Výsledky vyhľadávania

rozprávanie

narácia lat. štyl.

rétorika (rečnenie) gréc. hovor.

fabula (vymyslený príbeh, rozprávka, povesť) lat.

sága (stará severská hrdinská povesť v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

mýtus (vymyslené r. s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.

legenda (vymyslené r. o skutočnej osobe, mieste al. udalosti, povesť, výmysel) lat.

skaz

skazka (rus. ľudový rozprávačský útvar používajúci hovorovú reč) rus. lit.

latina (zveličené, často vymyslené r.) vl. m. expr.

exemplum (kratšie dejové r. uvádzajúce príkladné al. neprípustné správanie, objasňujúce morálny problém) lat. lit.

ich-forma (r. príbehu v prvej osobe jednotného čísla) nem. lit.

logo- (spôsob rozprávania, hovorenie, reč) gréc. v zlož. sl.

glosolalia

glossolalia (extatický modilitebný prejav v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.

suna

sunna (ústne odovzdávané výroky a skutky Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u sunitov) arab. náb.

achbar (ústne odovzdávané výroky a skutky Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u šiitov) arab. náb.

hadís (krátke r. o výrokoch a činoch Mohameda) arab. náb.

chua-pen (čínsky poviedkový, rozprávačský útvar, 10. – 14.st.) čín. lit. porovnaj reč 3prejav 2príbehhovorenie

povesť

povesť 2 (vymyslené rozprávanie)

sága (stará severská hrdinská p. v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

fabula (vymyslený príbeh, rozprávanie, rozprávka) lat.

legenda (rozprávanie založené na výmysloch, predpokladoch, o skutočnej osobe, mieste al. udalosti, výmysel) lat.

mýtus (vymyslené rozprávanie s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj) gréc. porovnaj báj

výmysel

fantázia gréc.

fikcia lat.

abstraktum (výtvor na základe predstavivosti, obrazotvornosti) lat. kniž. a odb.

mystifikácia (nepravdivá, vymyslená správa) gréc. + lat.

fáma (neoverená, skreslená, obyčajne nepravdivá správa, chýr, zvesť, povesť) lat. hovor.

mýtus (v. podávaný ako pravda, blud) gréc. expr.

utópia (vysnívaná neuskutočniteľná predstava o niečom dokonalom) gréc.-angl.

konštrukcia (tvrdenie bez skutkového podkladu, základu) lat.

konfabulácia (skresľovanie skutočnosti, napr. pri poruche pamäti) lat. odb.

legenda (vymyslené rozprávanie založené na výmysloch, predpokladoch, o skutočnej osobe, mieste al. udalosti, povesť) lat.

latina (zveličené, často vymyslené rozprávanie) vl. m. expr.

báj

mýtus (vymyslené rozprávanie s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, povesť) gréc.

legenda (rozprávanie založené na výmysloch, predpokladoch o skutočnej osobe, mieste al. udalosti, povesť, výmysel) lat.

sága (stará severská hrdinská povesť v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

bylina (starorus. epická pieseň o historických udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.

suna

sunna (ústne odovzdávané výroky a skutky Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, povesť, u sunitov) arab. náb.

achbar (ústne odovzdávané výroky a skutky Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, povesť, u šiitov) arab. náb.

reč

reč 3 (rozprávanie, hovorenie, spôsob rozprávania)

-arthria /artria/

-artria

-lalia

lalo-

logo-

-phasia /fázia/

-phrasia /frázia/

-frázia gréc. v zlož. sl.

logos gréc. kniž. a filoz.

oratio /-ráci-/ kniž. a odb.

dikcia (osobitý spôsob reči, vyjadrovania, vyslovovania, prejavu) lat.

verbalizmus (vyjadrovanie s prílišným dôrazom na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, mnohovravnosť, slovičkárenie, prázdne reči) lat.

lingua vulgaris /lingva/ (jednoduchá r.) lat.

idiolekt (r. charakteristická pre určitého jedinca) gréc. lingv.

kakológia (chybný spôsob reči) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla r., najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá r. zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná r.) gréc. lek.

idioglosia (zvláštna, osobitá r., najmä u detí) gréc. lek.

kofolália (r. osôb ohluchnutých až po ukončení vývoja reči) gréc.

