Výsledky vyhľadávania

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.

postava

postava 1 (podoba (ľudského) tela, telo, jeho rozmery)
figúrka lat.
atletický typ (typ človeka s dobre vyvinutou p., kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.
pyknický typ gréc. fyziol.
eurysomný typ gréc. antrop.
brachymorfný typ gréc. antrop.
laterálny typ (typ človeka s krátkymi končatinami, silnou p., kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.
astenik gréc. lek.
astenický typ gréc. lek. fyziol.
dolichomorfný typ gréc. lek. antrop.
leptozómny typ gréc. lek.
lineárny typ (typ človeka so štíhlou p., dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.
hyperstenik (typ človeka s územčistou p. a širokými kosťami) gréc. odb.
makrosómia (obrovitá p., obrovitý telesný vzrast, obrovitosť) gréc. lek.
atlas vl. m. archit.
telamón (svalnatá mužská p. vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť
p. malého nahého dieťaťa ako motív vo výtv. umení
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť

zostava

štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.
komplet (súbor, súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
garnitúra franc.
set (súbor predmetov tvoriacich určitý celok, súprava) angl.
figurácia (zoskupenie, zostavenie) lat.
konštrukcia (zloženie, zostrojenie, zostavenie, navrhnutie a zhotovenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.
kombinácia (z. rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
figúra (obrazec, vzorec) lat.
batéria (z. rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu; z. na určitú činnosť, napr. vodovodných ventilov na reguláciu al. miešanie vody) franc.
tabuľka lat.
tabela (z., prehľadné usporiadanie určitých údajov, prehľadne usporiadaný súpis, zoznam) lat. odb. a zast.

súprava

odevníctvo

konfekcia (hromadná výroba odevov) franc.

výroba

výroba 1 (vyrábanie; odvetvie zamerané na vyrábanie)
produkcia lat.
fabrikácia (v. vo veľkom množstve) lat. zastar.
industria (priemyselná v., priemysel) lat. zastar.
manufaktúra (ručná v. vo veľkom založená na deľbe práce a remeselnej technike) lat. ekon.
metalurgia (odvetvie v. zaoberajúce sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutníctvo) gréc.
petrochémia (odvetvie v. zaoberajúce sa využitím ropy, uhlia a zemného plynu) gréc.
energetika (priemyselné odvetvie zaoberajúce sa v. a využívaním rôznych druhov energie) gréc.
prefabrikácia (hromadná v. stavebných dielcov) lat. stav.
polygrafia (odvetvie v. zaoberajúce sa reprodukovaním a rozmnožovaním písaných al. kreslených predlôh tlačou, tlačiarenský priemysel, tlačiarstvo) gréc.
optika (odvetvie zaoberajúce sa v. zariadení využívajúcich svetelné javy, upravujúcich prechod svetla) gréc.
konfekcia (hromadná v. odevov, odevníctvo) franc.
serikultúra (v. prírodného hodvábu a pestovanie priadky morušovej, hodvábnictvo) gréc. + lat.
mincovníctvo (v. kovových peniazov a pod.) lat.-nem.
film angl.
kinematografia (v. filmov) gréc.
koprodukcia (spoločná, združená v., najmä filmu) lat.
toreutika (v. predmetov spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou) gréc.

