Výsledky vyhľadávania

riadenie

riadenie 1 (sústava zásad, nástrojov, prostriedkov na usmerňovanie)
režim franc. odb.
regulácia (usmerňovanie) lat.
kontrola (vplyv na územie, výrobu a pod., správa) franc.
management /manaž-/
managering /manaž-/
manažovanie (systém r., riadiacich znalostí, schopností a činností) angl. ekon.
organizovanie (usporadúvanie, príprava niečoho, správa) gréc.-lat.
manipulovanie (násilné, bezohľadné r., zaobchádzanie, ovplyvňovanie) lat. publ.
operatíva (r. činnosti) lat. kniž.
politika (r. štátu a vzťahov medzi štátmi, správa verejných vecí) gréc. pozri smer|polit. 3
centralizmus (vedenie a správa z jedného ústredia) lat.
gescia (r. a zlaďovanie určitej činnosti, najmä verejnoprávnej) lat.
chozrazčot (r. hosp. činnosti socialistických podnikov využívajúca porovnanie nákladov a výnosov, hospodárenie na vlastný účet) rus. ekon.
logistika (r. a organizácia závislých činností v úradoch, podnikoch, armáde a pod.) gréc. odb.
redakcia (r. obsahovej stránky oznamovacích prostriedkov, kníh, vydavateľskej činnosti) lat.-franc.
réžia (umelecké a tech. r. pri realizácii div. hry, filmu al. iného diela; r. všeobecne zried.) franc.
dispečing (r. prevádzky, výroby, dopravy a pod. z jedného centra najmä pomocou telekomunikačných prostriedkov) angl.
fordizmus (organizácia hromadnej výroby normalizovaných výrobkov s použitím výrobných pásov) vl. m. ekon.
taylorizácia /tej-/ (organizácia založená na rozdelení práce na jednoduché opakujúce sa úkony) vl. m. ekon.
dirigovanie (r. hud. telesa pri prevedení hud. diela) lat. hud.
cheironómia (dirigovanie klesaním a dvíhaním ruky a pohybmi prstov, v staroveku a stredoveku) gréc. hud. porovnaj správa 2

riadenie

riadenie 2 nespis. pozri vedenie 1

správa

správa 2 (činnosť vedenia a riadenia; osoba al. úrad (inštitúcia), kt. niečo spravuje)
-nómia gréc. v zlož. sl.
management /manaž-/ (vedenie podniku, organizácie a pod.) angl.
topmanagement /manaž-/ (najvyššie vedenie podniku, organizácie a pod.) angl.
administratíva (štátna, verejná alebo hosp. s., vybavovanie štátnych al. podnikových vecí) lat.
direktórium lat. hovor. zastar.
načalstvo (riaditeľstvo, vedenie) rus. zastar.
aparát (výkonný orgán a jeho pracovníci) lat.
grémium (zbor vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, správny, vedenie orgánu, úradu, podniku) lat.
byrokracia (skupina, vrstva profesionálne pracujúca v s. a riadení v politike a ekonomike, úradnícky aparát, úradníctvo; vláda úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
organizovanie (usporadúvanie, príprava niečoho, riadenie) gréc.-lat.
erár (štátna s.) lat.
administrácia (hosp. a prevádzková s. vydavateľstva) lat.
politika (, s. verejných vecí, riadenie štátu a vzťahov medzi štátmi; s. určitej oblasti, starostlivosť o určitý odbor) gréc.
centralizmus (riadenie, vedenie a s. z jedného ústredia) lat.
verchuška (polit. vedenie) rus. pejor. zastar.
mandát (s. nad určitým územím) lat. polit.
gouvernement /guvernmán/ (s., najmä na okupovanom území) franc.
kontrola (vplyv na územie, výrobu a pod., s., riadenie niečoho) franc.
réžia (s. niektorých štátnych podnikov) franc. zastar.
intendatúra (hlavná s., napr. div., voj.) lat.
sekvestúra (vnútená úradná s. súkromnej veci al. majetku) lat. práv.
marketing (obchodná a výrobná politika vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon.
pastorácia (duchovná s. v reformovaných cirkvách) lat. cirk. porovnaj riadenie 1úrad 2vláda

ovládanie

ovládanie 2 (dobré znalosti niečoho; riadenie (stroja))
profesionalizmus (odbornosť) lat. odb.
suverénnosť (dokonalé o. niečoho) franc.
majstrovstvo (dokonalosť, zručnosť) lat.-nem.
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť, obratnosť) franc.
brilantnosť franc.
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
biglotizmus lat. lingv.
diglosia (o. dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) gréc. lingv.
bilingvizmus (aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) lat.
polyglotstvo (o. viacerých jazykov, mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť) gréc. kniž. a lingv.
telemechanika (riadenie a o. činnosti strojov, zariadení a pod. na diaľku) gréc. tech. porovnaj obratnosťznalosť

