Výsledky vyhľadávania

tón

tón 2 pozri odtieň

tón

tón 1 (pravidelne sa opakujúci zvuk určitej výšky) gréc.
forte (silný, hlasný t.) tal. hud.
formant (t. tvoriaci zvukový základ hlásky) lat. lingv.
flažolet (alikvotný t. sláčikových a niektorých strunových nástrojov vytváraný osobitným spôsobom hry) franc. hud.
trilok (chvejivý, trasľavý t., spev, chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov) tal.
tremolo (nežiaduce chvenie tónu, chvejúci sa zvuk pri speve) tal. hud.
finála (záverečný t. nápevu v starých tóninách) lat. hud.

interval

interval lat.
interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

vzdialenosť

vzdialenosť
dištancia lat.
dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

farba

farba 3 (zvukové zafarbenie) nem.
tón gréc.
tónina (zafarbenie, odtieň, f. hlasu, reči) gréc.-tal. kniž.
timbre /tembr/ (zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky) gréc.-franc. kniž. a odb.
kolor (farebnosť, farebný tón) lat. kniž.
sound /saund/ (f. zvuku, osobitý zvukový ráz príznačný pre určitého hudobníka al. súbor) angl. hud.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

zvuk

zvuk
phono- /fo-/
fono-
-phonia /fó-/
-fónia gréc. v zlož. sl.
audio- lat. v zlož. sl.
-fón (hlas) gréc. v zlož. sl.
tón (pravidelne sa opakujúci z. určitej výšky) gréc.
trilok (chvejivý, trasľavý z., tón, spev vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov) tal.
tremolo (chvejúci sa z. pri speve, nežiaduce chvenie tónu) tal. hud.
forte (silný, hlasný z.) tal.
fortissimo (veľmi silný, hlasný z.) tal. hud.
piano (slabý, tichý z.) tal. hud.
pianissimo (veľmi slabý, tichý z.) tal.
aspirácia (z. vznikajúci v závere vyslovenia záverových spoluhlások, prídych) lat. lingv. fon.
monofónia
mono (jednokanálový záznam z. prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.
stereofónia
stereo (dvojkanálový záznam z. prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.
kvadofónia (štvorkanálový záznam z. prostriedkami oznamovacej techniky) lat.+gréc. porovnaj tón 1hlas 1