gaskonáda franc. vl. m. kniž.

rodomontáda (vystatovačnosť, chvastúnstvo, vystatovačné reči) vl. m. zastar. kniž.

banalita franc.

topika (všedná, otrepaná, ošúchaná r.) gréc. kniž.

truizmus (často opakované tvrdenie) angl. + lat. kniž.

bombast (prázdne reči) angl.

oratio directa /-ráci- -kt-/ (priama r.) lingv.

oratio indirecta, obliqua /-ráci- -kva/ (nepriama r.) lingv.

vulgo (v ľudovej reči, ako sa vraví) lat. zastar. hovor.; porovnaj rozprávanieprejav 2porucha reči

dejový

epický gréc. lit.

naračný

naratívny lat. štyl.

fabulárny

fabulový (založený na deji, rozprávaní, výpravný, rozprávací) lat. lit.

prozaický (týkajúci sa slovesnej neveršovanej literatúry) lat.

neschopnosť

indisponovanosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.

inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.

maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.

inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.

analfabetizmus

analfabetstvo gréc.

negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.

impotencia

impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.

invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.

insolvencia

insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

bankrot tal.-nem.

krach nem. hovor.

krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.

kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.

inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.

deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.

hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.

pojmy z medicíny

afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.

abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.

akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

afágia gréc.

aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.

inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.

enuréza

anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.

anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

dyzopia gréc. zastar.

brachymetropia

hypometropia

myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.

daltonizmus vl. m.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.

astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.

aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.

agnózia (n. chápania) gréc. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. lat. lek.

insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.

afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.

rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.

pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.

gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.

impotencia

impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.

infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.

sterelita

sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.

aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.

debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.

agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

žart

anekdota (krátke rozprávanie s vtipným prekvapujúcim zakončením) gréc.

fór nem. hovor.

heft (vtip, žartovný nápad) nem. slang.

hec nem. subšt. slang.

vic nem. hovor. zastar.

fígeľ lat.-nem. hovor.

špás nem. hovor.

švanda nem. hovor.

kanada (vtip) vl. m. hovor. expr.

bonmot /bonmo/ (vtipné úslovie, porekadlo, vtip) franc.

recesia (výstredný ž.) lat. hovor.

apríl (ž. na 1. apríla) lat. porovnaj zábava 1

trieda

trieda 1 (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi)

ordo /-dó/ lat. kniž. a odb.

klasa lat. hovor.

kategória (druh javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.

subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.

formát (druh, typ programu) angl. publ.

panel (súbor osôb vybraných na sociologický výskum, kt. sa podrobujú opakovanému výskumu) lat.-hol. sociol.

séria lat.

šnúra (skupina vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

extenzia (trieda predmetov označených určitým výrazom; rozsah, význam výrazu al. pojmu) lat. lingv.

nácia (skupina ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločnosť) lat. hovor. expr.

generácia (súbor osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat.

sukrescencia (nová generácia, dorast) lat.

antecedencia (generácie, kt. v rodine predchádzajú) lat.

etnikum (skupina ľudí spojená spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, jazykom, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné spoločenstvo, národ, národnosť) gréc.

etnos (skupina ľudí spojená spoločným jazykom, územím, príp. náboženstvom, národ, národnosť, kmeň, rod) gréc.

rasa (skupina ľudí s podobnými telesnými znakmi, plemeno; skupina určitého druhu zvierat vytvorená človekom za určitých podmienok, plemeno) arab.-franc. porovnaj vrstva 2

žáner (umelecký druh) franc.

poézia (veršovaná, básnická literatúra, básnictvo) gréc.-franc.

lyrika (základný žáner, v kt. prevláda vnútorné prežívanie, vyznania, city, postoje, nálady) gréc.

epika (základný dejový, výpravný žáner založený na rozprávaní) gréc. lit.

próza (slovesná neveršovaná literatúra) lat.

beletria (krásna, umelecká literatúra, nie odborná, najmä neveršovaná) franc. lit.

dráma (základný žáner, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konaním postáv) gréc. porovnaj kniha 1dielospis 2báseňpoviedkarománrozprávkabájrozprávaniehra 1rozprava 2článok 1výpoveď 1prejav 1napodobnenina a pod.

