Výsledky vyhľadávania

sloh

sloh 2 (spôsob výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh)
štýl lat.
gongorizmus špan. vl. m.
kulteranizmus (špan. neprirodzený, vyumelkovaný, zložitý, ťažko zrozumiteľný básnický s.) lat.-špan. lit.
konceptizmus (špan. barokový s. zoložený na ostrovtipe, hre pojmov, aforizmoch, próze, 1. polovica 17. st.) lat. lit. porovnaj smer 1

sloh

sloh 1 (spôsob výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer)
štýl lat.
dórsky s. (gréc. stĺpový s. s jednoduchou nezdobenou hlavicou a bez pätky) vl. m.
iónsky s. /jó-/ (gréc. stĺpový s. so závitovou hlavicou) vl. m.
korintský s. (gréc. stĺpový s. s bohato zdobenou hlavicou) vl. m.
románsky s. (európsky umelecký s. s nelomenými oblúkmi, krížovou klenbou, 11. až 13. st.) vl. m.
gotický s. (európsky umelecký s. s lomenými oblúkmi, rebrovou klenbou, 12. až 15. st.) germ.
tudorovský s. (angl. neskorogotický s.) vl. m. archit.
renesancia (s. obdobia európskeho kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
plateresco /-sko/
platereskný s. (špan. renesančný s. s bohatou trojrozmernou výzdobou) špan. archit.
manierizmus (s. medzi vrcholnou renesanciou a barokom, v maliarstve, sochárstve a literatúre) franc.
barok (európsky umelecký s., 17. a 18. st.) port. tal.
preciozita (vyumelkovaný umelecký s. v parížskych salónoch, 17. st.) lat.-franc. kniž.
rokoko (európsky umelecký, 2. polovica 18. st.) franc.
chippendale /čipendejl/ (angl. nábytkársky, 18. st.) vl. m.
klasicizmus (umelecký s. nadväzujúci a rozvíjajúci antické umenie, 17. – 19. st.) lat. výtv. archit. lit. hud. div.
empír (výtv. s., 1. tretina 19.st., za Napoleona I.) franc.
biedermeier /bídermajer/ (meštiansky európsky umelecký s., 1. polovica 19. st.) nem.
secesia (s. na prelome 19. a 20. st.) lat.
jugendstil (secesia v Nemecku a Rakúsku) nem.
art nouveau /nuvó/ (secesia vo Francúzsku) franc. výtv.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
art deco /-ko/ (európsky umelecký, 20. roky 20. st.) franc. výtv.
rinpa (poetický a dekoratívny s. jap. maliarstva) jap. výtv. porovnaj smer 1hudba

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. skoku pozri skok
slovesné spôsoby
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

báseň

poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.
poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.
poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.
epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.
rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.
balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.
monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.
sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.
rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.
rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.
epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.
romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.
madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.
ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.
rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.
triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.
melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.
epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.
epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.
genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.
expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.
palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.
paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.
limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.
hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.
pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.
žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.
nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.
epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.
plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.
silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.
sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.
epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.
anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.
georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)
rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.
idyla gréc.-franc.
selanka poľ. lit.
bukolika gréc.
ekloga gréc.
pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.
dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.
siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.
gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.
sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.
minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.
sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.
rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.
makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.
rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.
ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.
kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.
kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit
jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.
tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.
haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.
pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.
parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.
telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.
ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.
typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

ráz

charakter gréc.
štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.
typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.
akcent (odtienok, nádych) lat.
tón gréc.
tónina gréc.-tal. kniž.
tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.
timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.
nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.
tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.
valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.
sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.
kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.
punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.
profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.
modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.
impresia lat. výtv. lit.
línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.
situácia lat.
atmosféra gréc.
klíma gréc.
genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.
melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.
mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.
spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.
lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.
baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.
oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.
orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.
feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.
maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.
moderna (novodobý, novoveký r.) franc.
inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

sloha

sloha sanskrit
strofa gréc.
verš (skupina veršov spätých rytmom, rýmom a zvyčajne aj obsahom) lat. hovor.
distichon (dvojveršová s., dvojveršie) gréc.
tristichon (trojveršová s., trojveršie) gréc. lit.
trikolon gréc. lit.
terceto (trojveršová s. v znelke, trojveršie) tal. lit.
tetrastichon gréc. lit.
kvartet (štvorveršová s.) tal.
sextet (šesťveršová s.) lat.-tal. bás.
oktastich gréc. lit.
oktáva (osemveršová s.) lat. lit.
rispet (štvorveršová lyrická báseň so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.
ritornel (krátka trojveršová báseň vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal. lit.
rondel (lyrická báseň s 12 až 16 veršami v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci 2. a 3. slohy) franc. lit.
rondeau /-dó/ (lyrická báseň s 8 až 15 veršami v dvoch al. troch slohách, prvý verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.
sestína (lyrická báseň provensálskeho pôvodu so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
sonet (lyrická báseň s dvomi štyrveršiami a dvomi trojveršiami, znelka) tal. lit.
tercína (trojveršová jambická s. s obkročmým rýmom) tal. lit.
madrigal (krátka lyrická žartovná báseň, neskôr milostná, s 5 až 12 veršami, od 14. st.) tal. lit.
triolet (lyrická báseň s duchaplným obsahom, s 8 až 12 veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.
stanca (tal. renesančná osemveršová s.) tal. lit.
siciliána (osemveršová s. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.
tiráda (skupina veršov spojených asonanciou v starofranc. epose) franc. lit.
tornáda (záverečná s. s pointou, zhrnutím, v provensálskych básňach) špan. lit.
silva (špan. báseň s jedenásť a sedemslabičnými veršami so striedavým rýmom) lat. lit.
haiku (jap. trojveršová báseň so záväzným počtom slabík, 5-7-5) jap. lit.
tanka (základná forma jap. poézie s 31 slabikami v 5 veršoch) jap. lit.
pantun (s. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom, v malaj. ľudovej poézii) malaj. lit.
ghazal (krátka lyrická orient. báseň, najmä ľúbostná, 5 – 15 dvojverší) arab.
rubáí (perz. štvorveršová s.) arab. lit.
bejt (združene rýmovaná dvojveršová orient. s.) arab. lit. porovnaj báseňverš