správanie

správanie
móres
móresy lat. hovor. expr.
manier (najmä plur. maniere)
maniera (spôsob správania, spôsoby, zvyklosti, obyčaje) franc.
alúra (zvyk, spôsob, mrav) franc. zastar.
habituácia (návykové s., vytváranie, vznik návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.
takt
taktnosť (vybrané jemné ohľaduplné spoločenské s., ohľaduplnosť, šetrnosť, pozornosť, slušnosť, jemnosť, jemnocit, útlocit) franc.
bontón franc.
tón (dobré, správne, príjemné spoločenské s.) gréc. porovnaj slušnosť
aristokratizmus
aristokratickosť (vyberané, ušľachtilé, jemné, vznešené s., vyberanosť, ušľachtilosť, jemnosť, vznešenosť) gréc. kniž.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné, mierne s. a konanie na dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
indignita (nedôstojné s.) lat. kniž.
lavírovanie (vyhýbavé, opatrné, váhavé, vykrúcanie, kľučkovanie s.) hol.-nem. pren. hovor.
nonkonformita (s., kt. je v rozpore so všeobecne uznávanými sociálnymi normami a cieľmi danej skupiny al. spoločnosti) lat.
koketovanie
koketnosť
koketéria (nápadné s. s cieľom vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
manifestácia (prejavenie názoru a pod.) lat.
demonštrácia (verejný hromadný prejav postoja, požiadaviek) lat.
exhibícia
exhibicionizmus (nápadné s. snažiace sa vzbudiť pozornosť, upútať záujem) lat.
komédia (nápadné, nedôstojné, nevážne, neúprimné, falošné s.) gréc.
fraška (smiešne, nedôstojné, nezmyselné s.) tal. expr.
teatrálnosť (strojenosť, neprirodzenosť, nápadnosť, výstrednosť) gréc.-lat. kniž.
rafinovanosť (prehnaná vyumelkovanosť, strojenosť) franc.
preciozita (strojenosť, neprirodzenosť, vyumelkovanosť, prehnane strojená dokonalosť v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
frajerina
frajerčina (nápadné, vyzývavé s.) nem. hovor. expr.
arogancia
arogantnosť (povýšené, naduté, bezočivé s.) lat.
provokácia (vyzývavé, dráždiace s., štvanie, podpichovanie) lat.
póza (strojené s., strojenosť, pretvárka) franc.
pozérstvo (strojenosť, neprirodzenosť, predstieranie iných, vyšších záujmov a pod.) franc.
afekt
afektácia
afektovanosť (strojenosť, neprirodzenosť, prepiatosť) lat.
faul (nedovolené, surové s., priestupok) angl. pren.
delikt (protiprávne konanie al. konanie proti mravnosti, previnenie, priestupok, prečin, trestný čin) lat. práv.
perfidita
perfídnosť (podlé, ničomné s., hanebnosť, vierolomnosť, bezcharakternosť, zradnosť, zrada, zapredanosť) lat. kniž.
lotrovstvo
lotrovina lat.-nem. expr. pejor.
gaunerstvo hebr.-nem. hovor. expr.
švajneraj (ničomnosť, darebáctvo) nem. hovor. pejor.
extravagancia (výstredné s., výstredný čin, výstrednosť) lat. + franc.
extrém (krajnosť, prepiatosť, výstrednosť, výstrelok) lat.
excentricita
excentrickosť
exkluzívnosť
exkluzivita (prepiatosť, nápadnosť, výstrednosť) lat.
chuligánstvo (výtržnosť, výtržníctvo) angl. vl. m.-rus.
incident (nečakaná nepríjemná príhoda, výtržnosť) lat.
exces (výstrelok, vybočenie z medzí, výstrednosť, výtržnosť) lat.
agresivita
agresívnosť (útočné, výbojné s.) lat.
hystéria gréc.
hysák (s. pripomínajúce duševnú chorobu, prejavujúce sa podráždenosťou, popudlivosťou, nepríčetnosťou) gréc. slang.
feminizmus (postoje a prejavy príznačné pre ženy) lat. psych.
infantilizmus
infantilnosť (detinské s., citová a vôľová nevyspelosť) lat. lek.
puerilizmus (chorobné detinské s. u dospelých osôb) lat. lek. porovnaj konanie 1

ráz

ráz
charakter gréc.
štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.
typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.
akcent (odtienok, nádych) lat.
tón gréc.
tónina gréc.-tal. kniž.
tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.
timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.
nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.
tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.
valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.
sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.
kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.
punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.
profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.
modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.
impresia lat. výtv. lit.
línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.
melodickosť
melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.
mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.
spiritualita
spiritualizmus
spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.
lyrickosť
lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.
baladickosť
baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.
oficialita
oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.
orientalizmus
orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.
feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.
maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.
moderna (novodobý, novoveký r.) franc.
inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

odtieň

odtieň
tón gréc.
tónina gréc.-tal. kniž.
tónovanie (o. farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.
viráž (fotografické tónovanie) franc.
timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.
valér (o. tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.
akcent (odtienok, nádych, ráz) lat.
nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtienok) franc. kniž.
finesa (jemná a dôvtipná podorobnosť, jemný odtienok) franc. kniž.
konotácia (citový, štylistický al. významový o. doplňujúci základný význam slova, sprievodný príznak) lat. lingv.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)
signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.
litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.
letter (písmeno) angl. polygr.
graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.
index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
stenéma
steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.
hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.
digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.
digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.
trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno
cifra (číslica) arab.-nem.
alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.
kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.
kustoda
kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.
vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, <i>tu sú levy</i>) lat.
triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.
stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.
signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.
šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.
parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.
tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.
symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.
signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.
piktograf
piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.
ideogram
ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.
logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.
brand (obchodná značka) angl.
trademark
trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.
woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.
made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, <i>vyrobené v</i>) angl.
tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.
stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.
míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.
ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.
invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.
fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, <i>vytvoril, vyhotovil</i>) lat. výtv.
excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.
kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.
signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.
exlibris
ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.
supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.
signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, <i>high fidelity</i>) angl. skr.
dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.
méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.
nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y
segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.
neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.
repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.
tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.
ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.
akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.
colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.
ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.
kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.
adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.
emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.
smiley /smajli/
smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 21. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.