Výsledky vyhľadávania

štát

štát lat.
res publica /rés públika/ lat.
impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.
monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.
cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.
republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.
vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.
totalizmus lat. polit.
totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.
absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.
erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.
offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.
état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.
polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.
politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.
civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.
imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.
Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.
Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.
džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.
Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.
Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.
uncle Sam /ankl/
strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.
Dixie /dixi/
dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.
frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.
anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.
domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.
Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., <i>dedičstvo svätého Petra</i>) lat. hist.
l’état c’est moi /leta se moa/ (<i>š. som ja</i>, výrok Ľudovíta XIV.) franc.

jednota

jednota 2 (harmonické spojenie, súlad)
unitas lat. kniž.
unanimita (j. názorov, jednomyseľnosť, svornosť) lat. kniž.
totalizmus lat. polit.
totáč (násilím zavedená a udržovaná j. štátu) lat. slang.
kalokagatia (súlad telesných a duševných hodnôt, vnútorného a vonkajšieho, telesnej krásy a duševného dobra v starom Grécku) gréc.
paideia /pajdeja/
paidea /paj-/ (j. telesnej a duševnej výchovy v starom Grécku) gréc. porovnaj zhoda

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4