Výsledky vyhľadávania

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
optopédia gréc.
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

lekárstvo

medicína lat.
doktorčina lat. hovor.
iatro- /ja/
-iatria /ja-/ gréc. v zlož. sl.
ars medica (lekárske umenie) lat. kniž.
ajurvéda (ind. klasické l.) ind.
diagnostika (odbor zaoberajúci sa rozpoznávaním a určovaním chorôb) gréc.
terapia gréc. lek.
terapeutika (odbor zaoberajúci sa liečením chorôb) gréc. lek. zried.
symptomatológia (náuka o príznakoch, prejavoch chorôb) gréc. lek.
akológia (náuka o liečebných prostriedkoch) gréc. lek. farm.
etiológia (náuka o vnútorných a vonkajších príčinách chorôb) gréc. lek.
hygiena (odbor zaoberajúci sa ochranou zdravia a opatreniami, kt. ju zabezpečujú) gréc. lek.
nozológia (náuka o triedení chorôb) gréc. lek.
interna (odbor zaoberajúci sa chorobami vnútorných orgánov, vnútorné l.) lat. hovor.
chirurgia (odbor používajúci mechanické pôsobenie na tkanivá a orgány rukou al. pomocou nástrojov) gréc.
kardiochirurgia (odbor zaoberajúci sa chirurgiou srdca) gréc. lek.
anesteziológia (náuka o znecitlivení, zbavení citlivosti) gréc. lek.
traumatológia (odbor zaoberajúci sa poraneniami, úrazmi) gréc.
onkológia (odbor zaoberajúci sa nádormi a nádorovými chorobami) gréc.
kancerológia lat. + gréc.
karcinológia (náuka o zhubných nádoroch, rakovine) gréc. lek.
ortopédia (odbor zaoberajúci sa vrodenými a získanými chybami a chorobami podporného a pohybového ústrojenstva) gréc.
gastrológia (náuka o žalúdku a jeho chorobách) gréc. lek.
gastroenterológia (odbor vnútorného l., zaoberajúci sa chorobami tráviacich orgánov) gréc. lek.
endokrinológia (odbor zaoberajúci sa žľazami s vnútorným vylučovaním) gréc. lek.
imunológia (odbor zaoberajúci sa zákonitosťami obranných schopností organizmov) lat. + gréc.
myológia (náuka o svaloch) gréc. lek.
reumatológia (odbor zaoberajúci sa chorobami kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc. lek.
laryngológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom a liečením chorôb hrtana) gréc.
otiatria (ušné l.) gréc. lek.
otorinolaryngológia (odbor zaoberajúci sa ušnými, nosnými a krčnými chorobami) gréc.
oftalmológia gréc. lek.
okulistika (odbor zaoberajúci sa očnými chorobami) lat. zastar.
odontoterapia (odbor zaoberajúci sa chorobami zubov, ústnej dutiny a čeľustí, zubné l.) gréc. lek.
ortodoncia (zubné l. zaoberajúce sa štúdiom a liečením nepravidelností chrupu) gréc. lek.
foniatria (odbor zaoberajúci sa stavbou, chorobami a liečením hlasu, reči a sluchu) gréc. lek.
logopédia (časť foniatrie, kt. sa zaoberá poruchami reči a výslovnosti a ich nápravou) gréc.
pediatria (odbor zaoberajúci sa chorobami detského organizmu) gréc.
perinatológia (odbor zaoberajúci sa zdravým vývojom krátko po pôrode) gréc. + lat.
