Výsledky vyhľadávania

výskum

výskum
explorácia (prieskum, bádanie) lat.
štúdium (vedecké bádanie, skúmanie) lat.
pilotáž (predbežný, pokusný v., predvýskum) franc. sociol.
anketa (v. verejnej mienky, najmä formou dotazníka) franc.
demoskopia (v. verejnej mienky, názorov a postojov obyvateľov) gréc.
ofiografia (v. hadov) gréc. zool.
floristika (v. rastlinstva na určitom nálezisku al. oblasti) lat. bot. porovnaj zisťovanieskúmanie 1

prieskum

prieskum
sonda
sondovanie franc.
sondácia franc. kniž.
sondáž (skúšobné zisťovanie, skúmanie, vyšetrovanie) franc. kniž. a odb.
explorácia (výskum, bádanie) lat.
rekognoskácia (obhliadka, p. veci, krajiny a pod.) lat. kniž. a odb.
anketa (výskum verejnej mienky, najmä formou dotazníka) franc.
demoskopia (výskum verejnej mienky, názorov a postojov obyvateľov) gréc.
prospekcia (pátranie kniž.; pátranie po užitočných a vzácnych nerastoch a surovinách geol.) lat. porovnaj skúmanie 1zisťovanie

skúmanie

skúmanie 1 (zisťovanie poznatkov, bádanie)
štúdium (vedecké bádanie, výskum) lat.
explorácia (prieskum, výskum, bádanie) lat.
diachrónia (sledovanie najmä jaz. javov z hľadiska ich vývinu v čase) gréc. odb.
grafológia (s. písomných prejavov človeka v súvislosti s jeho psych. vlastnosťami) gréc.
surveillance /sürvejans/ (s. nákazlivých chorôb a ich pôvodcov s cieľom získať informácie o nich) franc. lek.
nekropsia gréc. lek.
tanatopsia (s. príčiny smrti z tkanív odobratých pri pitve) gréc. lek.
in vitro (s. biol. pochodov mimo živého organizmu, v skúmavke) lat. biol. lek.
in vivo (s. biol. pochodov za života organizmu, zaživa) lat. biol. lek.; porovnaj zisťovanievýskum

pracovisko

pracovisko
expozitúra (menšie oddelené p., pobočka podniku, úradu, banky) lat.
filiálka (pobočka najmä bez práv. subjektivity) lat.
terén (pracovná oblasť mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
kabinet (menšie vedecké al. metodické p.) franc.
servis
service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.
registratúra (oddelenie vykonávajúce zaznamenávanie a úschovu vybavených spisov, spisovňa) lat.
expedícia (oddelenie úradu al. podniku, kt. odosiela listy al. tovar, výpravňa) lat.
likvidatúra (oddelenie al. odbor, najmä v banke, kde sa vykonáva preskúmanie účtovných dokladov a ich príprava na účtovné zápisy) lat.
kabinet (menšie vedecké al. metodické pracovisko) franc.
front office /ofis/ (p. banky, kt. prichádza do priameho styku s klientami a kde dochádza k zmluvám o obchodoch) angl.
middle office /midl ofis/ (p. banky, kt. zabezpečuje riadiacu, práv., metodickú a pod. činnosť) angl.
back office /bek ofis/ (p. banky, kt. spravidla neprichádza do priameho styku s klientami a kde sa obchody spracovávajú, vyrovnávajú a pod.) angl.
treasury /trežri/ (oddelenie banky, kt. vykonáva obchody na peňažnom, devízovom a kapitálovom trhu) angl. fin.
dealing /díling/
díling (p. banky, kt. sprostredkúva nákup a predaj devíz, cenných papierov a pod.) angl.
controlling (oddelenie banky, kt. vykonáva porovnanie nákladov a výnosov oddelení banky) angl. fin.
ort (p. v bani, kde sa rúbe uhlie) nem. ban. slang. porovnaj pracovňa

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)
región lat.
teritórium lat.
régia lať. kniž. zastar.
-sféra gréc. v zlož. sl.
zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.
rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.
revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.
areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.
green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.
fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.
ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.
trópy
tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.
subtrópy
subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.
selva
selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.
kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.
antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.
Arktída
Arktis (o. severného pólu)
Pacifik (o. Tichého oceána) lat.
belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.
ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.
step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.
eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.
monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.
sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.
pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.
préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.
pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.
brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.
tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.
savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.
muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.
scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.
sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.
sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.
šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.
takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.
kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.
badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.
marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.
moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.
kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.
depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.
arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.
paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.
paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.
biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.
bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.
ekuména
ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.
subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.
litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.
batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.
batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.
fytál
fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.
profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.
infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.
bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.
batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.
abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.
hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.
mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.
ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

predvýskum

predvýskum
pilotáž (predbežný, pokusný výskum) franc. sociol.