bantam (hmotnostná kategória pästiarov, 51 – 54 kg, vzpieračov a zápasníkov) vl. m. šport.

velter (hmotnostná kategória pästiarov do 67 kg, zápasníkov do 78 kg) angl. šport.

societa (skupina jedincov toho istého druhu vytvorená na určitú dobu) lat. zool.

ekotyp (skupina jedincov určitého druhu prispôsobená určitým životným podmienkam) gréc. biol.

taxón (skupina určitých organizmov v rovnakom systémovom zaradení, druh) gréc. biol.

ekospecia (taxón určiteľný a rozoznateľný svojimi ekologickými vlastnosťami) gréc. + lat. biol.

divisio (oddelenie v sústave rastlinstva) lat. porovnaj druh 1

kniha

kniha 1 (tlačené slovesné al. obrazové dielo v samostanom zväzku)

biblio- gréc. v zlož. sl.

titul lat. polygr.

publikácia (dielo vydané tlačou) lat.

lektúra (knihy na čítanie) lat. zastar. hovor.

brožúra (neviazaná k. menšieho rozsahu) franc.

booklet /buk-/

buklet (brožúra o hud. diele al. interpretovi priložená k hudobnému nosiču) angl.

paperback /pejperbek, pejprbek/ (k. s mäkkou lepenou väzbou vreckového formátu) angl. polygr.

skriptá (rozmnožené vysokoškolské učebné texty) lat.

preprint (predbežná publikácia rozmnožená v malom počte, predbežný výtlačok) angl. polygr.

aligát

adligát (samostané tlačené al. rukopisné dielo zviazané s iným, najmä obsahovo odlišným dielom, príväzok) lat. knih.

breviár (obľúbená, dôležitá k.) lat. pren.

enchiridion (príručka, rukoväť) gréc. kniž. zastar.

kompendium (príručka obsahujúca základné poznatky vedného odboru, stručný prehľad, rukoväť) lat.

vademékum

vademecum /-mékum/ (sprievodca v určitom odbore, vrecková príručka, rukoväť) lat.

manuál (príručka obsahujúca návod, zbierku pokynov na použitie) lat.

repertórium (stručná, zhrnujúca príručka; príručka obsahujúca prehľad učebnej látky al. poznatkov z určitého odboru, na opakovanie) lat.

epitomé (príručka v určitom odbore) gréc. lit.

receptár (k. obsahujúca predpisy, návody na prípravu, pokyny, rady) lat.

bedeker (cestovná príručka, sprievodca) vl. m.

informatórium (k. podávajúca poučenie) lat. zastar.

digest (skrátené vydanie lit. diela, najmä v USA) angl.

chrestomatia (súbor vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc.

foliant (k. veľkého formátu) lat.

biblia (veľká, objemná al. významná k.) gréc. pren.

bachant gréc. hovor.

bichľa (hrubá, objemná k.) nem. slang.

konvolút (k. vzniknutá zviazaním niekoľkých nesúvisiacich jednotiek) lat. knihov.

inkunábula (k. vytlačená, vydaná do roku 1500, prvotlač) lat.

paleotyp (tlač z obdobia od 1501 do 1550) gréc. odb.

aldinka (k. s malým formátom vyrobená v Benátkach v tlačiarni Manutiovcov) vl. m. hist. polygr.

krudo (k. v nezložených hárkoch) lat. polygr.

leporelo (skladacia obrázková k. z tuhého papiera pre deti) špan.

šalabachter (stará opotrebovaná špinavá k.) maď. hovor.