neonatológia (odbor skúmajúci život novorodencov, najmä predčasne narodených) gréc. + lat. lek.
teratológia (odbor zaoberajúci sa vrodenými vývojovými chybami) gréc. biol. lek.
geriatria (odbor zaoberajúci sa chorobami staroby) gréc. lek.
gerontológia (odbor zaoberajúci sa problémami ľudskej staroby) gréc. lek.
dermatológia (náuka o kožných chorobách) gréc. lek.
helkológia (náuka o vredoch a ich liečení) gréc. lek.
alergiológia (odbor zaoberajúci sa zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.
kardiológia (odbor skúmajúci srdce a jeho choroby) gréc. lek.
hematológia (odbor zaoberajúci sa krvou) gréc. lek.
serológia (odbor zaoberajúci sa vlastnosťami krvnej plazmy bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi) lat. + gréc. lek.
angiológia (odbor o cievach a krvnom obehu) gréc. lek.
transfuziológia (odbor zaoberajúci sa prevodom krvi al. plazmy z jedného človeka do druhého) lat. lek.
flebológia (náuka o žilách) gréc. lek.
diabetológia (odbor zaoberajúci sa cukrovkou) gréc. lek.
ftizeológia (odbor zaoberajúci sa tuberkulózou) gréc. lek.
fyziatria (odbor zaoberajúci sa liečebným účinkom niektorých fyzikálnych prvkov, tepla, žiarenia, pohybu atď.) gréc. lek.
hepatológia (odbor zaoberajúci sa pečeňou a jej chorobami) gréc.
urológia (odbor zaoberajúci sa chorobami močových ústrojov) gréc.
nefrológia (odbor zaoberajúci sa obličkami a ich chorobami) gréc. lek.
gynekológia (odbor zaoberajúci sa chorobami ženských pohlavných orgánov) gréc. lek.
sexuológia (odbor zaoberajúci sa pohlavným životom) lat. + gréc.
venerológia (odbor zaoberajúci sa pohlavnými chorobami) lat. + gréc. lek.
dermatovenerológia (náuka o kožných a pohlavných chorobách) gréc. + lat. lek.
proktológia (náuka o chorobách konečníka) gréc.
neurológia (odbor zaoberajúci sa chorobami nervovej sústavy) gréc. lek.
psychiatria (odbor zaoberajúci sa duševnými chorobami) gréc. lek.
psychopatológia (odbor zaoberajúci sa duševnými poruchami) gréc.
psychosomatika (odbor zaoberajúci sa vzťahom duševného a telesného v zdraví a chorobe) gréc. lek.
protetika (odbor zaoberajúci sa zhotovovaním umelých náhrad, technických prostriedkov a prístrojov, kt. nahradzujú stratenú časť tela) gréc.
epidemiológia (odbor zaoberajúci sa šírením hromadných nákazlivých chorôb) gréc. lek.
nozografia (náuka o zemepisnom rozšírení choroby) gréc. lek.
patológia (odbor zaoberajúci sa chorobnými javmi a pochodmi v organizme) gréc. lek.
hypnopatológia (náuka o poruchách spánku) gréc. lek.
hypnológia (náuka o spánku) gréc. lek.
tanatológia (náuka o smrti a jej príčinách) gréc. lek.
kryobiológia (odbor zaoberajúci sa pôsobením chladu na bunky a tkanivá) gréc.
balneológia (kúpeľné l., kúpeľníctvo) lat. + gréc.
dietológia (náuka o určovaní, predchádzaní a liečení porúch výživy) gréc. lek. porovnaj zdravotníctvo

