Výsledky vyhľadávania

vojna

vojna
blitzkrieg /blickríg/ (tzv. blesková v., nem. voj. teória v 2. svetovej vojne) nem. polit. voj.
Vietcong /-ko-/ (partizánska v. severovietnam. vojsk proti vojakom USA) vl. m.
gerila
guerilla /geriľa/ (záškodnícka, partizánska v.) špan. voj.
džihád (v. vedená moslimami za rozšírenie al. obranu islamu, boj proti neveriacim) arab.
si vis pacem, para bellum /sa na/ (ak chceš mier, pripravuj /sa na/ v.) lat. porovnaj boj 1

delo

delo
kanón tal.-nem. voj.
húfnica (d. s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie d. hist.) nem. voj.
tarasnica (ľahké husitské d. s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.
harcovnica (ľahké d. ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.
falkón (d. s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.
bombarda (stredoveké ťažké d. na kamenné gule) franc. hist.
tučná berta (ďalekonosné d., 1. svetová vojna) voj. slang. publ.
kaťuša (zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.

zbraň

zbraň
bodná, sečná, vrhacia z.
pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.
sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.
skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.
stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.
tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.
kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.
kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.
spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.
machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.
gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.
akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.
falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.
korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.
špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.
šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.
frangia (druh šable) ? hist.
paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.
karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.
šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.
saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.
jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.
handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.
kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.
fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.
rapír
rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.
halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.
sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.
tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.
franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.
banderila
banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.
pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.
partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.
sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.
asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.
harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.
pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.
bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.
makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.
katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.
totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.
balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.
palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.
torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera
bola
bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.
strelná z.
puška gréc.-lat.-nem.
flinta nem. hovor.
gver
kver
kvér nem. hovor. zastar.
štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.
brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.
lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.
gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.
hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.
lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.
banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.
terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.
repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.
dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.
karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.
vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.
arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.
mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.
trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.
šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.
vendlovka
verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.
venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.
berdanka
berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.
flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.
remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.
mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.
mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.
winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.
henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.
manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.
tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.
falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.
magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.
pištoľ
pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.
parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.
tercerol
tercerola
trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.
bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.
brovning
browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.
signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.
revolver angl.
kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.
automat (samopal) gréc.
mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.
maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.
pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.
bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.
kanón (delo) tal.-nem. voj.
húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.
tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.
harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.
falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.
bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.
tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.
kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.
raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1
palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.
budzogáň
buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.
nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.
boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.
taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.
spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.
militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.
inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.
ad arma! (do zbrane!) lat.

tank

tank angl.
pancier tal.-nem. voj. slang.
panter (nem. t., 2. svetová vojna) gréc.

úkryt

úkryt
bunker (pevnosť, kryt z betónu a zeminy) angl.
zemľanka (príbytok vybudovaný v zemi) rus.
kaverna (skalný ú., 1. svetová vojna, Taliansko) lat. voj. zastar.
blindáž (ochrana, ú. pred streľbou) franc. voj. zastar.
abri (sklaný previs používaný ako prístrešok, táborisko, ú. pravekého človeka) lat.-franc.
hibernákulum (ú., v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