šalát (roztrhaná k. s uvoľneným listami) tal. hovor. expr.

kódex (rukopisná k. v pevných doskách, na dvojlistoch papyrusu al. pergamenu) lat.

bibliofília (vzácna, umelecky vypravená k. vydaná v malom náklade) gréc.

bestseller (k. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.

prohibitum (zakázaná, nevhodná k.) lat.

libri prohibiti (zakázané knihy, pôvodne katolíckou cirkvou) lat.

almanach arab.-gréc.

annuárium (zborník lit. prác, ročenka) lat. kniž. zastar.

analektá (zborník vybraných básní, listov a pod.) gréc. lit.

pandekty gréc.-lat.

digesta (zborník výťahov zo spisov rím. právnikov vydaný 533 Justiniánom I.) lat.

efemerida (ročenka s údajmi o polohách nebeských telies v jednotlivých dňoch) gréc. astron.

archiválie (písomnosti, spisy, listiny, knihy a pod. uložené v archíve) gréc. + lat.

protokol (k. so sústavnými úradnými zápismi) gréc.

monografia (vedecké dielo podrobne rozoberajúce jeden problém, jednu otázku, jednu osobnosť) gréc.

román (veľké epické, najmä prozaické dielo so zložitým dejom, zobrazujúce život viacerých osôb vo vývoji) franc. lit.

sága (román podávajúci dejiny jedného al. viacerých rodov v niekoľkých pokoleniach) germ.

epopeja (rozsiahle románové dielo, najmä viacdielne, o hist. hrdinských činoch) gréc. lit.

pikareskný román (špan. dobrodružný román, s hlavným hrdinom z okraja spoločnosti, šibalom, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, 16. – 18. st.) špan. lit.

novela (prozaický útvar strednej veľkosti s pútavým príbehom a výrazným zakončením) tal. lit.

noveleta (krátka novela) lat. lit.

skaz (rus. rozprávačský ľudový žáner používajúci hovorovú reč, rozprávanie) rus. lit.

chua-pen (čín. poviedkový, rozprávačský žáner, 10. – 14. st.) čín. lit.

miscelanea (jednozväzková k. obsahujúca texty rôznych autorov a rozmanitého obsahu bez tesnej súvislosti) lat. lit.

kalendár lat.

annuárium (k. obsahujúca súpis dní, týždňov a mesiacov bežného roka v časovom postupe, so zábavnou prílohou) lat. kniž. zastar. porovnaj kalendár 2

anály lat. kniž.

kronika (k. podrobne opisujúca hist. udalosti v časovom slede, letopis) gréc.

album (k. s kresbami a podpismi priateľov a pod. na pamiatku, pamätník) lat.

atlas (k. so súborom zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

erbovník nem.

armoriál (k. so zobrazeniami erbov, znakov hodnosti, moci, rodov, krajín, miest a pod. a uvedením ich držiteľov, najmä rukopisná) lat.

dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

medailón (esejistický žáner o významnej osobnosti) tal.-franc.

non-fiction /-fikšn/ (žáner na rozhraní románu a reportáže, založený na faktoch) angl. lit.

utópia (k. opisujúca niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.

horor (k. vyvolávajúca pocity strachu, hrôzy) angl.

science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.

sci-fi (k. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.

fantasy (k. založená na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.

thriller /tril-/

triler (k. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.

groteska (k. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.

western (k. s dobrodružným námetom z amer. divokého západu) angl.

kovbojka (dobrodružná k. zo života a prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.

indiánka

mayovka (dobrodružná k. zo života, prostredia Indiánov) vl. m.

robinzonáda (dobrodružná k. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.

verneovka

vernovka (dobrodružná vedecko-fantastická k. od franc. spisovateľa J. Verna) vl. m.

detektívka (k. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.

krimi

kriminálka (k. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.

kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.

pornografia gréc.

porno (k. nemravne zobrazujúca pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúca z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.

nervák (napínavá, vzrušujúca k. spôsobujúca napätie, vzrušenie) lat. hovor.

herbár (k. o liečivých rastlinách) lat. zastar.

bestiár (stredoveká k. s úvahami o živote zvierat) lat.

survey /servej/ (k. so zhrnujúcimi údajmi získanými na základe informácií z terénu, časopisov, kníh o určitom, najmä sociálnom jave) angl.

Kámasútra (k. o pohlavnej rozkoši, príručka erotiky) ind.

pragensium /-genzium/ (k. o Prahe) vl. m.