oblasť

oblasť 2 (okruh činnosti, odbor, úsek)
régia lať. kniž. zastar.
sféra (okruh, odbor činnosti, pôsobenia, vplyvu a pod.) gréc. kniž.
branža (o., najmä výroby al. obchodu) franc.
fach (pracovná o., pracovný odbor, zamestnanie) nem. hovor.
rezort (odbor úradnej činnosti, pôsobnosti; odbor pôsobnosti ministra, ministerský úrad) franc.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
špecializácia (zameranie na určitú užšiu o., úsek, odbor, činnosť) lat.
doména franc.
parketa (hlavná o. pôsobenia, pôsobisko; rozsah a okruh pôsobnosti, oprávnenie rozhodovať, náplň činnosti) franc. hovor. publ.
jurisdikcia (o. úradnej, najmä súdnej právomoci) lat. práv.
portefeuille /portföj/ (odbor pôsobnosti ministra, ministerský úrad) franc.
terra ignota /-nó-/ (nepreskúmaná, neznáma o.) lat. kniž.
vedný odbor pozri náuka porovnaj odvetvie

odvetvie

infraštruktúra (súbor odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod.) lat. ekon.
kvartér lat.
kvartérna sféra (o. ekonomiky pôvodne považované za nevýrobné, zahrňujúce vysoké školstvo, vedu a výskum) lat. ekon.
energetika (priemyselné o. zaoberajúce sa výrobou a využívaním rôznych druhov energie) gréc.
metalurgia (o. výroby zaoberajúce sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutníctvo) gréc.
petrochémia (o. výroby zaoberajúce sa využitím ropy, uhlia a zemného plynu) gréc.
technika (odbor výrobnej pracovnej činnosti) gréc.
technológia (odbor zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
architektúra (odbor zaoberajúci sa navrhovaním stavieb, bytov a pod., staviteľstvo) gréc.
rádiotechnika (odbor zaoberajúci sa vysielaním a prijímaním elektromagnetických vĺn) lat. + gréc.
reprografia (o. zaoberajúce sa rozmnožovaním dokumentov a pod.) lat. + gréc.
polygrafia (o. výroby zaoberajúce sa reprodukovaním a rozmnožovaním písaných al. kreslených predlôh tlačou, tlačiarenský priemysel, tlačiarstvo) gréc.
garbiarstvo (o. zaoberajúci sa spracovávaním surových zvieracích koží, kožiarstvo) nem.
optika (o. zaoberajúce sa výrobou zariadení využívajúcich svetelné javy, upravujúcich prechod svetla) gréc.
pyrotechnika (o. zaoberajúce sa výrobou, používaním a zneškodňovaním výbušnín) gréc.
fotografia (odbor výtv. umenia zaoberajúci sa zhotovovaním obrazových záznamov pôsobením svetla na citlivú vrstvu fimlu al. dosky) gréc.
film angl.
kinematografia (odbor zaoberajúci sa výrobou filmov) gréc.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

oddelenie

oddelenie 3 (organizačná jednotka)
sekcia (odbor, úsek úradu, ústavu) lat.
referát (organizačný útvar úradu, inštitúcie, organizačná zložka, odbor) lat.
departement /-tmán/ franc.
department /dipártment/ (o. al. odbor najmä štátneho úradu, vlády) franc.-angl.
divízia (veľké o., úsek podniku, organizácie a pod.) lat.
cech (organizačný útvar v rámci podniku, prevádzka) rus. zastar.
sekretariát (výkonný organizačný útvar úradu a pod.) lat.
registratúra (o. vykonávajúce zaznamenávanie a úschovu vybavených spisov, spisovňa) lat.
expedícia (o. úradu al. podniku, kt. odosiela listy al. tovar, výpravňa) lat.
likvidatúra (o. al. odbor, najmä v banke, kde sa vykonáva preskúmanie účtovných dokladov a ich príprava na účtovné zápisy) lat.
kabinet (menšie vedecké al. metodické pracovisko) franc.
front office /ofis/ (o. banky, kt. prichádza do priameho styku s klientmi a kde dochádza k zmluvám o obchodoch) angl.
middle office /midl ofis/ (o. banky, kt. zabezpečuje riadiacu, práv., metodickú a pod. činnosť) angl.
back office /bek ofis/ (o. banky, kt. spravidla neprichádza do priameho styku s klientmi a kde sa obchody spracovávajú, vyrovnávajú a pod.) angl.
treasury /trežri/ (o. banky, kt. vykonáva obchody na peňažnom, devízovom a kapitálovom trhu) angl. fin.
dealing /díling/
díling (o. banky, kt. sprostredkúva nákup a predaj devíz, cenných papierov a pod.) angl.
controlling (o. banky, kt. vykonáva porovnanie nákladov a výnosov oddelení banky) angl. fin.
klinika (lôžkové o. pri lekárskej fakulte) gréc.
intenzívka (o. v nemocnici so zvýšenou starostlivosťou) lat. lek. slang.
koronárna jednotka (o. v nemocnici so zvýšenou starostlivosťou o pacientov s náhlymi srdcovými príhodami) lat. lek.
interna (o. v nemocnici zaoberajúce sa chorobami vnútorných orgánov) lat. hovor.
ortopédia (o. v nemocnici zaoberajúce sa chybami a chorobami podporného a pohybového ústrojenstva) gréc.
urológia (o. v nemocnici zaoberajúce sa chorobami močových ústrojov) gréc.
psychiatria gréc. lek.
magorka gréc. slang.
cvokáreň nem. expr.
debilinec (o. v nemocnici zaoberajúce sa duševnými chorobami, blázinec, blázninec) lat. slang.
prosektúra (o. v nemocnici určené na pitvy, pitevňa) lat. lek.

