Výsledky vyhľadávania

výrečnosť

rétorizmus kniž.
rétorstvo (záľuba v rečnení, rečníckych obratoch a prostriedkoch) gréc. aj pejor.
polyfrázia (chorobná v., mnohovravnosť, uvravenosť, rečnosť) gréc. lek.
elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
logorea (chorobná táravosť, uvravenosť) gréc. lek. porovnaj táravosť

táravosť

logorea (chorobná t., uvravenosť) gréc. lek.
polyfrázia (chorobná výrečnosť, mnohovravnosť, uvravenosť, rečnosť) gréc. lek.
rétorizmus gréc. kniž.
rétorstvo (záľuba v rečnení, rečníckych obratoch a prostriedkoch, výrečnosť) gréc. aj pejor.
rabulistika (prekrucovanie práva, pravdy, tárajstvo, táračstvo, utáranosť, veľavravnosť, mnohovravnosť) lat.-nem. zastar. pejor.
verbalizmus (zdôrazňovanie výrazovej stránky prejavu, prílišný dôraz na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, mnohovravnosť, slovičkárenie, prázdne reči) lat. porovnaj výrečnosť

mnohovravnosť

polyfrázia (chorobná výrečnosť, uvravenosť, rečnosť) gréc. lek.
logorea (chorobná táravosť, uvravenosť) gréc. lek.
rabulistika (prekrucovanie práva, pravdy, táravosť, tárajstvo, táračstvo, utáranosť, veľavravnosť) lat.-nem. zastar. pejor.
verbalizmus (zdôrazňovanie výrazovej stránky prejavu, prílišný dôraz na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, slovičkárenie, prázdne reči) lat.

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

prejav

prejav 2 (verejná reč)
speech /spíč/ angl. lingv.
expozé (úradný al. polit. výklad, vyhlásenie, najmä člena vlády v parlamente) franc.
tiráda (dlhá, málo obsažná, najmä pochvalná, oslavná reč) franc.
referát (prednáška o spoločenských al. vedných otázkach) lat.
koreferát (doplňujúca prednáška k tomu istému problému) lat.
solilokvium (p. jedného hovoriaceho, samovrava) lat.
monológ (p. jedného hovoriaceho, samovrava; súvislý, neprerušovaný p. jednej dram. postavy div.) gréc.
litánie (obšírny p., najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.
traktát (učený dlhý a nudný výklad) lat. aj expr.
traktácia (výklad) lat. kniž.
manifest (významný ústny al. písomný p.) lat.
adresa (písomný verejný slávnostný p. vyjadrujúci vďaku, blahoželanie) franc.
patetickosť (nadšený p., vzletné podanie umeleckého diela) gréc.
zós (prázdna, bezobsažná reč) franc.-nem. pren. slang.
polemika (útočná reč al. článok, názorový, útočne vyhrotený spor, ostrá výmena názorov) gréc.
filipika (prudká bojovná verejná reč) vl. m.
haranga (vyzývavá, útočná, štvavá reč) franc. zastar. kniž.
enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.
panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chváloreč) gréc. kniž.
parenéza (nabádavá, povzbudzujúca reč v antike) gréc. lit.
laudatio /-dáci-/
laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.
alokúcia (krátky verejný slávnostný p.) lat. kniž.
orácia (slávnostná dlhá reč) lat. expr. zastar.
intráda (slávnostná, oslavná, pochlebovačná reč) tal. expr. pren.
polemika (útočne vyhrotený názorový spor, ostrá výmena názorov, útočná reč) gréc.
invektíva (ústny al. písomný útok, výpad, napadnutie, útočná reč, urážka) lat.
elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v p., odbočenie, vsuvka) lat.
nekrológ (p. hodnotiaci život a dielo zomretého) gréc.
epitaf (antická pohrebná reč nad padlými) gréc. lit.
valedikcia (pohrebná rozlúčková reč) lat. zastar.
oratio pro domo /-ráci- dó-/ (reč vo vlastnom záujme) kniž. a odb.
plaidoyer /plédoajé/ (reč obhajcu al. žalobcu pred súdom) franc. kniž.
homília (časť omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe, kázeň) lat. cirk.
logos (slovo božie, božstvo Kristovo) gréc. náb.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.
alokúcia (p. pápeža ku kardinálom) lat. cirk.
glossolalia (extatický moditebný p. v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.
text (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený; slovný poklad piesne hud.) lat.
komunikát (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený) lat.
libreto (slovný podklad pre iné umelecké, najmä hud. dielo, výstavu) tal.
litera (doslovné znenie) lat. kniž. l. zákona
kontext (súvislý text) lat.
replika (text účastníka rozhovoru, odpoveď na predchádzajúci prehovor) lat.
originál (pôvodné znenie, vyhotovenie, prvopis) lat.
diktát (text predriekaný, predčítaný na písanie) lat.
inzercia (text listiny vpísaný do nasledujúcej listiny, kt. túto listinu potvrdzuje al. overuje) lat. hist. dipl.
matrica (text určený na kopírovanie) franc.-nem.
archetyp (najstaršie nedochované, ale predpokladané znenie, pôvodina) gréc. odb.
vulgáta (najrozšírenejšie znenie, najbežnejšie dosiahnuteľný text) lat. lingv.
legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod., vysvetlivky) lat.
titulus (legenda k obrazu v ranom stredoveku) lat. výtv.
titulok (text na filme obsahujúci preložené dialógy a pod.) lat. najmä plur.
kryptogram (text so skrytým údajom tvoreným niektorými písmenami) gréc.
formula (ustálené al. predpísané znenie, napr. zdvorilostné) lat. práv.
pardon franc. hovor.
sori (formula na požiadanie o prepáčenie, ospravedlnenie, dovolenie, prepáčte, s dovolením, ľutujem) angl. slang.
hókuspókus lat.-angl.
šanžé pasé (kúzelnícka formula, zariekavanie, čáry-máry) franc.