Biblia

biblia (kanonizované knihy kresťanského a žid. náboženstva, Písmo sväté) gréc.

antilegomenon (k. Nového zákona, kt. prijatie bolo pôvodne sporné) gréc. náb.

targumy

targúmy (preklad Starého zákona do aramejčiny) aram.

septuaginta (preklad Starého zákona z hebrejčiny do gréčtiny) lat.

vulgáta

vulgata (preklad biblie z gréčtiny a hebrejčiny do latinčiny) lat.

hexapla (preklad biblie do šiestich jazykov) gréc. teol.

oktapla (biblia v ôsmich jazykoch) lat. náb.

polyglota (biblia vo viacerých jazykoch, kvôli porovnaniu al. porozumeniu) gréc.

kánon (súbor textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou) gréc.-lat.

katechizmus (súbor článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

homiliár (zbierka kázní cirk. otcov vo forme výkladu biblických textov) gréc.-lat. cirk.

homília gréc. cirk.

postila (k. obsahujúca výklad biblického textu prečítaného pri omši) lat. cirk.

breviár (modlitebná k. rímskokatolíckych kňazov) lat.

epištolár (cirk. k. obsahujúca čítanie z listov apoštolov k veriacim) gréc.-lat. cirk.

horológium (k. modlitieb konaných povinne v určitých hodinách) gréc.-lat. cirk.

graduál (k. obsahujúca omšové spevy) lat. cirk.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (k. náb. piesní, básní, modlitieb so smutným al. s oslavným obsahom, pôvodne starozákonných žalmov) gréc. náb. lit.

žalmy (zbierka 150 básní, chválospevy, kniha Starého zákona) gréc.-nem.

kancionál (zborník náb. piesní s notami, spevník) lat.

antifnár (zborník bohoslužobných spevov so striedaním dvoch zborov na cirk. rok) gréc. cirk. hud.

funebrál (zbierka pohrebných piesní) lat. cirk.

evanjeliár (bohoslužobná k. obsahujúca úplný text štyroch evanjelií) gréc.

evanjelistár (bohoslužobná k. obsahujúca úryvky z evanjelií čítaných pri omši) gréc. cirk.

misál (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby a čítanie používané pri omši, omšová k.) lat. cirk.

pontifikál (bohoslužobná k. obsahujúca texty pre biskupa okrem omše) lat. cirk.

lekcionár (bohoslužobná k. obsahujúca epištoly, čítanie a evanjeliá pre jednotlivé dni cirk. roku) lat. cirk.

sakramentár (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby používané pri omšiach a pri udeľovaní sviatosti, 6. – 9. st.) lat. cirk. hist.

vesperale /-rá-/ (katolícka bohoslužobná k. s nešporovými textami a notáciou) lat. cirk.

plenár (stredoveká bohoslužobná k. s textami čítanými počas omše) lat. cirk.

agenda (príručná bohoslužobná k. s modlitbami a predpismi) lat. cirk.

rituál (k. s obradovými predpismi a zvyklostí pri výkone bohoslužieb) lat. cirk.

penitenciál (k. cirk. pravidiel na stanovenie trestu za hriechy) lat. cirk.

bullárium (zbierka pápežských listín) lat. hist.

agenda (zbierka bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

mineja (bohoslužobná k. vo východných cirkvách obsahujúca spevy na všetky mesiace v roku) gréc.-rus. cirk.

euchológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

menológ

menológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej a gréckej cirkvi obsahujúca legendy o svätých na každý deň) gréc. cirk.

triód (bohoslužobná k. na veľkonočné obdobie v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

oktoich (zbierka liturgických spevov východných cirkví) gréc. hist. cirk.

damaskín (rukopisný zborník kázní a poučení, Bulharsko, 17. – 18. st.) vl. m.

legenda (lit. veršovaný al. prozaický útvar rozprávajúci o živote a skutkoch cirk. svätcov) lat. lit.

hagiografia (žáner, kt. námetom sú životné príbehy a činy svätcov, príbehy zo života, životopisy svätcov) gréc. cirk. hist.

pasionál (zbierka životopisov svätých, svätcov) lat. cirk.

prológ (zbierka krátkych životopisov svätých zostavená podľa kalendára) gréc. cirk.

synaxár (zborník legiend zo života svätých v pravoslávnej cirkvi) gréc. náb.

lucidár (stredoveká náučná príručka poučujúca o bohu a svete formou rozhovoru) lat. hist.

talmud (zbierka žid. náb. zákonov a právnych predpisov, súbor poučiek a výkladov žid. učencov) hebr. náb.