kniha

kniha 1 (tlačené slovesné al. obrazové dielo v samostanom zväzku)
biblio- gréc. v zlož. sl.
titul lat. polygr.
publikácia (dielo vydané tlačou) lat.
lektúra (knihy na čítanie) lat. zastar. hovor.
brožúra (neviazaná k. menšieho rozsahu) franc.
booklet /buk-/
buklet (brožúra o hud. diele al. interpretovi priložená k hudobnému nosiču) angl.
paperback /pejperbek, pejprbek/ (k. s mäkkou lepenou väzbou vreckového formátu) angl. polygr.
skriptá (rozmnožené vysokoškolské učebné texty) lat.
preprint (predbežná publikácia rozmnožená v malom počte, predbežný výtlačok) angl. polygr.
adligát (samostané tlačené al. rukopisné dielo zviazané s iným, najmä obsahovo odlišným dielom, príväzok) lat. knih.
breviár (obľúbená, dôležitá k.) lat. pren.
enchiridion (príručka, rukoväť) gréc. kniž. zastar.
kompendium (príručka obsahujúca základné poznatky vedného odboru, stručný prehľad, rukoväť) lat.
vademecum /-mékum/ (sprievodca v určitom odbore, vrecková príručka, rukoväť) lat.
manuál (príručka obsahujúca návod, zbierku pokynov na použitie) lat.
repertórium (stručná, zhrnujúca príručka; príručka obsahujúca prehľad učebnej látky al. poznatkov z určitého odboru, na opakovanie) lat.
epitomé (príručka v určitom odbore) gréc. lit.
receptár (k. obsahujúca predpisy, návody na prípravu, pokyny, rady) lat.
bedeker (cestovná príručka, sprievodca) vl. m.
informatórium (k. podávajúca poučenie) lat. zastar.
digest (skrátené vydanie lit. diela, najmä v USA) angl.
chrestomatia (súbor vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc.
foliant (k. veľkého formátu) lat.
biblia (veľká, objemná al. významná k.) gréc. pren.
bachant gréc. hovor.
bichľa (hrubá, objemná k.) nem. slang.
konvolút (k. vzniknutá zviazaním niekoľkých nesúvisiacich jednotiek) lat. knihov.
inkunábula (k. vytlačená, vydaná do roku 1500, prvotlač) lat.
paleotyp (tlač z obdobia od 1501 do 1550) gréc. odb.
aldinka (k. s malým formátom vyrobená v Benátkach v tlačiarni Manutiovcov) vl. m. hist. polygr.
krudo (k. v nezložených hárkoch) lat. polygr.
leporelo (skladacia obrázková k. z tuhého papiera pre deti) špan.
šalabachter (stará opotrebovaná špinavá k.) maď. hovor.
šalát (roztrhaná k. s uvoľneným listami) tal. hovor. expr.
kódex (rukopisná k. v pevných doskách, na dvojlistoch papyrusu al. pergamenu) lat.
bibliofília (vzácna, umelecky vypravená k. vydaná v malom náklade) gréc.
bestseller (k. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.
prohibitum (zakázaná, nevhodná k.) lat.
libri prohibiti (zakázané knihy, pôvodne katolíckou cirkvou) lat.
almanach arab.-gréc.
annuárium (zborník lit. prác, ročenka) lat. kniž. zastar.
analektá (zborník vybraných básní, listov a pod.) gréc. lit.
pandekty gréc.-lat.
digesta (zborník výťahov zo spisov rím. právnikov vydaný 533 Justiniánom I.) lat.
efemerida (ročenka s údajmi o polohách nebeských telies v jednotlivých dňoch) gréc. astron.
archiválie (písomnosti, spisy, listiny, knihy a pod. uložené v archíve) gréc. + lat.
protokol (k. so sústavnými úradnými zápismi) gréc.
monografia (vedecké dielo podrobne rozoberajúce jeden problém, jednu otázku, jednu osobnosť) gréc.
román (veľké epické, najmä prozaické dielo so zložitým dejom, zobrazujúce život viacerých osôb vo vývoji) franc. lit.
sága (román podávajúci dejiny jedného al. viacerých rodov v niekoľkých pokoleniach) germ.
epopeja (rozsiahle románové dielo, najmä viacdielne, o hist. hrdinských činoch) gréc. lit.
pikareskný román (špan. dobrodružný román, s hlavným hrdinom z okraja spoločnosti, šibalom, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, 16. – 18. st.) špan. lit.
novela (prozaický útvar strednej veľkosti s pútavým príbehom a výrazným zakončením) tal. lit.
noveleta (krátka novela) lat. lit.
skaz (rus. rozprávačský ľudový žáner používajúci hovorovú reč, rozprávanie) rus. lit.
chua-pen (čín. poviedkový, rozprávačský žáner, 10. – 14. st.) čín. lit.
miscelanea (jednozväzková k. obsahujúca texty rôznych autorov a rozmanitého obsahu bez tesnej súvislosti) lat. lit.
kalendár lat.
annuárium (k. obsahujúca súpis dní, týždňov a mesiacov bežného roka v časovom postupe, so zábavnou prílohou) lat. kniž. zastar. porovnaj kalendár 2
