnaj schod

veža

turňa nem. hovor.

bašta (v. vystupujúca z opevnenia, s kruhovým al. päťuholníkovým tvarom) tal.

toxión (hrubá bašta v stredovekom opevnení) gréc.

torion

turion (pretiahnutá hrubostenná delostrelecká bašta s oblým čelom, v baroku) lat. hist.

ravelín (trojuholníková bašta obrátená ostrým hrotom do okolia, výstupok opevenia) franc. archit.

tour-à-bec /túrabek/ (klinová v., súčasť opevnenia) franc. hist.

donjon /donžon/

donžon (obytná obranná v. v stredovekom hrade vo Francúzsku a Nemecku, posledné útočisko obrancov hradu) kelt.-franc.

bergfried /-fríd/ (obranná al. útočná v. stojaca zvyčajne samostatne na najvýznamnejšom mieste opevnenia stredoeurópskych hradov) nem. archit.

beffroi /befroa/ nem.-franc.

belfrei angl.

belfried /-fríd/ (opevnená strážna v. al. mestská zvonica stojaca osamote al. spojená s radnicou) nem. archit.

burgus (strážna v., súčasť opevnenia Rím. ríše) lat.-germ.

kampanila (voľne stojaca zvonica, často vedľa kostola) tal. archit.

pylón (okrasná vežovitá stavba, v. v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.

altán (nadstavba domu v podobe nízkej v.) tal. archit.

maják (v. al. stožiar vysielajúci svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lod. a let. dopravy) rus.

triangel (v. so zariadením na určovanie pevných bodov na povrchu zeme) lat.-nem. hovor.

mirador (strážna v. v nem. koncentračných táboroch) špan.

talayot (kamenná kruhová al. hranatá v. z veľkých kameňov, kt sa nahor zužuje) arab.-špan. archit.

minaret (v. pri moslimskej modlitebni) arab.

migalat (v. mešity) tur.

zikkurat (stupňovitá kultová staroveká v. v Mezopotámii) semit. archit.

tha

tcha (budhistická v. na okraji väčších miest v Číne) čín. archit.

gópuram (stupňovitá v. obdĺžnikového pôdorysu nad bránou chrámu, v ind. dravidskej architektúre) sanskrit

chulpas (indián. pohrebná v. v Peru) indián. porovnaj vežičkastĺp

opevnenie

festung nem. hovor.

fortifikácia lat. voj.

fort (o., hradba) franc. hist.

barbakan (predsunuté o. brány stredovekého mesta al. hradu, strieľňa) perz.-lat. archit.

luneta (predsunuté polkruhovité o.) franc. hist. voj.

bastión (vystupujúca, predsunutá, najmä kruhová časť o.) franc. hist.

envelopa (plášťová hradba obklopujúca inú hradbu) franc.

reduta (predsunutá, vonkajšia uzavretá samostatná baroková hradba) franc. hist.

palisáda (obranné o., stena, val, ohrada, hradba z kolov zarazených tesne vedľa seba do zeme al. na vrchol opevnenia) franc.

gabion (o. vystužené prúteným pletivom) tal.-franc. pren.

castella /kastela/

kastel (menšie rímske o. ako súčasť hraničného systému) lat.

donjon /donžon/

donžon (obytná obranná veža v stredovekom hrade vo Francúzsku a Nemecku ako posledné útočisko obrancov hradu) kelt.-franc.

beffroi /befroa/ franc.

belfrei angl.

belfried /-fríd/ (osamote stojaca opevnená strážna veža al. mestská zvonica) nem. archit.

burgus (strážna veža ako súčasť opevnenia Rím. ríše) lat.-germ.

bašta (veža vystupujúca z o. s kruhovým al. päťuholníkovým tvarom) tal.

ravelín (trojuholníková bašta obrátená ostrým hrotom do okolia, výstupok opevenia) franc. archit.

bastila (vonkajšie zosilnenie hradieb vystupujúce z líca hradieb) vl. m. hist.

kurtina (hradbový múr, val opevnenia medzi baštami) franc.

eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú plochu hradnej priekopy) tal.-franc.

tenaille /tenáj/ (pevnostná stavba so striedavo vystupujúcimi a ustupujúcimi rohmi) franc. hist.

šanec

šianec (hradba s priekopou, val, zákop) nem. voj. hist.

extra muros (za hradbami, mimo mesta) lat. kniž. porovnaj pevnosťhrad

stĺp

stĺp 2 (zvislý nosný prvok stavebnej konštrukcie)

pilier (mohutná, voľne stojaca zvislá podpera, opora stavebnej konštrukcie, nesúca veľké zaťaženie) rom.

pilaster (zapustený pilier mierne vystupujúci zo steny, stĺpovitý výstupok zo steny) tal. archit.

anterizma (hore sa zužujúci oporný pilier) gréc. archit.

pilóta (drevený, oceľový al. železobetónový s. ako hlbinný základ stavby) gréc.-franc.

pylón (mohutný s. podporujúci hlavné nosné lano al. laná visutého mosta) gréc. stav.

karyatída

kóra (socha ženy v dlhom odeve vo funkcii stĺpa al. piliera) gréc.

podpera

pilier (mohutná, voľne stojaca zvislá p., opora stavebnej konštrukcie nesúca veľké zaťaženie, stĺp) rom.

anterizma (oporný, hore sa zužujúci pilier) gréc. archit.

pilaster (zapustený pilier, mierne vystupujúci zo steny, stĺpovitý výstupok zo steny) tal. archit.

pylón (mohutný stĺp podporujúci hlavné nosné lano al. laná visutého mosta) gréc. stav.

tromp

trompa (vyklenutá p. balkóna al. veže v ruhu múrov) germ.-franc.

pilóta (drevený, oceľový al. železobetónový stĺp ako hlbinný základ stavby) gréc.-franc.

bárka (p. mostov zostavená z jedného al. viacerých radov pilót) lat.-tal. stav.

atlant

atlas vl. m. archit.

telamón (socha svalnatej mužskej postavy vo funkcii zvislej p. budovy) gréc. archit. zried.

konzola (nosník upevnený na jednom konci v stene, podstavec, najmä kovový) franc. stav.