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)
aparát lat.
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.
tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.
panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.
patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.
robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.
automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.
changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.
pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.
manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.
detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.
tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.
sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.
statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.
gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.
aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.
stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.
regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.
adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.
booster /buster/
buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.
selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.
ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.
siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.
klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.
tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.
alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.
semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.
maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.
paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.
kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.
turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.
vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.
periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.
reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.
teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.
triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.
refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.
ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.
heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.
heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.
telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.
siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.
mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.
stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.
binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.
monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.
komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.
diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.
stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.
spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.
deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.
emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.
homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.
letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.
extinktor lat. zastar.
minimax (hasiaci prístroj) lat.
sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.
psychrofor gréc. lek.
refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.
akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.
aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.
pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.
lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.
filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.
separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.
dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.
centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.
dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.
pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.
vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.
air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.
ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.
aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.
multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.
digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.
exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.
bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.
kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.
regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.
pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.
mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.
konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.
blanšér franc.
blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.
presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.
samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.
toastovač /tou-/
toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.
gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.
barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.
stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.
epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.
fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.
kulma nem.
ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.
mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.
amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.
laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.
laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.
butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.
ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.
ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.
sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.
redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.
gepeľ nem. poľnohosp. zastar.
žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.
monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.
endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.
fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.
röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.
tomograf gréc. lek.
cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.
stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.
elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.
stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.
kardiostimulátor gréc. + lat.
pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.
fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.
defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.
tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.
tonometer gréc. lek.
sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.
sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.
oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.
rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.
laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.
pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.
sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.
tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.
bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.
spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.
respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.
inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.
myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.
litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.
fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.
monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.
stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.
rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.
otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.
otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.
audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.
perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.
oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.
fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.
optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.
olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.
esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.
algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.
vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.
hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.
inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.
kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.
tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.
tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.
oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.
ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.
ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.
solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.
solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.
sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.
termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.
ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.
fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.
pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.
reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.
palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.
juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.
music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.
polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.
telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.
telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.
ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.
handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.
handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.
telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.
teleautograf gréc.
telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.
reproduktor lat. ozn.tech.
reprák lat. slang.
amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.
megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.
mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.
blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.
ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.
gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.
magnetofón gréc.
magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.
diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.
walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.
equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.
mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.
mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.
fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.
kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.
videokamera lat. + gréc.-lat.
camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.
kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.
laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.
rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.
magnetoskop gréc. odb.
videorekordér lat. + angl.
videomagnetofón lat. + gréc.
video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.
projektor (premietací prístroj) lat. film.
videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.
diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.
epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.
epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.
televízor gréc. + lat.
telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.
eidophor /ejdofor/
eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.
stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.
tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.
mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.
anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.
dipól gréc.
dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.
satelit lat. hovor.
satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.
hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.
display /displej/
screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.
interface /-fejs/
interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.
scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.
dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3
peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.
detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži
cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.
xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.
hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.
eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.
ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.
voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.
ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.
ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.
wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.
logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.
kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.
reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.
relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.
crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.
cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.
akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.
generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.
alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.
dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.
konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.
detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.
invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.
trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.
tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.
kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.
laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.
maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.
raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.
gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.
rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.
dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.
spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.
rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.
luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.
pyranometer gréc. fyz.
solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.
reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.
senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.
konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.
dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.
kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.
termometer gréc.
termometrum (teplomer) gréc. odb.
pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.
talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.
termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.
pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.
termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.
termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.
kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.
kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.
transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.
dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.
tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.
tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.
tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.
taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.
pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.
hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.
spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.
cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.
log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.
gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.
pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.
duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.
skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.
sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.
ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.
nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.
manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.
aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.
termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.
barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.
dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.
areometer gréc.
denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.
pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.
medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.
mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.
batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.
echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.
anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.
danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.
sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.
oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.
chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.
chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.
chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.
chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.
pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.
pondusovky (hodinyso závažím) lat.
horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.
holiotropión (slnečné hodiny) gréc.
hydroskop (vodné hodiny) gréc.
klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.
orloj lat.
horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.
metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.
vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.
amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.
katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.
moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.
reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.
multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.
seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.
geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.
seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.
fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.
refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.
chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.
sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.
ombrograf gréc.
pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.
chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.
totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.
ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.
drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.
hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.
psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.
polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.
evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.
humidostat lat. + gréc.
hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.
eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.
frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.
psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.
impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.
klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.
eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.
variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.
pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.
boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.
teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.
tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.
goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.
astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.
kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.
buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.
astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.
kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.
gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.
rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.
sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.
gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.
cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.
oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.
triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.
radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.
ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.
teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.
gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.
odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.
sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.
protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.
lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.
noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.
katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.
karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.
štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.
akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.
diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.
linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.
trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.
konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.
elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.
redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.
elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.
paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.
lift (výťah) angl. hovor.
paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.
skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.
krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.
ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.
injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.
pumpa nem.
nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.
monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.
volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.
kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.
korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.
elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.
spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.
propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.
variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.
trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.
katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.
rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.
takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.
bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.
dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.
tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.
slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.
rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.
helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.
gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný
turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.
garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.
žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.
roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.
tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.
inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.
armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.
ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.
batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.
by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.
redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.
fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.
hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.
sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.
bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.
praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.
sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.
gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.
flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.
izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.
terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