anály lat. kniž.
kronika (k. podrobne opisujúca hist. udalosti v časovom slede, letopis) gréc.
album (k. s kresbami a podpismi priateľov a pod. na pamiatku, pamätník) lat.
atlas (k. so súborom zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
erbovník nem.
armoriál (k. so zobrazeniami erbov, znakov hodnosti, moci, rodov, krajín, miest a pod. a uvedením ich držiteľov, najmä rukopisná) lat.
dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.
medailón (esejistický žáner o významnej osobnosti) tal.-franc.
non-fiction /-fikšn/ (žáner na rozhraní románu a reportáže, založený na faktoch) angl. lit.
utópia (k. opisujúca niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.
horor (k. vyvolávajúca pocity strachu, hrôzy) angl.
science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.
sci-fi (k. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.
fantasy (k. založená na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.
thriller /tril-/
triler (k. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.
groteska (k. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.
western (k. s dobrodružným námetom z amer. divokého západu) angl.
kovbojka (dobrodružná k. zo života a prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.
mayovka (dobrodružná k. zo života, prostredia Indiánov) vl. m.
robinzonáda (dobrodružná k. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.
vernovka (dobrodružná vedecko-fantastická k. od franc. spisovateľa J. Verna) vl. m.
detektívka (k. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.
kriminálka (k. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.
kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.
pornografia gréc.
porno (k. nemravne zobrazujúca pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúca z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.
nervák (napínavá, vzrušujúca k. spôsobujúca napätie, vzrušenie) lat. hovor.
herbár (k. o liečivých rastlinách) lat. zastar.
bestiár (stredoveká k. s úvahami o živote zvierat) lat.
survey /servej/ (k. so zhrnujúcimi údajmi získanými na základe informácií z terénu, časopisov, kníh o určitom, najmä sociálnom jave) angl.
Kámasútra (k. o pohlavnej rozkoši, príručka erotiky) ind.
pragensium /-genzium/ (k. o Prahe) vl. m.
biblia (kanonizované knihy kresťanského a žid. náboženstva, Písmo sväté) gréc.
antilegomenon (k. Nového zákona, kt. prijatie bolo pôvodne sporné) gréc. náb.
targúmy (preklad Starého zákona do aramejčiny) aram.
septuaginta (preklad Starého zákona z hebrejčiny do gréčtiny) lat.
vulgata (preklad biblie z gréčtiny a hebrejčiny do latinčiny) lat.
hexapla (preklad biblie do šiestich jazykov) gréc. teol.
oktapla (biblia v ôsmich jazykoch) lat. náb.
polyglota (biblia vo viacerých jazykoch, kvôli porovnaniu al. porozumeniu) gréc.
kánon (súbor textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou) gréc.-lat.
katechizmus (súbor článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
homiliár (zbierka kázní cirk. otcov vo forme výkladu biblických textov) gréc.-lat. cirk.
homília gréc. cirk.
postila (k. obsahujúca výklad biblického textu prečítaného pri omši) lat. cirk.
breviár (modlitebná k. rímskokatolíckych kňazov) lat.
epištolár (cirk. k. obsahujúca čítanie z listov apoštolov k veriacim) gréc.-lat. cirk.
horológium (k. modlitieb konaných povinne v určitých hodinách) gréc.-lat. cirk.
graduál (k. obsahujúca omšové spevy) lat. cirk.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (k. náb. piesní, básní, modlitieb so smutným al. s oslavným obsahom, pôvodne starozákonných žalmov) gréc. náb. lit.
žalmy (zbierka 150 básní, chválospevy, kniha Starého zákona) gréc.-nem.
kancionál (zborník náb. piesní s notami, spevník) lat.
antifnár (zborník bohoslužobných spevov so striedaním dvoch zborov na cirk. rok) gréc. cirk. hud.
funebrál (zbierka pohrebných piesní) lat. cirk.
evanjeliár (bohoslužobná k. obsahujúca úplný text štyroch evanjelií) gréc.
evanjelistár (bohoslužobná k. obsahujúca úryvky z evanjelií čítaných pri omši) gréc. cirk.