šprajc (vzpera) nem. slang.

suppedaneum (opora pod nohami ukrižovaných na stredovekých obrazoch) lat. výtv.

barla (p. pre chromého pri chôdzi, s oporou v podpazuší) lat.

luneta (p. používaná pri sústružení dlhých výrobkov) franc. tech.

rabak

rabaka (p. vytvorená rukami pri lezení na strom a pod.) ? slang. dať niekomu r. porovnaj nosník

plošina

plošina 3 (ploché miesto)

podesta (p. na schodisku, odpočívadlo) gréc.-nem. stav.

pódium (vyvýšené miesto, p. určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod. v starom Ríme hist.; vyvýšené miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

almemor (stupeň so zábradlím a čítacím pultom v synagóge) hebr. archit.

bema (kruhový stupeň v starogréc. divadle; vyvýšený stupeň v ranokresťanských a byzanských chrámoch pre kňaza; vyvýšené miesto pre rečníkov) gréc. archit.

mólo (vyvýšená p. predlžujúca javisko pre módne prehliadky al. umelecké vystúpenia) tal.

perón (železničné nástupište) franc.-nem.

travolátor (pohyblivá p., rovina určená najmä na dopravu osôb) tal.

paleta (drevená al. kovová podložka, p. na prepravu, premiestňovanie al. skladovanie tovaru s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.

rampa (vyvýšené miesto, p. určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

paluba rus. lod.

bord (lodná p.) nem. kniž. zastar.

balkón (p. vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený priestor nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

altán (balkón s podporami na zemi) tal. archit.

arkier (uzavretý krytý balkón vystupujúci z priečelia al. rohu budovy) nem. archit.

mirador (zasklený balkón vystupujúci z priečelia al. rohu budovy) špan. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav.

kameň

kameň 2 (opracovaný kus tvrdej horniny)

menhir (hrubo opracovaný, do kruhu a zvisle postavený k., údajne obradný predhistorický pamätník neznámeho účelu) kelt.-franc.

cippus (fénický náhrobný, oltárny al. trónny k. s ozdobami; etruský náhrobný k. na vrchu s guľami; rím. hraničný al. náhrobný hranol al. ihlan) lat.

dolmen (kelt. náhrobný k., pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov) kelt. hist.

omfalos (posvätný okrúhly k. v Delfách považovaný za stred sveta) gréc.

stéla (výškovo postavený a zdobený k. s nápisom, kolmo vztýčená kamenná doska, kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit.

chačkhar

chačkar (arménska kamenná pamätná stéla so znamením kríža) armén. archeol. archit.

terminus (kultový k. medzi pozemkami v starom Ríme) lat.

bétyl (vztýčený k. považovaný za vtelenie al. príbytok boha) hebr.

kába

kaaba (posvätný moslimský čierny k. v Mekke) arab.

abadir (posvätný uctievaný okrúhly k. v Oriente) orient.

trilit (megalitická stavba v tvare brány z troch zvislých a jedného vodorovného k.) gréc. archeol.

kromlech (kultová stavba z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých k. usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným k.) kelt.

kváder (veľký opracovaný k. tvaru kocky al. hranola) lat.-nem.

rust (hrubo opracovaný k. používaný na murivo z kvádrov) lat. archit.

bosa (hrubo tesaný stavebný kamenný kváder) franc. archit.

monolit (stavebný prvok vytvorený z jedného kusa k.) gréc. stav.

konzola franc. stav. archit.

krakorec (výstupok zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný k., nosník) nem. stav.

antepagmenta (terakotová al. kamenná doska zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.

antefixa (terakotová al. kamenná doska zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.

menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

abakus (vrchná doska, platňa oltára) gréc.-lat. archit.

epitaf (náhrobná doska umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.

bogomil vl. m.

stécak

stetchak (náhrobný monolit na území Bosny a Hercegoviny) srbochorv.

míľnik (k. pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.

hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.

lapis philosophorum /filosofo-/ (k. mudrcov, prostriedok na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod. v stredoveku) lat. porovnaj drahokam

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

nosník

traverza (oceľový n.) lat.-franc. stav.

konzola franc. stav. archit.

krakorec (najmä kovový n. upevnený na jednom konci v stene, podpera, podstavec; výstupok zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný kameň) nem. stav.

šína (železný, oceľový n. al tyč) nem. hovor. zastar.

trám (vodorovný konštrukčný prvok) nem. stav.

hurdiska (tehlový dutý stropný trám, doska na stropy a preklady) franc. stav.

architráv lat.

epistyl

epistylión (hlavný vodorovný trám, spodná časť trámovia vodorovne ležiaca na hlaviacich antických stĺpov, podrímsie) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.