vozidlo

vozidlo
vehikel (v., najmä staré, zlé) lat. aj pejor.
tragač (staré, ošúchané, rozhegané v.) nem. pren. pejor.
kára (v., najmä zlé) lat.-nem. pejor.
vrak (zničený, nepojazdný dopravný prostriedok) hol.-nem.
motor (v. poháňané strojom meniacim energiu na mechanickú prácu) lat. hovor.
lokomotíva lat.
mašina (koľajové v. na ťahanie vlaku, rušeň) franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
vagón (železničný v., koľajové vozidlo bez vlastného pohonu) angl.
drezina vl. m.
diplora (ľahké v. na štvorkolesovom podvozku pohybujúce sa na koľajniciach) ? dopr.
autobus (cestné motorové v. na hromadnú dopravu osôb) gréc.-lat.
mikrobus (motorové v. na dopravu 6 – 9 ľudí) gréc. + lat.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové v. mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
trolejbus angl.
troflák (cestné v. na hromadnú dopravu osôb poháňané elektromotorom, kt. odoberá prúd z vodiča zaveseného nad cestou) angl. slang.
auto gréc.
automobil (dvojstopové cestné motorové v. na prepravu osôb al. nákladu) gréc. + lat.
motocykel lat. + gréc.
motorka (jednostopové dvojkolesové v.) lat. hovor.
motokára (pretekárske motorové štvorkolesové v. bez karosérie) lat. + nem. šport.
bicykel lat. + gréc.
velocipéd (jednostopové dvojkolesové v. poháňané ľudskou silou) lat.-franc. zastar.
traktor (ťažné motorové v.) lat.
trajler (vlečné v. s viacerými osami na prevážanie ťažkých nákladov, príves) angl.
tank angl.
pancier (pásové terénne bojové v. s hrubým ochranným oceľovým krytom) tal.-nem. voj. slang.
panter (nem. tank v. 2.svetovej vojne) gréc.
trasportér (bojové v. pechoty, najmä obrnené) lat.-franc. voj.
elektromobil (cestné viacstopové v. poháňané elektromotorom, kt. odoberá prúd privádzaný zo siete) angl. + lat.
trolejtrak (elektromobil na prepravu nákladov) angl. motor.
semitrajler (cestné vlečné v. bez prednej nápravy) lat. + angl. motor.
lunochod (sov. diaľkovo riadené v. používané na výskum Mesiaca) rus.
amfíbia (obojživelné v. schopné jazdy po súši i cez vodné prekážky) gréc.
rolba (pásové horské motorové v. na dopravu po snehu) um.
ratrak (pásové motorové v. s valcovými prívesmi na úpravu lyžiarskeho terénu) angl.
skibob (v. na lyžiach s kormidlom, s miestami na sedenie) nór. + angl. šport.
charaban /šaraban/ (otvorené v. so sedadlami a lavicami) franc. porovnaj autoautobusrušeňvozeňbicykelvoz

čln

čln
kajak (jednomiestny č. potiahnutý tuleňou kožou na severnej Sibíri, v Severnej Amerike, v Grónsku etnogr.; jedno al. viacsedadlový krytý šport. al. turistický č. poháňaný dvojpádlom šport.) eskim.
singel (kajak pre jednu osobu) angl. šport.
kanoe (indiánsky ľahký dlhý úzky č. potiahnutý kožou al. kôrou v Severnej a Južnej Amerike; športový ľahký č. poháňaný pádlom) indián.-špan.
singel (kanoe pre jednu osobu) angl. šport.
bárka (malý č. s veslami a prípadne plachtou) lat.-tal. lod.
kuter (malý č. s veslami al. plachtou, al. plachtami) angl. šport.
dingi (malý č. s veslami používaný aj ako pomocný čln na plachetniciach) hind. lod.
gig (ľahký rýchly veslársky športový č.) angl.
skif (ľahký pretekársky č. s párom vesiel pre jedného veslára) angl. šport.
sandolína (ľahký úzky č. s nepripevnenými veslami) tal.
pent (č. s plochým dnom poháňaný pádlami al. závesným motorom) angl.
jola (malý ľahký otvorený č. s veslami a pomocnou plachtou) hol.-nem.
hausboat /-bót/
house-boat /hausbót/ (obytný č. zariadený na bývanie, rekreáciu) angl.
šajka
šajkač (ľahký č.) srb.
umiak (ľahký eskimácky č. vystužený veľrybími kosťami a potiahnutý kožou z mroža) esk.
perahu (malajský č.) malaj.
dahabija (úzky dlhý č. na Níle, s palubou a kajutou) arab.
piroga (č. juhoamer. Indiánov) indián.
barkasa (č. s veslami, plachtami al. motorom používaný pri obsluhe prístavu) hol. lod.
aak
ak /ák/ (nákladný č. s plochým dnom na dopravu tovaru po rieke v Holandsku) hol.
šlep (vlečný č.) nem.
dereglia (menší otvorený č. na dopravu nákladu na kratšie vzdialenosti) ?
dumbas (č. s dvoma nakladacími komorami používaný na Dunaji) ?
flunder (č. s plechovou väzníkovou spojkou zakončenou cigarovitou príťažou) nem.? lod.
škuta (široký vlečný riečny pracovný č.) angl. lod.
batyskaf (ponorný č. určený na výskum veľkých morských hĺbok) gréc. tech.
raft (veľký gumový nafukovací č. na splavovanie vodných tokov s veľkým prietokom al. spádom) angl.
pinas (veľký plochý pomocný čln vojnových lodí) špan.-franc.
monoxyl (č. vydlabaný z jedného kusa dreva, kmeňa) gréc. archeol. porovnaj loď 1

ponorka

ponorka
nautilus lat. kniž.
batysféra (ponorná tlaková vodotesná komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
batyskaf (ponorný čln určený ma výskum veľkých morských hĺbok) gréc. tech.

miestnosť

miestnosť
komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzarda
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchelkabinet
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
apartmán
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobby
loby
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klub
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinácia lat.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separácia lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
resuscitačka
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložament
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
sejf
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancelária lat.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitórium
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

pracovňa

pracovňa
ordinácia lat.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (miestnosť v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
kabinet (p., najmä vedecká) franc.
ateliér (výtv. al. remeselnícka p.) franc.
laboratórium (p. zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
spacelab /spejsleb/ (laboratórium vesmírnej európskej organizácie ESA) angl. kozm.
kancelária lat.
byro franc.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (úradovňa, úradná miestnosť) franc.
kontoár
kontor (obchodná pisáreň, učtáreň) franc.
tablínium (p. majiteľa v starorím. obytnom dome) lat. porovnaj pracovisko
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.