misál (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby a čítanie používané pri omši, omšová k.) lat. cirk.
pontifikál (bohoslužobná k. obsahujúca texty pre biskupa okrem omše) lat. cirk.
lekcionár (bohoslužobná k. obsahujúca epištoly, čítanie a evanjeliá pre jednotlivé dni cirk. roku) lat. cirk.
sakramentár (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby používané pri omšiach a pri udeľovaní sviatosti, 6. – 9. st.) lat. cirk. hist.
vesperale /-rá-/ (katolícka bohoslužobná k. s nešporovými textami a notáciou) lat. cirk.
plenár (stredoveká bohoslužobná k. s textami čítanými počas omše) lat. cirk.
agenda (príručná bohoslužobná k. s modlitbami a predpismi) lat. cirk.
rituál (k. s obradovými predpismi a zvyklostí pri výkone bohoslužieb) lat. cirk.
penitenciál (k. cirk. pravidiel na stanovenie trestu za hriechy) lat. cirk.
bullárium (zbierka pápežských listín) lat. hist.
agenda (zbierka bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
mineja (bohoslužobná k. vo východných cirkvách obsahujúca spevy na všetky mesiace v roku) gréc.-rus. cirk.
euchológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
menológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej a gréckej cirkvi obsahujúca legendy o svätých na každý deň) gréc. cirk.
triód (bohoslužobná k. na veľkonočné obdobie v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
oktoich (zbierka liturgických spevov východných cirkví) gréc. hist. cirk.
damaskín (rukopisný zborník kázní a poučení, Bulharsko, 17. – 18. st.) vl. m.
legenda (lit. veršovaný al. prozaický útvar rozprávajúci o živote a skutkoch cirk. svätcov) lat. lit.
hagiografia (žáner, kt. námetom sú životné príbehy a činy svätcov, príbehy zo života, životopisy svätcov) gréc. cirk. hist.
pasionál (zbierka životopisov svätých, svätcov) lat. cirk.
prológ (zbierka krátkych životopisov svätých zostavená podľa kalendára) gréc. cirk.
synaxár (zborník legiend zo života svätých v pravoslávnej cirkvi) gréc. náb.
lucidár (stredoveká náučná príručka poučujúca o bohu a svete formou rozhovoru) lat. hist.
talmud (zbierka žid. náb. zákonov a právnych predpisov, súbor poučiek a výkladov žid. učencov) hebr. náb.
gemara (zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej časti talmudu) hebr.
mišna (zbierka ústnej tradície rabínskych výkladov tóry, súbor zásad náboženského práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
tefila (žid. modlitebná k.) hebr.
korán (základná náb. posvätná k. islamu, zbierka Mohamedových výrokov) arab.
alkorán (starší názov koránu) arab.
sunna (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u sunitov) arab. náb.
achbar (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u šiitov) arab. náb.
hadís (zbierka, súbor výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
avadána (zbierka legiend z obdobia neskorého ind. budhizmu o činoch významných budhistických osobností) sanskrit hist. náb.
sútra (príručka, zbierka s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi, v brahmanizme) sanskrit lit.
manudharma (staroind. lit. pamiatka brahmanizmu) ind. lit.
purány (posvätné ind. texty hinduizmu zachytávajúce staroind. legendy, 4. – 6. st.) sanskrit
tantra (náb. texty obsahujúce učenie tantrizmu, prúdu v hunduizme, kt. vznikol spojením kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.
véd (najstaršie ind. náb. a filoz. lit. pamiatky) sanskrit
sanhity (štyri zbierky hymnov, 12. – 10. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit
brahmana (opisy a výklady obetných obradov, 10. – 8. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit náb.
áranjaky (zbierky symbolických filoz. úvah, súčasť véd) sanskrit náb. filoz.
upanišáda (staroind. náb. filoz. knihy obsahujúce komentáre k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit
pančatantra (staroind. zbierka poučných bájok, rozprávok a príbehov) sanskrit lit.
njájasútra (traktát ind. filoz. školy, podľa kt. poznanie vedie k odstráneniu zla a utrpenia) sanskrit filoz.
šástra (staroind. príručka al. odb. spis) sanskrit hist. lit.
zendavesta (posvätné knihy starých Peržanov) perz. porovnaj dielozbierka 2slovník 1učebnica