účastník

účastník
participant lat. kniž.
partner (spoločník, druh) franc.-angl.
aktér (spoluúčastník, účinkujúci, činiteľ) franc. kniž.
aktor (ú. procesu) lat. práv.
kompaciscent
paciscent lat. práv.
kontrahent (ú. zmluvného vzťahu, zmluvná strana) lat. práv. obch.
signatár (ú. medzinárodnej zmluvy, zmluvná strana v medzinárodných vzťahoch) lat. práv.
manifestant (ú. verejného polit. zhromaždenia, sprievodu) lat.
demonštrant (ú. demonštrácie) lat.
štatista (pasívny, bezvýznamný, nastrčený ú.) lat.-nem. pren.
rekreant (ú. rekreácie) lat.
turnus (účastníci pravidelne sa opakujúcej akcie) lat.
diskutér lat.
debatér franc.
dišputant (ú. rozhovoru) lat. zastar. hovor.
konziliant
konziliár (ú. porady lekárov z rôznych odborov pri zložitých prípadoch, poradca) lat. lek.
postgraduant (ú. vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.
kozmonaut gréc.-rus.
astronaut gréc.-angl.
taikonaut (ú. letu do vesmíru) čín.
internetista
internaut
internetonaut (ú. medzinárodnej počítačovej siete) angl. výp. tech.
finalista (ú. záverečnej časti vylučovacej súťaže, stretnutia o prvé miesto) tal.
semifinalista lat. + tal.
demifinalista (ú. predposlednej časti vylučovacej súťaže) franc. + tal. šport.
olympionik (ú. na vrcholnej medzinárodnej šport. súťaži) vl. m. pren.
paraolympionik (ú. na vrcholnej medzinárodnej šport. súťaži pre telesne postihnutých športovcov) gréc. + vl. m.
konšpirátor (ú. sprisahania, sprisahanec) lat.
revolucionár (ú. revolúcie, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.
jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.
pučista (ú. puču, násilného štátneho prevratu vykonaného malou skupinou) nem.
dekabrista (ú. šľachtického povstania v cárskom Rusku, december 1825) rus. hist.
luddista (ú. hnutia robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
makista (ú. franc. odboja, 2. svetová vojna) franc.
hajdamák (ú. povstania proti šľachte na Ukrajine, 18. st.) tur.-ukraj. hist.
pardo (ú. vojny za nezávislosť Venezuely bojujúci na špan. strane, černoch al. Indián, 1810 – 1819) špan. pejor. hist.
argonaut (gréc. hrdina, ú. výpravy po zlaté rúno) gréc. mytol.
bakchant (ú. slávnosti spojenej s hýrením, obradu na počesť boha Bakcha, Dionýza) gréc. hist. náb. porovnaj príslušník

pracovať

pracovať 3 (vyvíjať činnosť, byť činný)
exponovať sa (p. v záujme niečoho, horlivo sa zúčastňovať, podporovať niečo) lat.
kooperovať (spolupracovať, postupovať vo vzájomnej súčinnosti) lat.
kolaborovať (spolupracovať s polit. nepriateľom, 2. svetová vojna) lat.

vlak

vlak
cúg nem. slang. zastar.
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
transport (v. dopravujúci jednotne skupinu osôb al. množstvo materiálu) lat.
motorka
motorák (motorový v.) lat. hovor.
lokálka (v. premávajúci na miestnej trati) lat.
persónka (osobný v.) lat. hovor. zastar.
expres (priamy diaľkový rýchlik) lat.
Intercity [IC] /-si-/ (vnútroštátny rýchlik premávajúci v pravidelných časových intervaloch) angl.
šikanzen (v. dosahujúci vysoké rýchlosti, Japonsko) jap.
TGV /téžévé/ (v. dosahujúci vysoké rýchlosti, Francúzsko) franc. skr.
magnetoplán (rýchly, magneticky nadnášaný v.) gréc. + lat. dopr.
aerotrain /-trén/ (v. pohybujúci sa na vzduchovom vankúši) gréc. + angl.
ešalón
ešelón (v. s vojskom, Rusko, 1. svetová vojna) franc.-rus.

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
gerila
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

raketomet

raketomet
kaťuša (sov. zbraň na odpaľovanie rakiet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-lógia
-grafia
-nómia
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnológia
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpológia
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológia
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
daktyloskopia
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmácia
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonómia
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleobiológia
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
psychotronika
parapsychológia
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
ontológia
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
gnozeológia
epistemológia
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
axiológia
timológia
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
história
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafia
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
lingvistika lat.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegetika
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiotika
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
sémantika
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonemika
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomastika
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorika
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalistika
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentalistika
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanizmus lat.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
oftalmopédia
optopédia gréc.
tyflopédia
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.