obchod

obchod 2 (predajňa)
kšeft hovor. zastar. al expr.
shop /šop/ angl. slang.
market angl. slang.
store /stór/ angl. slang.
kiosk (pouličná predajňa, stánok) tur.
krám (o. al. stánok s drobným tovarom) nem. hovor. pejor.
konzum (o. nákupného a spotrebného družstva) lat. hovor. zastar.
koloniál (o. s potravinárskym, najmä koloniálnym tovarom)
kantína (menšia predajňa potravín a nápojov na pracovisku al. v kasárňach) tal.-franc.
arma (o. s potravinami a drobnými predmetmi v kasárňach, voj. bufet) špan. voj. slang.
bufet (o. s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) franc.
gastronóm (o. s potravinárskym tovarom, labužníctvo) gréc.-franc.-rus.
bodega (o. s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
vinotéka (p. kvalitných vín) lat. + gréc.
trafika arab.-nem.
abalda (o. s tabakovými výrobkami, časopismi a pod.) tal. zastar.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký o.) angl.
shopping centrum /šop-/ (nákupné stredisko) angl.
shopping park /šop-/ (nákupný areál) angl.
shopping mall /šop- -mel/ (luxusné obchodné stredisko) angl.
antikvariát (o. s použitými, staršími knihami, grafikou) lat.
music shop /mjúzik šop/ (o. so zvukovými, hud. nahrávkami, nosičmi) angl.
pet shop /šop/
petshop /-šop/ (o. s domácimi zvieratami) angl.
drogéria (o. s čistiacimi, kozmetickými, zdravotníckymi a inými prostriedkami) franc.
galantéria (o. s drobným ozdobným tovarom) franc.
parfuméria /-u/ü-/ (o. s voňavkami a kozmetickými prípravkami) franc.
boutique /butik/
butik (predajňa módnych odevov vysokej kvality) franc.
modistvo (o. s dámskymi klobúkmi, klobučníctvo) franc.
tuzex (predajňa bývalého podniku zahraničného obchodu) um. zastar.
free-shop /fríšop/ (predajňa tovaru bez cla) angl. obch.
bazár (o. so starším, chybným al. použitým tovarom) perz.
partiovka (o. s podradným, chybným tovarom so zníženou cenou) lat. hovor.
secondhand /-kond he-/ angl.
sekáč (o. s použitým al. poškodeným tovarom, najmä odevmi) angl. hovor.
sexshop /-šop/ (o. s tovarom určeným na uspokojenie pohlavného pudu) angl.
distribúcia (obchodná sieť, obchody) lat.
duty-free /djúti frí/ (o., predajňa bez cla) angl. porovnaj podnik 2

bábka

figúrka (postava, podoba ľudského tela, ľudské telo, jeho rozmery) lat.
pajác (bábika, panák, panáčik, postava so smiešnym výzorom) tal.
pimperľa (trojrozmerná b.) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajanga (b. vodená na poličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná b. ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
burattino (b. s členenými končatinami) tal.
gašparko (smiešna postava, b. v bábkovom divadle) vl. m.
guignol /giňol/ (maňuška) franc.
kokko (figúrka stvárňujúca nadprirodzenú bytosť so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
figurína (umelo zhotovená ľudská postava, b. do výkladu a pod.) lat.
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.

prámik

prámik nem.
pozament (stuha, šnúrka) franc.
lacetka (prepletaná stuha na zdobenie odevov a pod.) lat.-franc.
pikotka (vzorovaný prepletaný plochý p. na ozdobu odevu) franc. text. porovnaj stuha

riad

servis (náčinie na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava) franc. porovnaj náčinie

stuha

mašľa nem. hovor.
pantľa nem. hovor.
galún ? hovor. zastar.
šujtáška (farebná úzka ozdobná s.) franc.
pozament (prámik, šnúrka) franc.
tresa (obruba, lemovka) franc. krajč.
lameta (lesklá ozdobná stužka, šnúrka) lat.-tal.
bortňa (ozdobná s.) nem. hovor. zastar.
zamatka franc.
aksamietka (s. zo zamatu) gréc. zastar.
paspulka (úzky pás látky, pruh na obrubovanie, zdobenie) franc.
lacetka (prepletaná s. na zdobenie odevov a pod., prámik) lat.-franc.
sutaška (plochá obruba s jedným al. viac žliabkami po dĺžke, ozdobná širšia lemovka, stužka) franc. text.
šerpa (širší pruh ozdobnej tkaniny okolo pásu al. ramien dámskych šiat; širší pruh tkaniny upevnenej šikmo cez prsia ako odznak hodnosti) franc.-nem.
buritáš (ohybná farebná s. používaná na starých uniformách) franc. text.
krepovka (hodvábna farebná jednoútková s. na dámskej bielizni) franc. text.
pikotka (vzorovaný prepletaný plochý prámik na ozdobu odevu) franc. text.
bando (s. na pridržiavanie baretu al. dámskeho klobúka) franc.
kravata franc.
plastrón (široká ozdobná s. neviazaná do uzla, nosená ako doplnok ku košeli, najmä pánskej, viazanka, náprsenka) franc. zastar.
trikolóra (trojfarebná s. v národných farbách) lat.-franc.
fábor (ozdobná s., najmä vejúca na máji a pod.) lat. zastar.
perizónium (s. na hrudi orlice, v heraldike) gréc. + lat.
tablička (širšia biela stužka visiaca z goliera rúcha evanjelického kňaza) lat. cirk.
acimaki (biela s., symbol jap. intelektuálov) jap.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.