Výsledky vyhľadávania

sila

sila 1 (zdroj, príčina pohybu)
energia (s. schopná vykonávať prácu, miera rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu) gréc. fyz.
anergia (časť energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (časť energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
dynamo- (energia) gréc. v zlož. sl.
trakcia (ťažná s., pohon na dopravu, ťahanie dopravných prostriedkov bez vlastného pohonu) lat. dopr.
intenzia (napätie) lat. lek.
reakcia (s. vznikajúca ako odpoveď na pôsobenie inej sily) lat. fyz.
impakcia (nárazová s.) lat. odb.
gravitácia (príťažlivosť, príťažlivá sila) lat. fyz.
adhézia
adhéznosť
adhezívnosť lat. fyz.
adherencia
adherentnosť (príťažlivá s. medzi látkami, predmetmi, priľnavosť) lat. odb. a kniž.
kohézia (pôsobenie príťažlivých síl) lat.
repulzia (odpudivá s., odpudivosť) lat. fyz.
impedancia (odpor sústavy proti uvedeniu do kmitavého pohybu) lat. lek.
frikcia (s. pôsobiaca proti pohybu telesa, kt. je v dotyku s iným telesom, odpor, trenie) lat. fyz.
viskozita (odpor medzi časticami tekutiny pri prúdení, vnútorné trenie tekutín, väzkosť) lat. fyz.
tono-
-tonia (napätie, tlak) gréc. v zlož. sl.
horse power /horspaur/ (konská s., kôň, staršia jednotka výkonu) angl. fyz.

sila

sila 3 (veľká miera účinnosti)
intenzita (stupeň s., mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
robustnosť (mohutnosť) lat. porovnaj účinnosťveľkosť 2

sila

sila 4 pozri pracovník

sila

sila 2 (schopnosť k nejakej činnosti, výkonu)
energia gréc.
potencia lat. kniž. a odb.
motor (hybná, hnacia s., vzpruha) lat. pren.
elán (životný rozmach, životná energia) franc.
drive /drajv/ (základná motivujúca s. organizmu, pud) angl.
vitalita
vitálnosť (životná s., životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
vehemencia
vehementnosť lat. kniž.
razancia
razantnosť franc. kniž.
rezolútnosť (ráznosť, rozhodnosť, prudkosť, priebojnosť, zápal) lat.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť) gréc.
sténia (telesná s., sviežosť, činorodosť) gréc. kniž.
virilita
virilnosť (mužská s., mužnosť, mužskosť, mužstvo) lat. kniž.
element (prírodná s., živel) lat.
vigor lat. biol.
vis vitalis /-tá-/ lat. kniž.
archeus (životná s.) gréc. filoz.
entelechia (s. živej prírody, účelnosť, tvorivosť, vo vitalizme) gréc. filoz.
ód (zdanlivá s. niektorých osôb, vyžarovanie) hebr. kniž.
manitou /-tu/ (zázračná tajomná s. u severeamer. Indiánov) indián.
démon
daimón (s. al. bytosť, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc.
reiki (vesmírna energia, kt. zosúlaďuje človeka a prostredie) ?
forza /-ca/ (dôraz) tal. hud. porovnaj činorodosťmoc 1

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

napätie

napätie 3 (veličina)
intenzia (sila) lat. lek.
tonus (trvalý stupeň napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
tono-
-tonia (tlak, sila) gréc. v zlož. sl.

tlak

tlak 1 (pôsobiaca sila)
mano- gréc. v zlož. sl.
osmo- gréc. v zlož. sl.
piezo- gréc. v zlož. sl.
tono-
-tonia (sila, napätie) gréc. v zlož. sl.
baro- (tiaž) gréc. v zlož. sl.
tigmo- (dotyk, náraz) gréc. v zlož. sl.
tenzia lat. odb.
-tenzia (vnútorný t.) lat. v zlož. sl.
preš (tlačenica) lat.-nem. hovor.
stres (orientovaný t. v zemskej kôre) angl. geol.
turgor (vnútorný t. v živej bunke) lat. biol. bot.
hypotenzia gréc. + lat.
hypotónia (zníženie krvného t.) gréc. lek.
hypertenzia gréc. + lat.
hypertónia (zvýšenie krvného t.) gréc. lek.

veľkosť

veľkosť 2 (sila, veľká miera)
robustnosť (mohutnosť, sila) lat.
grandióznosť lat.
monumentalita
monumentálnosť (mohutnosť, veľkoleposť) lat. kniž.
titanstvo (mimoriadna, nadľudská v.) gréc. vl. m. kniž.
-megália (nadmerná v.) gréc. v zlož. sl. porovnaj sila 3

činorodosť

činorodosť
aktivita
aktívnosť
aktivizmus lat.
iniciatíva
iniciatívnosť (podnikavosť) lat.
kreativita
kreatívnosť (tvorivosť, nápaditosť) lat.
agilita
agilnosť (horlivá činnosť, horlivosť, čulosť) lat.
sténia (telesná sila, sviežosť) gréc. kniž.
energia (schopnosť podávať telesný al. duševný výkon, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc.
potencia (pracovná al. umelecká č., výkonnosť, zdatnosť) lat. porovnaj nadšenie

trenie

trenie 1 (sila brániaca pohybu)
frikcia (sila pôsobiaca proti pohybu telesa, kt. je v dotyku s iným telesom, odpor, trenie) lat. fyz.
viskozita (odpor medzi časticami tekutiny pri prúdení, vnútorné trenie tekutín, väzkosť) lat. fyz.

odpor

odpor 3 (činnosť, sila proti inej činnosti, sile)
disent (nesúhlasný postoj k vládnemu, najmä totalitnému režimu) lat. polit.
rezistencia (prejav nesúhlasu, odporu) lat.
antiklerikalizmus (o. proti využitiu náboženstva na polit. ciele, o. proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
antifašizmus (o. proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
antikomunizmus (o. proti komunizmu) gréc. + lat.
antimilitarizmus (o. proti politike zbrojenia, prípravy na vojnu) gréc. + lat.
satjágraha (nenásilný o. v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.
reakcia lat.
reakcionárstvo (o. proti pokroku, spiatočníctvo, úsilie o obnovu starých pomerov) lat.-franc.
frikcia (sila pôsobiaca proti pohybu telesa, kt. je v dotyku s iným telesom, trenie) lat. fyz.
viskozita (o. medzi časticami tekutiny pri prúdení, vnútorné trenie tekutín, väzkosť) lat. fyz.
rezistancia (elektrický o. kladený obvodom pri priechode jednosmerého prúdu) lat. fyz. eltech.
impedancia (elektrický o. kladený obvodom pri priechode striedavého prúdu) lat. fyz. eltech.
šunt (bočný o., bočník) angl. eltech.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 45. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.