gemara (zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej časti talmudu) hebr.

mišna (zbierka ústnej tradície rabínskych výkladov tóry, súbor zásad náboženského práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

tefila (žid. modlitebná k.) hebr.

korán (základná náb. posvätná k. islamu, zbierka Mohamedových výrokov) arab.

alkorán (starší názov koránu) arab.

suna

sunna (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u sunitov) arab. náb.

achbar (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u šiitov) arab. náb.

hadís (zbierka, súbor výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

avadána (zbierka legiend z obdobia neskorého ind. budhizmu o činoch významných budhistických osobností) sanskrit hist. náb.

sútra (príručka, zbierka s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi, v brahmanizme) sanskrit lit.

manudharma (staroind. lit. pamiatka brahmanizmu) ind. lit.

purány (posvätné ind. texty hinduizmu zachytávajúce staroind. legendy, 4. – 6. st.) sanskrit

tantra (náb. texty obsahujúce učenie tantrizmu, prúdu v hunduizme, kt. vznikol spojením kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.

véda

véd (najstaršie ind. náb. a filoz. lit. pamiatky) sanskrit

sanhity (štyri zbierky hymnov, 12. – 10. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit

bráhmana

brahmana (opisy a výklady obetných obradov, 10. – 8. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit náb.

áranjaky (zbierky symbolických filoz. úvah, súčasť véd) sanskrit náb. filoz.

upanišáda (staroind. náb. filoz. knihy obsahujúce komentáre k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit

pančatantra (staroind. zbierka poučných bájok, rozprávok a príbehov) sanskrit lit.

njájasútra (traktát ind. filoz. školy, podľa kt. poznanie vedie k odstráneniu zla a utrpenia) sanskrit filoz.

šástra (staroind. príručka al. odb. spis) sanskrit hist. lit.

zendavesta (posvätné knihy starých Peržanov) perz. porovnaj dielozbierka 2slovník 1učebnica

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.

lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.

dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.

arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.

obnubilácia

nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.

sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.

delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.

delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.

enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.

dyzestéza

dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.

parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1

dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.

moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.

hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.

chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.

epilepsia gréc. lek.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.

psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.

dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia

agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.

dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.

amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.

mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.

deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.

katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.

psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.

psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.

autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.

katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.

hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.

teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.

pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.

zoantropia

zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.

logopatia (p. reči) gréc. lek.

dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.

alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.

dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.

kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.

dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.

anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.

afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.

logoneuróza

aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.

afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.

parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.

pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.

rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.

pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.

chinoanizmus /ši-/ franc. lek.

lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.

traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.

chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.

gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.

sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.

parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.

tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.

embolofrázia

embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.

emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.

mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.

interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.

palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.

parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.

dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.

heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.

heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.

dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.

bradyfázia

bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.

afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

grafománia

grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.

dromománia

poriománia gréc. lek.

ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.

echokinéza

echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.

echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.

echolália

echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.

echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.

herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.

kreténizmus

kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.

hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. + lat. lek.

insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.

hypnobatia gréc. odb.

lunatizmus

noktambulizmus

somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.

somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.

alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.

dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.

agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

ametropia (p. oka) gréc. lek.

anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.

skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

brachymetropia

myopia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus gréc. lek.

daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.

protanopia

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.

mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.

katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.

halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2

monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.

dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.

akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota

akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.

kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.

dysguezia (p. chuti) gréc. lek.

aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.

ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.

parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

afágia gréc.

aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.

disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.

odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.

dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.

trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.

fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.

rinofónia

rinoglosia

rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.

rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.

dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.

dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.

dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.

abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.

astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.

parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.

bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.

asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.

dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.

alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.

apoplexia gréc. lek.

iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.

trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.

struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.

hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.

nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.

akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie

hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.

atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie

dystrofia

trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.

malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.

dyspepsia gréc. lek.

indigescia (p. trávenia) lat. lek.

steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.

dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.

polyúria

urorágia

urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.

oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie

heliplexia

helióza

siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.

sauriáza

sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2

dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.

caries /ka-/

karies (zubný kaz) lat. lek.

dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.

fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.