rebríček

hitparáda (r. najlepších v určitej oblasti) angl. + špan. hovor.
top (r. najlepších v určitom odbore) angl.
top ten (r. desiatich najlepších v určitom odbore) angl.

ministerstvo

ministerstvo lat.-franc.
ministérium lat. zastar.
rezort (ústredný správny úrad v určitom odbore štátnej správy) franc.
Pentagón (m. obrany USA) gréc.
(štátny) department /dipá-/ (štátny) franc.-angl.
State Department /stejt dipá-/ (m. zahraničných vecí USA) angl.
portefeuille /portföj/ (odbor pôsobnosti ministra, ministerský úrad) franc.

pôdoznalectvo

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod.) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom) gréc.

prehľad

prehľad 1 (krátke zhrnutie)
konspekt (stručný, prehľadný, výstižný písomný záznam obsahu a hlavných myšlienok lit. diela, výpis) lat.
sylabus (stručný heslovitý p., výťah) lat. kniž. a odb.
sumár lat. hovor.
summary /same-/ (krátky p., výťah, súhrn) angl.
synopsis (stručný náčrt, zhrnutie, výťah) gréc. kniž.
abréžé (výťah, výpis) franc.
aperçu /-si/ (stručný, krátky p.) franc. kniž.
rešerš (p. údajov na určitú tému) franc. odb.
survey /servej/ (p. údajov o určitom jave získaných na základe informácií z terénu, časopisov, kníh) angl.
repetitórium (p. učebnej látky al. poznatkov z určitého odboru určených na opakovanie) lat.
kompendium (stručný p., príručka obsahujúca základné poznatky vedného odboru, rukoväť) lat.
vademecum /-mékum/ (sprievodca v určitom odbore, vrecková príručka, rukoväť) lat.
manuál (príručka obsahujúca návod, zbierku pokynov na použitie) lat.
repertórium (stručná, zhrnujúca príručka) lat.
enchiridion (príručka, rukoväť) gréc. kniž. zastar.
epitomé (príručka v určitom odbore; výťah z rozsiahlejšieho diela, najmä staršieho) gréc. lit.
evidencia (zoznam, súpis, vedenie záznamov) lat. porovnaj výťah 1

príručka

kompendium (p. obsahujúca základné poznatky vedného odboru, stručný prehľad, rukoväť) lat.
vademecum /-mékum/ (vrecková p., sprievodca v určitom odbore, rukoväť) lat.
manuál (p. obsahujúca návod, zbierku pokynov na použitie) lat.
repertórium (stručná, zhrnujúca p.) lat.
enchiridion (rukoväť) gréc. kniž. zastar.
epitomé (p. v určitom odbore; výťah z rozsiahlejšieho diela, najmä staršieho) gréc. lit.
bedeker (cestovná p., sprievodca) vl. m.
lucidár (stredoveká náučná p. poučujúca o bohu a svete formou rozhovoru) lat. hist.
šástra (staroind. p. al. odb. spis) sanskrit hist. lit.
sútra (p., zbierka s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi, v brahmanizme) sanskrit lit.
Kámasútra (p. erotiky, kniha o pohlavnej rozkoši) ind.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 46. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.