Výsledky vyhľadávania

protirečiť

oponovať (p. inému názoru, najmä v diskusii, prejavovať nesúhlas, odporovať) lat.
kontrovať (vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.
polemizovať (viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov, slovne al. písomne útočiť, napádať) gréc.
replikovať (odporovať, namietať v ostrej výmene názorov) lat. odb.
protestovať (nesúhlasiť, odporovať, ohradzovať sa) lat.

odporovať

odporovať 1 (vzpierať sa, protirečiť, nesúhlasiť)
oponovať (protirečiť inému názoru v diskusii, prejavovať nesúhlas) lat.
protestovať (nesúhlasiť, ohradzovať sa, ohradiť sa) lat.
kontrovať (protirečiť, vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.
replikovať (protirečiť, namietať, v ostrej výmene názorov) lat. zried.
trucovať (priečiť sa, vzdorovať) nem. hovor.
cvancigovať sa (priečiť sa, klásť odpor, zdráhať sa) nem. hovor. subšt.
štorcovať sa (priečiť sa, odporovať, vzpierať sa) nem. hovor.
šprajcovať sa (priečiť sa, vzdorovať, vzpierať sa) nem. slang.

namietať

excipovať lat. práv.
oponovať (protirečiť inému názoru, najmä v diskusii, prejavovať nesúhlas, odporovať) lat.
kontrovať (protirečiť, vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.
replikovať (protirečiť, odporovať v ostrej výmene názorov) lat. odb.
protestovať (nesúhlasiť, odporovať, ohradzovať sa) lat.