ovplyvňovanie

influencia (vplyv, pôsobenie) lat.
ingerencia (vplyv, zasahovanie) lat. kniž.
interakcia (vzájomné o., pôsobenie) lat. kniž. a odb.
sugescia (podmanivé pôsobenie, vplyv na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
heterosugescia (o. citov, názorov a postojov bez rozumovej úvahy, vyvolané vonkajšími podnetmi) gréc. + lat. psych.
persuázia (o. postojov človeka presviedčaním) lat. kniž.
manipulovanie (násilné, bezohľadné riadenie, zaobchádzanie) lat. publ.
demagógia (zneužívanie zdanlivo rozumných, ale falošných argumentov na o., klamanie a zavádzanie ľudí, prekrucovanie) gréc.
lobovanie (o. poslancov skupinami ľudí sledujúcich určitý spoločenský záujem) angl. polit.
reklama (verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
pí ár angl. hovor.
PR (cieľavedomé o. verejnosti so zámerom vytvorenia al. zachovania jej pozitívneho vzťahu k osobe al. organizácii odbor, odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou) angl. skr. porovnaj vplyvzásahpôsobenie

príprava

organizovanie (usporiadanie, usporadúvanie niečoho, riadenie, správa) gréc.-lat.
inscenovanie (usporiadanie, príprava, zosnovanie, nastrojenie niečoho, najmä tajné) lat.
preparovanie (úprava niečoho, najmä trvalá) lat. kniž. a odb.
adjustáž (náležitá, konečná úprava, usporiadanie, usporadúvanie, prispôsobenie, prispôsobovanie) lat. kniž. a odb.
justovanie (uvedenie prístroja do správneho stavu, jeho nastavenie) lat. tech.
tréning (p. športovca na dosahovanie najvyšších výkonov, výcvik) angl. šport.
prax (p. na povolanie v určitom odbore cvičením v skutočných podmienkach) gréc.
volontariát (neplatená dobrovoľná p. na určité povolanie) franc.
ašpirantúra (p. absolventa vysokej školy na vedeckú prácu) lat.
reporting (p. a poskytovanie správ, hlásení a pod. do vnútorného aj vonkajšieho prostredia podniku, banky) angl. ekon.
ex abrupto (bez p., nepripravene, spamäti) lat. kniž. hovoriť ex a.
ab abrupto (bez p., zrazu, odrazu) lat. práv.
nablint (bez p., naslepo, nepripravene, bez ohlásenia) nem. slang.
prima vista /prí-/ (bez p., z nôt) tal. hud. hrať p. v. porovnaj výcvik

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.
buteľka (baňatá fľaša) franc.
čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.
termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.
demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.
dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.
angster lat.
kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.
karafa arab.-tal.
garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.
karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.
fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.
daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.
flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.
sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.
šálka nem.
šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.
pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.
kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.
napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.
šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.
kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.
tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.
štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.
žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.
tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.
krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.
štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.
korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.
šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.
nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.
gbel (drevená n.) nem. hovor.
šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.
geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.
škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.
šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.
girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.
lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.
vandeľ nem. hovor.
vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.
drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.
kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.
cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.
žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.
váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.
cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.
ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.
menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.
kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec
timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.
ťapša maď. hovor.
plech nem.
plecháč nem. hovor.
plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.
remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.
palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.
džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.
fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.
sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.
konzerva franc.-nem.
piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.
téglik nem.
kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.
fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.
menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.
epilima (n. na voňavky) gréc. hist.
urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.
bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.
šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.
šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.
undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.
ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.
albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.
cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.
kalamár (n. na atrament) lat.
terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.
konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.
mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.
tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.
mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.
montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.
kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.
bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.
kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.
liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.
hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.
recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.
barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.
exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.
barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.
retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.
autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.
kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.
pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.
duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.
expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.
batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.
tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.
kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.
hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.
ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.
kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.
skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.
kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.
kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.
amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.
askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.
arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.
alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.
psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.
oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.
fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.
peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.
lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.
diota (veľká antická n.) gréc. hist.
stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.
mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.
rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.
tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.
pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.
situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.
acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.
toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.
pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.
oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.
pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.
holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.
humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.
kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.
cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.
aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.
turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.
baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.
aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.
oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.
lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.
piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.
grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

banka

banka 1 (malá vydutá nádoba)
elektrónka (b. s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

súčiastka

bazmek (malá, drobná s. prístroja, páčka) maď. slang.
nit (kovová s. na pevné a trvanlivé spájanie kovových dielov) nem. tech.
šajba (podložka pod maticu pri sktutkovaní) nem. slang.
špica nem. tech.
špajdľa (lúčovitá kovovová s. spájajúca hlavu kolesa s ráfom) nem. hovor.
silentblok (s. z kovu a gumy na pružné a poddajné spojenie, na tlmenie kmitov, podložka z kovu a gumy) angl. tech.
holender (rozoberateľná skrutková spojka rúrok s presuvnou maticou, nákrutka) vl. m. tech. slang.
fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.
konektor (s. na spájanie častí elektonických prístrojov, zariadenie na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
tranzistor (polovodičová zosilňujúca s. nahradzujúca elektrónky) lat.-angl. porovnaj zariadenie 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 30. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.