maniera
(obyčajne v plur. maniery, spôsob správania sa, spôsoby, zvyklosti, obyčaje)
franc.
alúra
(obyčajne v plur. alúry, správanie, zvyk, mrav)
franc.zastar.
tradícia
(súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, obyčaj)
lat.
porovnaj
správaniezvyk
spôsob
spôsob1
(postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus
(s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.)
lat.tech.
režim
(s. fungovania, usporiadania niečoho)
franc.
systém
(s. usporiadania určitého celku)
gréc.
porovnaj
sústava
šablóna
(ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce)
hol.-nem.pejor.
štýl
(s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh)
lat.
porovnaj
rázsloh 1sloh 2
hapax legomenon
(slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz)
gréc.lingv.
pozitív
(prvý stupeň prídavných mien a prísloviek)
lat.lingv.
komparatív
(druhý stupeň prídavných mien a prísloviek)
lat.lingv.
superlatív
(tretí stupeň prídavných mien a prísloviek)
lat.lingv.
elatív
(stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý)
lat.lingv.
infinitív
(neurčitý t. slovesa, neurčitok)
lat.lingv.
particípium
(neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie)
lat.lingv.
supínum
(neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel)
lat.lingv.
transgresív
/tranz-/
(t. slovesa, prechodník)
lat.lingv.
gerundium
(slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa)
lat.lingv.
konvencia
(zvyklosť, ustálený spôsob konania, správania)
lat.
tradícia
(súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, obyčaj)
lat.
sororát
(z., podľa kt. muž po úmrtí ženy dostane ako náhradu jej mladšiu sestru)
lat.etnogr.
levirát
(z. v rodovej spoločnosti, podľa kt. sa vdova stáva manželkou brata zomretého manžela)
lat.hist.
endogamia
(spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len v rámci vlastnej skupiny, kmeňa a pod., maželstvo v rámci skupiny)
gréc. etnogr.
exogramia
(spoločenské pravidlo, podľa kt. je uzatváranie manželstva dovolené len s členmi iných skupín, rodov, kmeňov a pod.)
gréc. etnogr.
pobratimstvo
(patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými mužmi na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov)
srb.
posestrimstvo
(patriarchálna obyčaj vytvárania vzťahu medzi pokrvne nepríbuznými ženami al. medzi ženou a mužom na spôsob príbuzenstva, u južných Slovanov)
srb.
fotoautotrofia
(spôsob v. organizmov schopných prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia)
gréc.biol.
autotrofia
(spôsob v. zelených rastlín založený na schopnosti vytvárať zložky tela z minerálnych látok využitím energie slnečného žiarenia al. oxidácie organických látok)
gréc.biol.
abstrahovanie
(p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie)
lat.
generalizácia
(metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie)
lat.-franc.kniž.
redukcionizmus
(metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie)
lat.filoz.
heuristika
(metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov)
gréc.
synkríza
(metóda poznania sveta u Komenského)
gréc.filoz.
štrukturalizmus
(vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku)
lat.